asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva
Partneri sekcie

Navrhnuté pre všetky zmysly: Architektúra Stevena Holla

12.02.2018

V novembri 2016 získal Steven Holl ocenenie Daylight Award za prácu s denným svetlom v architektúre. Hollova schopnosť pracovať so svetlom v priestore je jedinečná. Emočná intenzita ním navrhnutých miestností a budov je ohromujúca. Jedinečný je aj jeho spôsob práce: svoju kanceláriu zámerne udržiava menšiu, svoje prvotné návrhy si najradšej zaznamenáva akvarelmi do skicára a inšpiráciu čerpá z hudby, filozofie a literatúry.

Žiadny z textov, ktoré Steven Holl napísal počas svojej viac než 40-ročnej kariéry, nezachytáva jeho prístup k tvorbe návrhov tak stručne a výstižne ako táto veta z jeho knihy Paralaxa (2000). Kvalitu Hollovej architektúry nemožno vyjadriť v číslach, ale je zjavná na prvý pohľad. Jeho stavby stimulujú prechádzajúceho sa návštevníka skôr atmosférickou hustotou a komplexnosťou než ľúbivým dizajnom. Na inšpiráciu duše používa hlavne jedno médium – denné svetlo. Vo svojich textoch nad touto témou často uvažoval. „Bez svetla je priestor stratený. Budova hovorí tichom vnemov, ktoré sú určované svetlom,“ napísal Holl v roku 2006 v úvode svojej knihy Luminosity/Porosity (Svetelnosť/Poróznosť).

„Bez svetla je človek stratený.“ – táto veta je vo viacerých ohľadoch doplnkom slávneho výroku Louisa Kahna: „ Slnko nevedelo, aké je jeho svetlo krásne, kým sa neodrazilo od budovy.“ Denné svetlo a architektúra sa potrebujú navzájom, len v ich interakcii ich môžu ľudia skutočne oceniť. Duchovná spriaznenosť, ktorá sa v oboch citátoch odráža, nie je náhodná. Steven Holl sa o Louisovi Kahnovi vyjadruje ako o jednom z architektov, ktorí mali vplyv na jeho vlastnú prácu s denným osvetlením. Na začiatku jeho profesijnej dráhy v roku 1974 nechýbalo veľa a Holl mohol získať prácu v Kahnovej kancelárii (kde už absolvoval prijímací pohovor), no pre predčasné úmrtie tohto veľkého amerického architekta k praxi nakoniec nedošlo.

Popri obdive k prácam Louisa Kahna a Alvara Aalta spomína Steven Holl rád aj na skúsenosť z mladosti, ktorá výrazne ovplyvnila jeho neskoršie vnímanie svetla v budovách: na zážitok z dvoch veľmi rozdielnych miest a na kvalitu ich osvetlenia. Ide o budovu Puget Sound blízko Seattlu, kde vyrastal, a budovu rímskeho Panteónu. „Svetlo pacifického severozápadu patrí medzi moje najranejšie spomienky z detstva. Je veľmi podobné svetlu v Škandinávii. Slnko je v zime na obzore veľmi nízko a vrhá dlhé vodorovné tiene. Je aj veľmi vzácne, pretože je často zamračené. V lete potom býva pološero do desiatej hodiny večernej a vzniká tak pôsobivý šerosvit.

Z realizácii Stevena Holla:

MÚZEUM UMENIA V NANKINGU

IHRISKO ZVANÉ MANHATTAN

Tento veľkolepý pohľad na slnečný svit odrážajúci sa od vodnej hladiny a meniaci sa uhol dopadu slnečných lúčov sa do mňa hlboko emočne vryli.“ Keď mal Steven Holl 19 rokov, presťahoval sa do Ríma a niekoľko mesiacov býval v ulici za Panteónom. „Svetelný zážitok z kruhovitého otvoru vnútri kupoly bol úchvatný. Aj v kontexte Ríma so všetkou jeho pôsobivou architektúrou je atmosféra tohto miesta, ktorá sa neustále mení vďaka dennému svetlu, jedinečná. Kedykoľvek sa dostanem do Ríma, vždy sa tam vraciam a mám ho veľmi rád.“

