Na východ od raja?

Na východ od raja?

Dlhé, predlhé roky sme žili v silnom domnení, že sa pohybujeme na východ od raja a americký nositeľ Nobelovej ceny John Steinbeck by určite vedel, na čo myslíme. Zamatové prevraty v strednej Európe však aj Východu otvorili dvere medzi silný výkvet tejto plánety. Slovensko tak dostalo vstupenku do dobrej spoločnosti. Ako občas trpko zisťujeme, ani tu vždy nevládne korektný bontón, ale sme v prvej lige, a to sa cení. Hranice Schengenu sa tak pomaly posúvajú k Užhorodu a jednotný európsky trh sa rozprestiera na úctyhodnej ploche s takmer pol miliardou potenciálnych zákazníkov. Čo sa však deje na východ od nášho civilizačného raja? Ak nepôjdeme ďaleko a zostaneme len v Európe, zistíme, že aj tu sa čulo obchoduje. Do tohto trhu budúcnosti sa čoraz intenzívnejšie zapája aj Slovensko. Ako? Odpoveď sa pokúsime nájsť cez mozaiku nasledujúcich príkladov.

Na ceste k únii

Balkánske krajiny, Ukrajina a európska časť Ruskej federácie – to sú zhruba územia, ktoré nás v tejto analýze budú zaujímať. Ich potenciálny vstup do Európskej únie (EÚ) je jasný. Ak vyjmeme špecifické Rusko, použime slová komisára EÚ pre rozširovanie Olli Rehna uverejnené v denníku Financial Times (2. apríla 2006). Bez toho, aby niekoho konkrétne menoval, Rehn vystúpil proti politikom typu bavorského kancelára Edmunda Stoibera, ktorí nedávno zintenzívnili svoje argumenty o „obmedzenej absorpčnej kapacite“ EÚ. Olli Rehn pripomenul, že „krajiny musia mať istotu, že majú reálnu šancu vstúpiť do EÚ – hoci aj o mnoho rokov, aby reformistickí lídri mali možnosť presvedčiť verejnosť, že stojí za to vyvinúť nesmierne úsilie pre splnenie podmienok EÚ. Krajiny si neudržia reformné smerovanie, ak bude EÚ váhať vo svojich záväzkoch.“

Rehn zdôraznil, že región má teraz reálnu šancu prekonať vojnové dedičstvo: „Tento rok je najhorší možný čas pre váhavosť EÚ, čo sa týka jej záväzkov budúceho rozširovania – ako naznačili niektorí politici a komentátori.“ Vo svojom prejave k Výboru EP pre zahraničné záležitosti o kandidatúre Bulharska a Rumunska 3. apríla 2006 Rehn uviedol, že obe krajiny stále môžu dosiahnuť plánovaný dátum vstupu v rokoch 2007 až 2008, no musia vyvinúť viac úsilia v oblasti „reformy súdnictva a boja proti korupcii a kriminalite“. Bulharsko i Rumunsko sú zmluvnými stranami Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA).

Chorvátska republika v septembri 2001 uzatvorila s EÚ Stabilizačnú a asociačnú dohodu. Takáto dohoda bola v apríli 2001 uzatvorená aj medzi EÚ a bývalou juhoslovanskou republikou Macedónia. Obidve dohody umožňujú takmer bezcolný prístup výrobkov pochádzajúcich z Macedónska a Chorvátska na trh EÚ. Albánsko a EÚ v súčasnosti pokračujú v rokovaniach o uzatvorení Stabilizačnej a asociačnej dohody. Stabilizačné a asociačné dohody hodlajú uzatvoriť aj ostatné balkánske krajiny, a to Bosna a Hercegovina a Srbsko a Čierna Hora. Rokovanie o stabilizačných a asociačných dohodách s týmito krajinami boli otvorené koncom roka 2005. Európska únia z dôvodu upevnenia politickej a hospodárskej stability na Balkáne jednostranne poskytuje všetkým trom krajinám preferencie vo forme nulových colných sadzieb pri dovoze veľkej väčšiny komodít.

Európska únia používa aj pojem širšia Európa, ktorý definuje zámer EÚ posilniť politicko-hospodárske vzťahy v rámci Európy. Ide o široký región na juhu ohraničený Stredozemným morom a na východe Uralom, resp. Ruskou federáciou. Na základe toho uzatvorila EÚ viaceré dohody o partnerstve a spolupráci aj s tými krajinami, ktoré dosiaľ nie sú členmi WTO. Tieto dohody sú nepreferenčné a sú založené na priznaní doložky najvyšších výhod (MFN).

