Zavedenie elektronického mýtneho systému
Na základe článku 7a smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami, zmenenej a doplnenej smernicou 2006/38/ES Európskeho parlamentu a Rady (ďalej len „smernica“), bola Slovenská republika povinná predložiť Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) informácie o vozidlách, na ktoré sa vzťahuje mýtny režim, geografický rozsah spoplatnenej siete, určenie spôsobu a výšky sadzieb mýta.
V súlade s článkom 7a ods. 5 smernice sa v roku 2007 schválila vyhláška MDPT SR
č. 413/2007 Z. z., ktorou sa vymedzujú úseky diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest I. triedy s elektronickým výberom mýta, pričom mýtny systém sa aplikuje na dve rôzne časti siete. Z toho dôvodu sa vykonal osobitný výpočet nákladov. Spoplatnená časť pozostáva zo:
- siete diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré v SR tvoria základnú sieť TEN-T (transeurópska dopravná sieť),
- siete ciest I. triedy, ktoré v súčasnosti nahrádzajú sieť TEN-T vzhľadom na chýbajúce úseky diaľnic a rýchlostných ciest a súbežné úseky ciest I. triedy, do ktorých sa môže odkloniť doprava z TEN-T siete.
Keďže sieť diaľnic a rýchlostných ciest je stále vo výstavbe a aplikácia mýtneho režimu si vyžiadala viacero zmien, vymedzili sa modifikované úseky (vyhláškami o vymedzení siete, napríklad vyhláškou MDPT SR č. 470/2009 Z. z. zo 6. novembra 2009 a vyhláškou MDPT SR č. 529/2009 Z. z. z 9. decembra 2009), kde sa mýtne úseky očistili o časti siete, ktoré sa nachádzali v zastavanom území alebo území určenom na zastavanie, a to aj napriek tomu, že boli spoplatnené nulovou sadzbou. Zároveň sa sieť upravila tak, aby zahrnula stav diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy v roku 2010.
Pri vzniku nepriaznivej situácie v súvislosti so štrajkami nespokojných dopravcov sa dočasne upravila vyhláška MDPT SR č. 529/2009 Z. z., a to vyhláškami MDPT SR č. 10/2010 a 26/2010 Z. z., ktorými sa upravil počet vymedzených úsekov na 1 000 a pozastavilo sa spoplatnenie ciest I. triedy. Systém elektronického výberu mýta bol založený na pravidle spoplatnenia celého vymedzeného úseku pri vstupe na spoplatnenú časť a v súlade s bežnou praxou pri mýtnych systémoch využitých pri nižších kategóriách ciest, ktoré majú neobmedzený prístup (tzv. otvorené bariérové systémy). Po intervencii zástupcov dopravcov sa upravil algoritmus výpočtového programu systému a pravidlo spoplatňovania pri nevyužití celého vymedzeného úseku sa zmenilo. Používateľ mýtneho systému nezaplatí za úsek v prípade, že ho nevyužije celý. Vyhláškou MDPT SR č. 61/2010 Z. z. sa spustilo spoplatnenie ciest I. triedy s účinnosťou od 1. marca 2010.
Vzhľadom na množstvo úprav vyhlášky MDPT SR č. 529/2010 Z. z. môžeme v krátkom čase očakávať vydanie novej vyhlášky, ktorá zachytí úpravy intravilánov obcí podľa osadeného dopravného značenia IS 36a Obec a IS 36b Koniec obce. Tiež sa upravia úseky, ktoré v pomernej časti využívajú vozidlá mestskej hromadnej dopravy (MHD). Vymedzené úseky, ktoré vozidlá MHD využívajú do značnej miery, sa spoja do vymedzených úsekov po dĺžke. Tá bude väčšia ako dĺžka linky MHD. V tab. 1 sa nachádza rozsah spoplatnenej infraštruktúry podľa súčasnej právnej úpravy.
Tab. 1 Rozsah spoplatnenej infraštruktúry
Vozidlá podliehajúce spoplatneniu
V zmysle nariadenia vlády SR č. 350/2007 Z. z. sa vozidlom na účely spoplatnenia rozumie vozidlo uvedené v prílohe č. 1 časť B body 2, 3 a 5 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov okrem vozidiel M1, a to:
A. Kategórie vozidiel M (príloha č. 1 časť B bod 2 zákona č. 725/2004 Z. z.) – motorové vozidlá s najmenej štyrmi kolesami projektované a konštruované na prepravu cestujúcich a členia sa na:
a) kategória M2 – vozidlá projektované a konštruované na prepravu cestujúcich, s viac ako ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča, s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 5 000 kg,
b) kategória M3 – vozidlá projektované a konštruované na prepravu cestujúcich, s viac ako ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča, s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 5 000 kg.