Pre Stevena Holla nie je denné svetlo len prostriedkom tvorby atmosféry v jeho budovách a obohatením zmyslového vnímania ich užívateľov – „Máme sklon podceňovať psychologickú silu a zdravotné aspekty osvetlenia, hlavne v našej spoločnosti, ktorá je často poháňaná komerčnejšími cieľmi. Úlohou nás, architektov, je na tieto aspekty upozorňovať a pripomínať klientom a všetkým odborníkom, ktorí sa na návrhu stavby v dnešnej dobe podieľajú, psychologický a biologický význam svetla.“

 Pracovný stôl v Hollovom ateliéri

Pracovný stôl v Hollovom ateliéri

Steven Holl vo všetkých svojich návrhoch čelí výzve prinášať svetlo do miest, kde sa väčšinou nevyskytuje. „Veľmi mi záleží na tom, aby boli všetky miestnosti prirodzene osvetlené . Či už navrhujeme nemocničnú izbu, konferenčnú miestnosť v kancelárii alebo galérii, denné svetlo je pre všetky tieto priestory dôležité. Aj vnútri budovy musíme mať možnosť vnímať, ako deň plynie, a vidieť západ slnka.“

V New Yorku, teda v meste, kde dnes Holl žije a pracuje, to nie je vždy samozrejmé. „New York má nedostatok denného svetla. Výškové vežové budovy sú príliš vysoké a sú veľmi blízko pri sebe.“ Jednou z pozoruhodných výnimiek je budova, v ktorej sídli kancelária Stevena Holla. Firma sídli na 11. poschodí 12-poschodovej priemyselnej budovy z 19. storočia (ktorej nechýba továrenský komín) v susedstve Hudson Yards, najväčšieho projektu mestskej revitalizácie na Manhattane.

„Kúpili sme si toto podlažie, pretože má denné osvetlenie zo všetkých štyroch strán. Len sa pozrite na tieto svetelné efekty,“ hovorí Holl a ukazuje na stenu vedľa starého, oceľou orámovaného okna v konferenčnej miestnosti. „Len sa pozrite na túto hru svetla prichádzajúceho z rôznych smerov, na vrstvenie a potom na štruktúru skla. Niektoré sklenené tabule sú veľmi staré, takže svetlo zakrivujú a rôzne lámu. Pamätám si, že sa ma kedysi niekto spýtal, aký mám obľúbený materiál, a ja som povedal – svetlo. Keď tu sedíte a pozorujete prichádzajúce svetlo, pochopíte prečo.“

Intenzita poráža veľkosť

Chladný kontrast medzi hrubými tehlovými múrmi kancelárie a reflexnými zavesenými fasádami zároveň dokonale symbolizuje Hollov postoj: „Architektúra je umenie. Pre mňa to nie je firemná činnosť. Nepáči sa mi korporátna architektúra.“1 To je dôvod, prečo Steven Holl nevidí zmysel v rozširovaní svojej kancelárie – práve naopak. „Stanovil som si limit 44 ľudí v kancelárii. Pred piatimi rokmi sme mali 64 ľudí, ale bolo to veľmi veľa. Uvedomil som si, že trávim veľa času otázkami riadenia a dohadovania sa s ľuďmi. A viete čo? Aj so 44 zamestnancami sme vytvorili najväčší mrakodrap, aký je možné v Číne postaviť. Na druhej strane nám obmedzená veľkosť kancelárie umožňuje sústrediť sa na detaily a materiály, aby sme zaistili, že budú presne také, aké chceme.“

