O novú tvár Dedečkovej budovy bojuje päť finalistov z dvadsiatky ateliérov. Ako pokračuje súťaž na obnovu Najvyššieho súdu SR?
Andrej Sárközi Sága o budúcnosti budovy Najvyššieho súdu SR od architekta Vladimíra Dedečka je dlhé mesiace vyriešená. Stavba prejde rekonštrukciou a jej búranie ostalo len snom neprajníkov. Budúca podoba vzíde z architektonickej súťaže, v ktorej dnes bojuje len hŕstka vybraných ateliérov. Kedy sa dozvieme víťaza a aký dôležitý otáznik musí najvyšší súd vyriešiť?
Niekoľkoročná otázka o budúcnosti stavby od architekta Vladimíra Dedečka sa vo februári tohto roka definitívne uzavrela. Kancelária Najvyššieho súdu SR (NS SR) pod gesciou ateliéru harcarik architekti vyhlásila architektonickú súťaž na obnovu Dedečkovej stavby, čím umlčala diskusie aj úvahy časti verejnosti a niektorých médií o možnom zbúraní budovy.
Pre stavbu na Župnom námestí v Bratislave išlo o veľký míľnik. Objekt je už dlhé roky vo veľmi zlom stave, vyskytovali sa tu havarijné situácie a údržba je ekonomicky nákladná. Aj z toho dôvodu najvyšší súd tieto priestory od roku 2022 neobýva – svoju činnosť vykonáva v troch iných budovách. Z architektonického i urbanistického hľadiska ide pritom o poklad Bratislavy.
Vladimír Dedeček formoval tvár viacerých slovenských miest. Jeho tvorbu pozná azda každý z nás a všetky jeho diela by mohli vytvoriť jedno malé slovenské mesto. Budova Najvyššieho súdu SR sa formovala počas siedmich náročných rokov a definitívne zaplnila prázdne pozemky, ktoré vznikli po prerazení Staromestskej ulice bývalým režimom, až v roku 1991. Šesťpodlažná stavba tak uzatvára a udržuje výšku mestského bloku od Župného domu smerom k rušnej ulici.
Jej najhodnotnejšie znaky môžeme nájsť v exteriéri aj interiéri. Či už ide o známu zalamovanú severnú a južnú fasádu, alebo dominantné horizontálne línie balkónov na západnej strane, alebo výrazný prvok markízy nad hlavným vstupom. Nachádzajú sa tu tiež interiéry zdobené najväčšími umelcami svojho obdobia – podhľady a drevené prvky vyrobil architekt Jaroslav Nemec, vitráže vytvorili Vincent Hložník a Ľubomír Zelina, pod reliéf Vôľa ľudu na hlavnej fasáde sa zase podpísal Alexander Trizuljak.
O novú tvár Dedečkovej budovy bojuje päť finalistov z dvadsiatky ateliérov
Všetky tieto hodnotné prvky zostanú zachované. Rekonštrukcia totiž počíta s obnovou spoločensko–architektonickej hodnoty budovy NS SR a musí rešpektovať súčasný architektonický výraz. Konečnú podobu stavby dnes nepoznáme, keďže prebieha architektonická súťaž. Redakcia ASB však zisťovala jej aktuálny stav, ako aj počet prihlásených ateliérov i ďalšie detaily, ktoré nám priblížil organizátor súťaže – architekt Marek Harčarík.
„Do prvého kola bolo prijatých 20 návrhov, z ktorých päť postúpilo do druhého kola,” začína svoje rozprávanie. Piatim postupujúcim bude vyplatená odmena vo výške 20-tisíc eur po tom, čo odovzdajú súťažne návrhy podľa súťažných podmienok. „Počet krajín, z ktorých pochádzajú prihlásené ateliéry, je zatiaľ z dôvodu zachovania anonymizácie utajený,” povedal Marek Harčarík. Možno však predpokladať, že do súťaže sa zapojili predovšetkým architektonické kancelárie z Európskej únie.
V porovnaní so súťažou na obnovu kúpeľov Grössling, do ktorej sa prihlásilo až 77 ateliérov zo 17 krajín sveta, pôsobí súťaž Najvyššieho súdu SR s 20 návrhmi podstatne skromnejšie. Hoci ide o architektonicky aj historicky významnú stavbu od Vladimíra Dedečka, záujem odbornej verejnosti bol v tomto prípade očividne menší.
