Komisárka EÚ Neelie Kroesová: Európu naštartuje až väčšia konkurencia
Galéria(1)

Komisárka EÚ Neelie Kroesová: Európu naštartuje až väčšia konkurencia

Holanďanka Neelie Kroesová (1941) bola ministerkou dopravy v rokoch 1982 až 1989, neskôr pôsobila v akademickej sfére a vo viacerých firmách. Dnes patrí k najvýrečnejším komisárom Európskej únie. Pôvabná dáma, ktorá si presadzovanie svojich názorov nefiltruje cez diplomatický tón. Časopis Forbes ju zaradil na 44. miesto najvplyvnejších žien sveta za rok 2005. Keď Neelie Kroesová pred dvomi rokmi nastupovala na post komisárky pre hospodársku súťaž, mnohí spochybňovali vhodnosť jej menovania. Kroesová má totiž úzke vzťahy s podnikateľským sektorom a ešte donedávna sama figurovala v orgánoch niekoľkých veľkých firiem. Kritici preto vyslovovali obavy, že bude „mierna“ na podnikateľský sektor. Svojich kritikov však presvedčila o opaku.

Mnohým ste vyrazili dych, keď ste napríklad presadili zamietnutie fúzie hlavného portugalského dodávateľa zemného plynu Gas de Portugal energetickým koncernom Electricidade de Portugal a talianskou ropnou a plynárenskou skupinou ENI. Ste tvrdá, ale spravodlivá?

Viem, že niektorí ľudia mali o mne pochybnosti. Kládli si otázku, či niekto taký oddaný svetu podnikania ako ja bude schopný konať nestranne a v zmysle fair play. Sľúbila som, že len čo sa mi niečo nebude zdať v poriadku, spustím poplach, a už viackrát som ponúkla jednoznačný dôkaz, že viem svoje slová premeniť na skutočnosť. V mojej osobe nikto nenájde vykonávateľa predstáv vplyvných podnikateľov.

Viackrát ste vyslovili nesúhlas aj s procesom liberalizácie trhu s elektrickou energiou. Prečo?

Súčasná vlna spájania firiem v európskom energetickom sektore posilní dominantné trhové postavenie niekoľkých najväčších subjektov. To by mohlo podkopať naše snahy o vytvorenie konkurenčného jednotného trhu s energiou. V jednotlivých správach sme kritizovali bývalé štátne monopoly za to, že si všetkými silami udržiavajú kontrolu nad energetickými krokmi, a tým prílišnú kontrolu nad úrovňou cien. Nesúhlasím s nadmernou koncentráciou trhu ako v sektore elektrickej energie, tak aj zemného plynu. Odráža to staré trhové štruktúry národných a regionálnych monopolov.

Vraj ste navrhli, že 25-členná únia by sa po prijatí Bulharska a Rumunska, naplánovanom na rok 2007, už nemala ďalej rozširovať. Prečo?

Ľudia sa určite pýtajú: kam smerujeme, kde ležia hranice? Som presvedčená, že pri dvadsiatich siedmich členských štátoch by sme si mali povedať: stačí. Európska únia sa stane nevládnuteľnou, ak sa ešte viac rozšíri. Podľa mojich skúseností by nikomu nikdy nenapadlo mať 27-členný manažment vo firme.

Európska únia však už spustila prístupové rokovania s Tureckom a Chorvátskom, rovnako aj asociačné dohody so Srbskom a s Bosnou a udelenie oficiálneho kandidátskeho statusu Macedónsku.

Názory sa vyvíjajú a ja hovorím o svojom presvedčení a skúsenostiach.

Analýza časopisu ASB sa zaoberá investíciami vo východnej Európe mimo EÚ. Aká je miera rizika investícií pre krajiny EÚ?

V každom prípade je to perspektívny trh, ktorý sa orientuje prevažne na spoluprácu s EÚ. Máme mnoho spoločných záujmov, ale aj momentov, ktoré nás stále rozdeľujú. Štáty východnej Európy ešte musia prejsť dlhú cestu, aby sa naplnili spoločne vytýčené ciele v oblastiach hospodárskej súťaže, spravodlivosti a vnútorných záležitostí. V prípade Rumunska je to napríklad aj odstránenie nelegálneho subvencovania. Ako som povedala, nie som za rozšírenie EÚ, ale to neznamená, že som proti Východu.

Veľa sa hovorí o revitalizácii Lisabonskej stratégie, podľa ktorej by sa z Európskej únie mala stať najprosperujúcejšia ekonomika sveta. Prečo sa ju nedarí napĺňať?

Jej ciele sú príliš vzdialené, a preto sa uskutočňuje ich revízia. Vidím dva hlavné štrukturálne problémy Európy: klesajúci rast produktivity a zmeny v zamestnanosti a demografii.

Čo by malo byť východiskom z tejto situácie?

Jedným z nástrojov nápravy týchto nedostatkov je konkurencia. Európsky vnútorný trh je jedným z veľkých úspechov integrácie, ale stále je mnoho nedostatkov, ktoré spôsobujú, že nie je schopný prejaviť svoj celý potenciál. Konkurenčná politika by mala vychádzať zo sledovania konkurencie a sektorálnych nerovností, z efektívneho presadzovania modernizovaných zákonov na ochranu konkurencie a reformy štátnej pomoci.

Ako by mala vyzerať reforma štátnej pomoci?

Je potrebné znižovať objem štátnej pomoci firmám a súčasne ju efektívnejšie a cielenejšie usmerňovať. Revízia štátnej pomoci by mala mať vplyv aj na kohéznu a štrukturálnu politiku. Nesúhlasím však s návrhmi na renacionalizáciu.

Prečo ste odmietli aj myšlienku vytvorenia „národných priemyselných šampiónov“, presadzovanú v Nemecku a vo Francúzsku?

Musíme odolať pokušeniu uveriť snu o garantovanom medzinárodnom úspechu. Spoločnosti, ktoré musia čeliť silnej konkurencii doma, uspejú s väčšou pravdepodobnosťou aj na globálnej úrovni. Nebudeme nikoho zvýhodňovať a už vôbec nie kŕmiť veľké kačky.

Ako vnímate Slovensko?

Slovensko sa pohlo míľovými krokmi vpred. Čiastočne vďaka členstvu v EÚ, ale aj vďaka odhodlaniu jeho občanov vydať sa na cestu reforiem. Pevne dúfame, že Slovensko na tejto ceste zotrvá. 

(pet)