Občas sa dokonca stáva, že musí Steven Holl odmietať zákazky, aby mohol svoju kanceláriu udržať malú. „Nie je to pravidelné, ale občas sa to stáva. Zaujímajú ma inšpiratívne priestory, napríklad v mestskej zástavbe vo veľkomeste. Keď ma potom niekto požiada, aby som navrhol jednoúčelovú výškovú budovu v prímestskej lokalite, odmietnem to. Na to, aby som ju robil pre peniaze, mám architektúru až príliš rád. A nie každá zákazka, ktorá sa vám ponúka, bude mať šancu stať sa architektúrou.“

Aby svoje návrhy premenil na skutočnosť, Steven Holl sa spolieha na tím osobne vybraných zamestnancov. „Títo ľudia sú geniálni. Mám veľké šťastie, pretože každý rok učím architektúru na Kolumbijskej univerzite 12 študentov. Každý rok si z nich nakoniec vyberiem najlepšieho študenta a ponúknem mu/jej prácu v kancelárii. Najmenej 10 zo 44 ľudí, s ktorými tu momentálne pracujem, bolo mojimi študentmi.“

Práve vynaliezavosť je tiež rysom, ktorý Steven Holl od svojich spolupracovníkov očakáva. „Nesmú sa báť a musia byť tvorivými géniami, ak chceme pri každej práci na projekte posúvať hranice. S úplným rešpektom voči pragmatikom – sú potrebné aj iné prístupy k tvorivému procesu. Nikdy neskúsite nevyskúšané, ak premýšľate len pragmaticky a objektívne.“

Jedným z takých „nebojácnych géniov“ je Matthias Schuler zo spoločnosti Transsolar, s ktorým Holl spolupracoval na všetkých projektoch počas uplynulých 10 rokov. „Čerpáme veľa z Matthiasa a z jeho posadnutosti čo možno najlepšími ekologickými riešeniami budovy – či už ide o geotermálnu a solárnu energiu, alebo o konštrukciu a voľbu materiálu. Kedykoľvek je to možné, snažím sa ho čo najskôr zapojiť do procesu navrhovania.“ Aktuálne spolupracujú na návrhu knižnice v Malawi. „Oslovil som Matthiasa ešte skôr, než sme poznali pozemok, a spýtal som sa ho: ‚Čo by si urobil, keby si mal ideálny pozemok bez akýchkoľvek obmedzení a bol by si požiadaný, aby si navrhol knižnicu s rozlohou 5 700 m2? Kde by si začal?ʻ A on prišiel so skicou krivočiarej strešnej konštrukcie, ktorá vnútri dokonale využíva odrazené svetlo a v maximálnej miere zachytáva solárnu energiu. Celý návrh knižnice je v podstate založený na energii a svetle.“

Spojenie ruky a mysle

Steven Holl väčšinu skíc k návrhom kreslí sám. K dnešnému dňu ich má desaťtisíce; všetky sú starostlivo zaradené a uložené v škatuliach. Všetky vytvoril pomocou ceruzky a akvarelových farieb do skicárov zviazaných špirálou, v jednotnej veľkosti 12,7 x 17,8 cm. Malé maľby sú súčasne konceptuálne aj priestorové. Aj keď niekedy bývajú hravo vágne, zachytávajú ideu, ktorá bude motorom návrhu celého projektu. „Myslím si, že na začiatku projektu musíte určitým spôsobom spojiť myseľ a ruku. Tento impulz, ktorý projekt začne, je niečím, čo emočne cítite a intelektuálne vnímate. Skica konceptu realizovaná akvarelom je dokonalým spôsobom, ako začať.“2

Steven Holl si väčšinu skíc k návrhom kreslí sám.

Steven Holl si väčšinu skíc k návrhom kreslí sám.

