Chceme ekologicky, ekonomicky i sociálne odolnú mestskú štruktúru, hovorí poradca primátora Bratislavy

Juraj Šujan
Zdroj: Marek Velcek

Architekt Juraj Šujan je poradcom bratislavského primátora Matúša Valla pre rozvoj mesta, územné plánovanie a komunikáciu s developermi. 

ASB sa s ním rozprávalo o návrhoch dvoch zákonov z dielne koaličnej strany Sme rodina, ktoré sú v Národnej rade SR a prešli prvým čítaním. Ak ich parlament schváli, významné ovplyvnia výstavbu a územné plánovanie na Slovensku. Témou boli aj záväzné stanoviská a metropolitný plán.

V parlamente sú návrhy zákonov o výstavbe a územnom plánovaní. Aký je názor bratislavského magistrátu na oba zákony?

Pozitívne hodnotíme, že návrhy zákonov vo verzii schválenej v januári vládou sú pre samosprávy podstatne priaznivejšie ako ich prvá verzia. Návrh zákona o územnom plánovaní prináša viaceré potrebné zjednodušenia, výrazné benefity pre Bratislavu a jej metropolitný región. Odstraňuje väčšinu pôvodne navrhovaných ingerencií štátu do samosprávnych kompetencií.

Problematickými sa nám javia skôr viaceré ustanovenia návrhu zákona o výstavbe. Možné komplikácie vidíme najmä pri nábehu novej legislatívy v súvislosti s digitalizáciou územného plánovania a konania o stavebnom zámere a s pripravenosťou nielen IT prostredia, ale aj štátnej a verejnej správy všeobecne.

Bratislava
Bratislava | Zdroj: Shutterstock

Ďalej aj so začlenením stavebných úradov do Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR a presunom ich personálnych kapacít. Za problematické považujeme úvahy o čisto parametrickom digitálnom posudzovaní súladu investičných zámerov s reguláciou či rozšírenie škály špeciálnych stavebných úradov.

K zjednodušeniu procesov ale možno konštatovať, že jednostupňové konanie vo výstavbe spolu s fikciou súhlasu pri nedodržaní lehoty pre konkrétny procesný úkon by malo priniesť výrazné skrátenie procesu umiestňovania a povoľovania stavieb. Pritom je však potrebné diferencovať lehoty podľa zložitosti príslušnej problematiky.

Zákon o územnom plánovaní dáva možnosť vytvoriť metropolitný územný plán. Využije to Bratislava?

Ak bude mestu táto kompetencia daná – a my sme presvedčení, že vývoj smeruje k územnému rozvoju v rámci funkčných mestských regiónov bez ohľadu na administratívne hranice –, určite ju využijeme ako jadrové mesto fakticky jestvujúceho metropolitného regiónu.

Ide nám predovšetkým o koordináciu najmä sídelnej a dopravnej infraštruktúry metropolitného územia tak, aby sme namiesto bublania „urbánnej kaše“ napomohli tvorbe ekologicky, ekonomicky i sociálne odolnej mestskej štruktúry.

Ak to napokon v novej legislatíve neprejde, budeme sa o možnosť tvorby takéhoto plánu naďalej uchádzať v dialógu so samosprávnym krajom a obcami v metropolitnom funkčnom regióne. O jeho účelnosti hovoria nielen príslušné európske dokumenty, ale aj Koncepcia mestského rozvoja SR do roku 2030, ktorú vláda prijala v januári 2018.

Developeri sa sťažujú, že vydávanie záväzných stanovísk trvá na meste dlho. Aký je priemerný čas vydania stanoviska za posledné dva roky? Koľko stanovísk vydalo mesto k zámerom v rokoch 2018, 2019, 2020 a 2021?

Za obdobie troch rokov od januára 2019 do decembra 2021, teda od nástupu aktuálneho vedenia mesta, sme vybavili celkom 2 512 žiadostí o stanoviská. Ich mesačný počet sa postupne zvyšoval, z 50 v roku 2019 na 82 v roku 2021.

Stredný čas vybavenia žiadosti (tzv. medián) za toto obdobie klesol z vyše 200 dní na 33 dní; v tomto čísle je však aj veľké množstvo jednoduchých stavieb a vrátené žiadosti. Výpovednejšie je preto nasledovné porovnanie: kým v roku 2019 pri troch štvrtinách žiadostí ich vybavenie trvalo viac ako 90 dní, v roku 2020 tvorili už iba tretinu a v roku 2021 ich počet klesol na 22 %.

Nová legislatíva má urýchliť vydávanie záväzných stanovísk, je to podľa vášho názoru v podmienkach bratislavského magistrátu reálne? Zmení sa po prijatí tejto legislatívy práca na úrade v tejto oblasti?

Ako vidno z predošlej odpovede, mestu sa darí vydávať záväzné stanoviská výrazne rýchlejšie ako v minulosti. Zásadnú zmenu prinieslo zavedenie elektronického podávania žiadostí vo februári 2020.

Pri nastavení lehôt však treba pamätať aj na šírku problematiky, ku ktorej sa mesto vyjadruje, a takisto na rozdielnu zložitosť posudzovaného zámeru. Preto za mesto presadzujeme ako adekvátnu lehotu 30 dní pre jednoduché stavby, 60 dní pre všeobecné (tzv. ostatné stavby) a 90 dní pre vyhradené stavby a podliehajúce EIA.

Bratislava, nábrežie, Rázusovo námestie
Bratislava, nábrežie, Rázusovo námestie | Zdroj: Shutterstock

Ako si predstavujete spoluprácu s mestskými časťami na tvorbe územného plánu a záväzných stanovísk?

Územné plánovanie je príkladom kompetencie, ktorú nemožno vykonávať izolovane, ale len v nadväznosti na širšie územie a jeho väzby. Potvrdzujú to aj príklady západoeurópskych metropol.

Záväzné stanovisko mesta je o súlade so zásadami a regulatívmi územného plánu. Je však účelné, aby miestnu znalosť, najmä v prípade stabilizovaných území, mestské časti uplatnili samostatným vyjadrením. Pri zakotvení právnej fikcie súhlasu nevidím ani z časového hľadiska možnosť, ako by sme sa pri príprave záväzného stanoviska vzájomne koordinovali.

Bolo by pre Bratislavu riešením schvaľovať v mestskom zastupiteľstve zmenu alebo doplnok k územnému plánu jednotlivo skôr ako v balíkoch?

Aj na základe skúseností z Prahy si viem predstaviť oba spôsoby, toto však nepovažujem za zásadný problém. Na zrýchlenie prijímania potrebných zmien a doplnkov územného plánu mesta sú potrebné iné procesné a vecné zjednodušenia.

Pritom však treba mať na pamäti, že územný plán je spoločenskou dohodou o ochrane a rozvoji daného územia, a preto hľadanie balansu medzi účelnou participáciou a racionálnym procesom prerokovania je mimoriadne citlivé. Aktuálne prerokúvaný návrh zákona o územnom plánovaní predkladá viaceré obsahové i procesné zmeny, ktoré by mali vo výsledku prípravu zmien a doplnkov urýchliť.

Monika Volekova