B. Kategórie vozidiel N (príloha č. 1 časť B bod 3 zákona č. 725/2004 Z. z.) – motorové vozidlá s najmenej štyrmi kolesami projektované a konštruované na prepravu tovaru (vozidlá kategórie N teda predstavujú nákladné vozidlá alebo vozidlá určené na prepravu tovaru podľa zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta) a členia sa na:
a) kategória N2 – vozidlá projektované a konštruované na prepravu tovaru s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 3 500 kg, ale neprevyšujúcou 12 000 kg,
b) kategória N3 – vozidlá projektované a konštruované na prepravu tovaru s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 12 000 kg.
C. Terénne vozidlá (symbol G) (príloha č. 1 časť B bod 5 zákona č. 725/2004 Z. z.).
Jazdné súpravy tvorené vozidlom kategórie M1 a N1 a prípojným vozidlom s celkovou hmotnosťou 3,5 t spoplatneniu nepodliehajú od 15. 4. 2010, a to novelou zákona o cestnej premávke č. 144/2010 Z. z., ktorým bol novelizovaný aj zákon 135/1961 a 25/2007. Pri vytvorení jazdnej súpravy nad 3,5 t z vozidiel M1, resp. N1 a prípojného vozidla bude povinnosť používateľa pri použití diaľnice alebo rýchlostnej cesty zakúpiť si diaľničnú nálepku pre prípojné vozidlo. Výška a vzor diaľničnej nálepky sú stanovené osobitným právnym predpisom s účinnosťou od 15. 5. 2010. (Do 15. 4. 2010 bola pri vozidlách N1 v prípade vytvorenia jazdnej súpravy nad 3,5 t stanovená povinnosť používateľa platiť úhradu mýta pri použití vymedzeného úseku komunikácie.)
Kategórie motorových vozidiel sú vymedzené v § 5 zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta v znení neskorších predpisov do troch skupín:
- od 3,5 t do 12 t celkovej hmotnosti vozidla vrátane vytvorenia jazdných súprav (okrem vozidiel M1 a N1),
- nad 12 t celkovej hmotnosti vozidla,
- motorové vozidlá určené na prepravu osôb s celkovou hmotnosťou nad 3,5 t majú odlišné sadzby mýta.
Jednotlivé kategórie sa členia aj podľa počtu náprav (2, 3, 4, 5 a viac náprav) a zaviedlo sa tiež rozdelenie vozidiel podľa emisnej triedy v zmysle prílohy 0. smernice (EURO 0-II, EURO III a EURO IV – EEV).
Výpočet sadzby mýta
Mýto znamená platbu špecifickej sumy za vozidlo, ktoré prejazdí danú vzdialenosť na infraštruktúre v závislosti od prejdenej vzdialenosti a typu vozidla. Vážené priemerné mýto je celkový príjem získaný z mýt za dané obdobie delený počtom kilometrov, ktoré vozidlá uskutočnili na spoplatnenej sieti počas tohto obdobia, pričom príjem aj vozokilometre sa počítajú pre vozidlá, na ktoré sa uplatňuje spoplatnenie. Mýta sa založili na zásade úhrady nákladov na infraštruktúru, to znamená, že vážené priemerné mýta súvisia s nákladmi na výstavbu, prevádzku, údržbu a rozvoj príslušnej siete infraštruktúry.
Stanovenie nákladov na infraštruktúru
Investičné náklady na spoplatnených úsekoch
Investičné náklady pozostávajú z nákladov na výstavbu a rozvoj infraštruktúry. Zahŕňajú aj náklady na projektové práce, dopravné, archeologické a geologické prieskumy, autorský a stavebný dozor a náklady súvisiace s majetkovo-právnym vysporiadaním pozemkov, ktorých sa týka výstavba, ako aj iné príslušné vedľajšie náklady. Všetky minulé náklady sa zakladajú na zaplatených čiastkach a vypočítali sa v súlade s článkom 2(aa) smernice 1999/62/ES v znení smernice 2006/38/ES. Náklady, ktoré majú vzniknúť, sú založené na prognózach primeraných nákladov.
Investičné náklady, zahrnuté do výpočtu priemerného váženého mýta, sú znížené o dotácie poskytnuté z fondov PHARE a ISPA, Kohézneho fondu, Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (ERDF) a fondu TEN-T. Investičné náklady sa stanovili metódou priebežnej inventarizácie k 31. 12. 2008 a pozostávajú z plánovaných investičných prostriedkov v rokoch 2009 až 2014 v zmysle investičných plánov. Časť nákladov sa v minulosti financovala zo syndikovaných investičných úverov. Do oprávnených nákladov sú zahrnuté aj úroky z investičných úverov, stanovené na základe platných úrokových sadzieb.