Steven Holl si takto často načrtne 20 až 30 rôznych konceptov, než sa pre jeden z nich rozhodne. „Nemám pokoja, pokiaľ nedám konceptu podobu. Hneď ako sa však rozhodnem, držím sa rozhodnutia a celý tím pracuje na tom, aby ho posilnil.“3 Spolu s pôvodným konceptom každého projektu získavajú počiatočný impulz z akvarelových náčrtov Stevena Holla aj početné konštrukčné prvky. „Potrebujem si neustále kresliť, aby som mohol proces stavby usmerňovať. Koniec koncov mám celý tím spolupracovníkov, ktorí sa musia so mnou pohybovať rovnakým smerom.“

Popri akvarelových skiciach je druhou dôležitou konštantou v práci Stevena Holla používanie tzv. proporčnej sústavy zlatého rezu. Celých 40 rokov boli jeho návrhy založené na Fibonacciho postupnosti a pomere 1 : 1,618. „Tento pomer máme v krvi a v kostiach, kde udáva napríklad dĺžku jednotlivých kĺbov našich prstov. Nájdete ho na schránke lodienky hlbinnej, na borovicovej šiške, a dokonca aj v špirálach slnečného vetra. Pre mňa predstavuje nástroj presného doladenia. Nikdy ním nezačínam, ale zapracujem ho v priebehu procesu tvorby návrhu, aby som uviedol jednotlivé prvky a otvory v budove do rovnováhy. Proporcie sú v architektúre veľmi dôležité. Bohužiaľ, v našej dobe počítačových návrhov, ktoré sú vo svojej podstate bez mierky, sa často zanedbávajú.“

Zážitok priestoru

Dualizmus nápadov a fenoménov bol ústrednou témou už v Plátonovej filozofii a zaoberá sa ním aj Steven Holl. Nedáva však prednosť žiadnej zo strán. Naopak, hovorí, že „skutočnou skúškou architektúry je fenomén tela pohybujúceho sa priestormi, ktoré možno vnímať zmyslami a cítiť bez ohľadu na porozumenie konceptu architekta a jeho filozofii.“7 Na druhej strane zdôrazňuje význam silnej myšlienky, z ktorej musí každý návrh vychádzať. „Rozhodne verím v nápady, čo sú motorom návrhu a čo ma odlišujú od ľudí, ktorí predstierajú, že sú fenomenológovia.“8

Steven Holl čerpá množstvo svojich nápadov z textov Maurica Merleau-Pontyho, Henriho Bergsona, Petra Sloterdijka a ďalších filozofov. „Prenášanie týchto myšlienok do architektúry nie je ľahké a vyžaduje si veľa práce. Vo filozofickom ukotvení nášho odboru je však bohatý potenciál. Môžeme síce chápať podstatu filozofických diel, ale architektúra ju môže zrealizovať. Nie je to len akademické prirovnanie, pretože skutočnou skúškou architektúry je a vždy bude, keď budovou prejde malé dieťa a pochopí ju.“

Steven Holl je presvedčený, že na to, aby mohol človek posudzovať budovy, musí ich najprv sám zakúsiť, musí si nimi prejsť a vnímať ich všetkými zmyslami. „Fenomenologické vlastnosti priestoru, jeho svetlo a akustika, prerývajúce sa perspektívy a detaily „tvoria skutočný zážitok architektúry. Nie je to niečo, čo môžete reprodukovať v časopise.“ A zároveň sú to práve zmyslové a haptické kvality, vďaka ktorým môžu budovy pretrvať. „Ak napríklad navštívite budovy Le Corbusiera, užasnete nad tým, ako pôsobia zachovalo. Ich detaily sú hrubé a samozrejme je tam pohľadový betón, ale napriek tomu vyzerajú fantasticky. Myslím si, že problémom dnešnej doby je, že spolu so zväčšujúcou sa veľkosťou architektonických kancelárií si neoverujeme, akú budovy skutočne sú. Skôr než zaujímať sa o pekné obrázky, ktoré sú po dokončení stavby v centre pozornosti, by sa architekti mali do svojich budov o pár rokov vrátiť, aby videli, čo sa v nich odohralo.“