Toľko na úvod, pretože nie je predmetom nášho skúmania zaoberať sa otázkami vstupu týchto krajín do EÚ. Treba si však uvedomiť, že trend v tomto teritóriu zreteľne smeruje k integrácii s EÚ. A z toho vo svojich aktivitách vychádza aj Slovensko riadiace sa Spoločnou obchodnou politikou EÚ.

Čísla a opäť čísla

Obchod je najmä o výsledkoch vyjadrených v číselných pojmoch, a preto nebude na škodu si ich pripomenúť. V našej analýze sa však sústredíme najmä na vývoz.

Podľa informácií Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) sa za celý rok 2005 zo Slovenska vyviezol tovar v hodnote 993,516 miliardy Sk a prevýšil tak objem exportu z roku 2004 o 11,5 %. Aj za celý minulý rok však rýchlejšie rástol dovoz, ktorého objem bol v porovnaní s rokom 2004 vyšší o 13,7 % a dosiahol úroveň 1 069,517 miliardy Sk. Saldo zahraničného obchodu za obdobie od januára do konca decembra minulého roka tak dosiahlo záporných 76,001 miliardy Sk a v porovnaní s výsledkom v roku 2004 sa prehĺbilo o 26,45 miliardy Sk.

Vo vývoze Slovenska naďalej dominuje vývoz strojov, prístrojov a elektrotechnických zariadení, ktorý v minulom roku dosiahol 254,321 miliardy Sk a medziročne vzrástol o 31,2 %. Dopravné prostriedky sa v roku 2005 vyviezli za 194,811 miliardy Sk, čo znamenalo medziročný pokles o 9,2 %. V porovnaní s rokom 2004 si však polepšil vývoz základných kovov a výrobkov zo základných kovov, ktorý bol medziročne vyšší o 13,1 % a dosiahol 151,612 miliardy Sk.

V rámci najvýznamnejších obchodných partnerov vzrástol v minulom roku vývoz do Nemecka o 1,5 % na úroveň 259,582 miliardy Sk, Českej republiky o 15,7 % na 139,884 miliardy Sk, Rakúska o 3,9 % na 70,289 miliardy Sk, Talianska o 15,6 % na 65,856 miliardy Sk, Poľska o 28,3 % na 62,506 miliardy Sk a Maďarska o 23,6 % na 55,978 miliardy Sk. Znížil sa hlavne vývoz do Spojených štátov amerických o 26,8 %, a to na 31,169 miliardy Sk.

Z pohľadu hlavných ekonomických zoskupení sa zvýšil vývoz do krajín Európskej únie (EÚ) o 11,8 % na 848,484 miliardy Sk a tvoril 85,4 % celkového vývozu SR. Vývoz do krajín OECD sa zvýšil o 9,6 % na 890,883 miliardy Sk, pričom na celkovom vývoze SR sa podieľal 89,7 %.
Najvyššie pasívne saldo vykázalo Slovensko v zahraničnoobchodnej činnosti s Ruskou federáciou, a to 99,4 miliardy Sk, s Čínskou ľudovou republikou 30,6 miliardy Sk, s Kórejskou republikou 27,2 miliardy Sk, s Japonskom 17,4 miliardy Sk a s Taiwanom 12,8 miliardy Sk a s Ukrajinou 3,8 miliardy Sk.


Tab.: Zahraničný obchod – export

Rok    20042005
Celkovo889,7991,6
Rumunsko
10,75815,701
Rusko10,80415,525
Ukrajina9,50512,018
Chorvátsko4,497
3,052
Bielorusko1,187
1,250
Albánsko0,127
0,180

(v miliardách Sk)
Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR, Štatistický úrad SR

O aké komodity ide? Do Rumunska i na Ukrajinu putujú najmä ploché valcované výrobky zo železa alebo z nelegovanej ocele, osobné automobily a elektrospotrebiče pre domácnosť, do Ruska a Bieloruska sa pripájajú aj stroje na automatické spracovanie údajov, lieky, televízne prijímače a časti, súčasti a príslušenstvo motorových vozidiel, elektrické motory a generátory.

Analytici prognózujú, že hrozba silnej konkurencie na trhu EÚ posunie exportnú orientáciu Slovenska na ďalšie európske trhy (perspektívne členské krajiny EÚ), na trhy bývalých sovietskych republík a na tie zahraničné trhy, kde je aktuálne využitie výhod dohôd o voľnom obchode (napr. Mexiko, Čile, menej rozvinuté krajiny).

V rámci tejto skupiny krajín bola za obdobie rokov 2004 až 2005 najintenzívnejšia obchodná výmena s Rumunskom, Chorvátskom, Srbskom a Čiernou Horou. Slovensko dosahovalo kladné saldo obchodnej bilancie so všetkými z uvedených krajín.

Ľudo Petránsky
Foto: archív

KategórieUdalosti