Úhrada vynaložených nákladov bude rovnomerne rozložená počas obdobia amortizácie.
Náklady sa ťažkým vozidlám pridelili na základe objektívnosti a transparentnosti, pričom sa zohľadnila proporčná časť dopravy ťažkých vozidiel. Tá sa zistila na základe teoretického modelu prepravných výkonov, platného v čase prípravy nariadenia vlády SR č. 350/2007 Z. z. Model je spracovaný pre spoplatnené úseky diaľnic a rýchlostných ciest na základe výsledkov sčítania dopravy, realizovaného v roku 2005. Korigoval sa na očakávaný rast prepravných výkonov do roku 2010.
Výpočet mýta sa zakladá na predpokladaných podieloch ťažkých vozidiel na vozokilometroch, ktoré sa upravia podľa koeficientov rovnocennosti, aby sa vytvorila dostatočná rezerva na zvýšené náklady na výstavbu a opravu infraštruktúry používanej nákladnými vozidlami. Náklady sa pridelili na základe koeficientov rovnocennosti, stanovených v prílohe č. 3 nariadenia vlády SR č. 350/2007 Z. z. Použité koeficienty rovnocennosti sú uvedené v tab. 2. Výsledné pridelenie investičných nákladov ťažkým vozidlám zohľadňuje proporčnú časť dopravy ťažkých vozidiel a príslušné koeficienty rovnocennosti, platné pre investície.
Tab. 2 Koeficienty rovnocennosti
Ročné náklady na údržbu a náklady na stavebné opravy na spoplatnených úsekoch
Tieto náklady pozostávajú z ročných nákladov na údržbu siete a pravidelných nákladov súvisiacich s opravami, so zosilnením a obnovou povrchu, aby bola priebežne udržiavaná prevádzková funkčnosť siete. Všetky sú upravené na základe percentuálneho podielu dĺžky spoplatnenej siete na celkovej dĺžke siete diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy.
Výsledné pridelenie ročných nákladov na údržbu ťažkým vozidlám zohľadňuje proporčnú časť dopravy ťažkých vozidiel a príslušné koeficienty rovnocennosti platné pre údržbu.
Odhadované ročné náklady na stavebné opravy na rok 2010 sú založené na nákladoch z minulých období, valorizovaných so zohľadnením postupného rozšírenia rozsahu infraštruktúry. Výsledné pridelenie ročných nákladov na stavebné opravy ťažkým vozidlám zohľadňuje proporčnú časť dopravy ťažkých vozidiel a príslušné koeficienty rovnocennosti platné pre stavebné opravy.
Prepočítané rovnocenné prepravné výkony na spoplatnených úsekoch siete pre jednotlivé triedy vozidiel sú vyčíslené ako súčin modelových prepravných výkonov (vozokilometre) a príslušného koeficientu rovnocennosti. Prepočítané rovnocenné prepravné výkony pre ťažké nákladné vozidlá sa následne porovnajú s prepravnými výkonmi ostatných vozidiel.
Ročné náklady na stavebné opravy sa potom alokujú pre ťažké nákladné vozidlá s uplatnením príslušného koeficientu.
Náklady na prevádzku, riadenie a vyberanie mýta v roku 2010
Tieto náklady zahŕňajú všetky náklady, ktoré vznikli prevádzkovateľovi infraštruktúry, na ktoré sa nevzťahuje článok 2 smernice a ktoré súvisia s vykonávaním, prevádzkou a riadením infraštruktúry a s mýtnym systémom.
Náklady sa proporcionálne rozdeľujú medzi obidve časti cestnej siete, na ktorých bude zavedený mýtny systém. Kľúčovým údajom pri rozdeľovaní nákladov je odhadovaný ročný počet spracovaných mýtnych transakcií pre každú sieť, uvedený v Zmluve o komplexnej službe elektronického výberu mýta. Počet spracovaných mýtnych transakcií pre sieť je znížený o odhadovaný počet transakcií, ktoré prislúchajú motorovým vozidlám umožňujúcim prepravu viac ako 9 osôb vrátane vodiča (ďalej iba autobusy).
Ročné náklady na mýtny systém sú stanovené na základe zmluvnej ceny, dohodnutej v Zmluve o komplexnej službe elektronického výberu mýta. Náklady na prevádzku a vyberanie mýta sa proporcionálne, a teda spravodlivo a transparentne rozdeľujú medzi všetky triedy vozidiel, na ktoré sa vzťahuje mýtny systém. Počet mýtnych transakcií závisí od intenzity vozidiel a od počtu mýtnych úsekov.