Steven Holl, Múzeum súčasného umenia Kiasma, Fínsko

Steven Holl, Múzeum súčasného umenia Kiasma, Fínsko

Pre Stevena Holla je dôležité, že osudy svojich budov sleduje v dlhšom časovom horizonte. „Vždy som hovorieval, že moje budovy sú mojimi deťmi. Mám teraz dcéru, ktorá má rok a pol, tak už toto porovnanie veľmi nepoužívam. Stále sa však do svojich budov pravidelne vraciam. Kaplnku sv. Ignáca v Seattli som navštívil asi 12- alebo 13-krát9 a nedávno som bol v Múzeu súčasného umenia Kiasma v Helsinkách, ktoré som postavil pred takmer 20 rokmi.10 Čiastočne sa zrenovovalo a stále skvelo slúži; je to spoločensky aktívne miesto, miesto plné prirodzeného svetla. Myslím, že toto je odkaz, čo by som po sebe chcel zanechať – budovy, ktoré pretrvajú mnoho rokov a aj napriek opotrebovaniu ustoja skúšku času. To je vlastne tá najúžasnejšia vec, ktorú môžete ako architekt urobiť.“

Steven Holl sa narodil v roku 1947 v Bremertone v štáte Washington. Absolvoval Washingtonskú univerzitu a v roku 1970 sa venoval štúdiu architektúry v Ríme. V roku 1976 bol členom Architektonického spolku v Londýne a v New Yorku založil firmu Steven Holl Architects. Od roku 1981 učí na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, kde má v súčasnosti funkciu stáleho profesora na magisterskom štúdiu architektúry a projektovania (GSAPP). Popri ďalších cenách získal v roku 2012 zlatú medailu AIA, v roku 2014 cenu Praemium Imperiale a v roku 2016 ocenenie Daylight Award Nadácie VELUX za denné osvetlenie v architektúre. Okrem svojej architektonickej práce je Holl autorom mnohých publikácií, ktoré vznikli počas jeho profesionálnej dráhy, napr. Anchoring (1989), Intertwining (1996), Parallax (2000), Luminosity/Porosity (2006), Architecture Spoken (2007), Urbanisms: Working with Doubt (2009) ), Color Light Time (2012) a Urban Hopes (2013).

Poznámky

  1. Q&A: Steven Holl – Point of View. Rozhovor s Martinom C. Pedersenom, Metropolis Magazine, 20. marca 2013. www.metropolismag.com/Point-of-View/March-2013/Q-A-Steven-Holl/ 
  2. Steven Holl v dokumente 110, GA. Citácia z Robert McCarter: Steven Holl. Phaidon Press 2015, str. 329
  3. Concepts and Melodies. Steven Holl v rozhovore so Solom Madrilejosom, Juanom Carlosom Sanchom a Antónom Garcíom Abrilom. El Croquis 172/2014, str. 9 ff.
  4. Concepts and Melodies. Steven Holl v rozhovore so Solom Madrilejosom, Juanom Carlosom Sanchom a Antónom Garcíom Abrilom. El Croquis 172/2014, str. 9 ff.
  5. www.stevenholl.com/projects/daeyang-gallery-and-house
  6. Steven Holl on Designing Houses. Rozhovor s Josephinou Minutillovou, Architectural Digest, 31. decembra 2011. www.architecturaldigest.com/story/architect-steven-holl-interview-article
  7. Thought, Matter and Experience. Steven Holl v rozhovore s Juhanim Pallasmaaom. El Croquis 108/2002, str. 7 ff.
  8. Steven Holl v rozhovore s Emanuelom Petitom, Architectural Review, 6. marca 2013. www.architectural-review.com/rethink/interview-steven-holl/8643400.article
  9. www.stevenholl.com/projects/st-ignatius-chapel
  10. www.stevenholl.com/projects/kiasma-museum?

Originál článku bol publikovaný v časopise Daylight and Architecture č. 27, jar 2017. Vydáva VELUX Group.

Autor: Jakob Schoof
Fotografie: Gregory Halpern, ČTK
Akvarely: Steven Holl

Článok  bol uverejnený v časopise ASB špeciál 2017.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.

Ďalšie z JAGA GROUP