Meno víťaza sa dozvieme už o pár mesiacov. „Stanovené termíny uvedené v súťažných podmienkach naďalej platia,” konštatuje Harčarík. To znamená, že aktuálne päť postupujúcich musí svoje návrhy zaslať do 5. septembra, pričom vyhodnotenie sa očakáva na konci mesiaca – 30. septembra. Samotné výsledky prídu na rad 10. októbra a zverejnené pre verejnosť budú 21. októbra.
Pripomeňme si, že o víťazovi rozhoduje päťčlenná porota s dvomi náhradníkmi. Nezávislí od vyhlasovateľa sú architektka Monika Mitášová – predsedníčka poroty, architekt Martin Kusý, Ondrej Synek a Lukáš Ehl. Závislá od vyhlasovateľa je Ľubica Karvayová, vedúca Kancelárie Najvyššieho súdu SR. Náhradníkmi sú architekt Michal Janák a Peter Szalay zo Slovenskej akadémie vied.
Celkovo je na odmeny pre účastníkov vyčlenených až 180 000 eur. Víťaz obdrží 40 percent zostávajúcej sumy, druhé miesto získa 25 percent a tretia pozícia 15 percent. Cieľom súťaže je taktiež nájsť partnera, ktorý zabezpečí projektové práce. Víťazný tím si teda môže polepšiť o ďalšie štyri milióny eur.
Financie ako najdôležitejší faktor
O budúcej podobe Dedečkovej budovy nerozhodujú len architekti, ale aj štátna pokladnica. Dokumentácie z minulosti priniesli niekoľko odlišných informácií o finančných nákladoch rekonštrukcie. Najskôr išlo o sumu 26,5 milióna eur, neskôr 36,2 milióna eur a súťažné podklady architektonickej súťaže informovali o sume 42,2 milióna eur.
Hoci súťaž prebieha, nad celým procesom stále visí otáznik – financovanie samotnej realizácie totiž nie je zabezpečené. Sudcovia už v minulosti naliehali na Ministerstvo financií SR, aby uvoľnilo finančné prostriedky aspoň na architektonickú súťaž, čo sa nakoniec podarilo. Išlo o sumu 4,8 milióna eur. Dôležité preto budú ďalšie fázy prípravy po skončení architektonickej súťaže.
Predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta, ktorý sa len pred pár dňami vzdal tejto funkcie, sa v minulosti vyjadril, že verí v uvoľnenie peňazí aj na samotnú rekonštrukciu hodnotnej budovy. Na rezort financií už pred časom apelovala aj sudcovská rada. Aká je dnes situácia ohľadom poskytnutia financií na rekonštrukciu, sme sa opýtali Mareka Harčaríka. Jeho odpoveď však optimizmus nepriniesla: „K financovaniu projektu ani k samotnej realizácii stavby nemám v tejto chvíli žiadne relevantné informácie.”
Dôstojná budúcnosť Dedečkovej budovy závisí od jasného záväzku štátu
Ak sa má táto budova – symbol neskorej moderny a architektonickej odvahy – naozaj dočkať dôstojnej obnovy, len dobrý návrh nestačí. Potrebná bude najmä odvaha a rozhodnosť štátu investovať do verejnej budovy aj mimo volebných cyklov a marketingových priorít. Lebo aj najlepšia vízia, ak zostane bez finančného krytia, je napokon len ilúziou.
Víťazný návrh preto nemôže byť uložený do zásuvky a musí sa dočkať realizácie. Zadanie architektonickej súťaže pritom opisuje podmienky, ako aj ciele rekonštrukcie, ktoré sme podrobne opísali v tomto článku. Ak sa naplnia a rekonštrukcia zachová architektonickú hodnotu objektu a zároveň ho otvorí súčasným potrebám, zo schátranej Dedečkovej stavby sa stane reprezentatívne a moderné sídlo, ktoré bude dôstojne reflektovať funkciu najvyššej súdnej inštitúcie v krajine.
A nakoniec, ak bude kvalitne vyriešený priestor v okolí a budova lepšie prepojená s mestom, môže sa stať architektonickým orientačným bodom a impulzom k revitalizácii širšieho územia Staromestskej ulice. Pre Bratislavu by to znamenalo viac než len rekonštrukciu jednej budovy – bol by to prejav toho, že verejné inštitúcie si zaslúžia dôstojnú architektúru, ktorá neslúži len výkonu moci, ale aj kultúre mesta.