Celkové preukázané oprávnené ročné náklady pridelené ťažkým vozidlám v cestnej sieti diaľnic a rýchlostných ciest sú 88 044 000 eur (tab. 3) a cestám I. triedy sú 70 221 000 eur (tab. 4).
Tab. 3 Oprávnené náklady na cestnú sieť diaľnic a rýchlostných ciest
Tab. 4 Oprávnené náklady na sieť ciest I. triedy
Celkové dopravné výkony sú prehľadne rekapitulované v tab. 6. Model dopravných výkonov je založený na výsledkoch sčítania dopravy v roku 2005, korigovaný na očakávaný rast dopravy na rok 2010.
Mýtne sadzby, schválené nariadením vlády SR č. 350/2007 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška sadzby mýta za používanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií, sú charakteristické nízkym odlíšením podľa emisných tried, ktoré vychádza z modelu dopravných výkonov na rok 2010. V tomto modeli sa počítalo s vysokým podielom vozidiel v nižšej kategórii emisných tried, pričom pri stanovení mýtnych sadzieb sa počítalo s nízkym podielom tranzitnej (zahraničnej) dopravy a vysokým zastúpením domácich dopravcov na sieti s vozovým parkom v nižších emisných triedach. Takýto prístup k stanoveniu odlíšenia sadzieb na sieti vzhľadom na stav vozového parku a vysoký podiel zdrojovej a cieľovej dopravy na území Slovenskej republiky sa ukázal správny v súvislosti s pretrvávajúcou globálnou krízou. To je tiež hlavný dôvod, prečo Slovenská republika nebude nasledujúce dva roky meniť sadzby, čo prispeje k stabilizácii podnikania v sektore cestnej dopravy. Na základe hodnoverných údajov po tomto období sa však vykoná úprava mýtnych sadzieb novelou príslušného nariadenia vlády tak, aby odlíšenie mýtnych sadzieb umožnilo plnú podporu využívania ekologických vozidiel.
Tab. 5 Celkové dopravné výkony na diaľniciach a rýchlostných cestách
Tab. 6 Celkové dopravné výkony na cestách I. triedy
Podiel nákladnej dopravy po úprave koeficientmi rovnocennosti dosahuje 26 % celkových nákladov. Približne 91 % celkových nákladov sa má pokryť príjmami z výberu mýta. V prípade ciest I. triedy však podiel nákladnej dopravy po úprave koeficientmi rovnocennosti dosahuje 73 % a približne 98 % celkových nákladov sa má pokryť príjmami z výberu mýta. Sadzby mýta budú upravené aj v prípade potreby, ak by vznikol akýkoľvek nadmerný výber alebo nedostatočný výber v dôsledku chýb pri plánovaní príjmov.
Stanovisko Európskej komisie k mýtnemu systému SR
Komisia konštatuje, že boli splnené povinnosti týkajúce sa vymedzenia siete diaľnic, rýchlostných ciest, ciest I. triedy a príslušných vozidiel, výpočtu nákladov na infraštruktúru, prevádzku, správu a výber mýta vrátane výpočtu jednotkových hodnôt a percenta celkových nákladov pokrytých príjmami z mýtneho, podielu nákladnej dopravy, koeficientov rovnocennosti a korekčného mechanizmu. Komisia ďalej považuje uplatnenie nového mýtneho systému na sieť ciest I. triedy za transparentné, nediskriminačné a primerané nákladom na infraštruktúru, prevádzku, správu a výber mýta, ktorý pravdepodobne nebude mať negatívny dosah na hospodársku súťaž v kontexte vnútorného trhu a voľného pohybu tovaru.
Dôležitým momentom stanoviska je konštatovanie, že platbu mýta možno uskutočniť prostredníctvom vopred namontovanej palubnej jednotky, dočasnej palubnej jednotky poskytnutej za zálohu alebo v prípade zahraničných vozidiel použitím manuálneho lístkového systému. Z uvedeného dôvodu možno mýtny systém považovať za transparentný a nediskriminačný.
TEXT: Ing. Peter Štefány
FOTO: Dano Veselský
Peter Štefány je riaditeľ odboru pozemných komunikácií Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.
Literatúra
1. Stanovisko EK (2010) 2138 k zavedeniu nového mýtneho systému na Slovensku.
2. Oznámenie SR o zavedení elektronického výberu mýta 43034/2009-M.
Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.
