Stavebné spoločnosti by sa už dnes mali pripraviť na obdobie útlmu stavebnej činnosti
Slovenské stavebné spoločnosti prežívajú v súčasnosti zlatý vek stavebníctva. Príležitosti na uplatnenie ponúka nielen domáca pôda, ale aj zahraničie. I keď sa môže zdať, že nie je dôvod na rozširovanie poľa svojich aktivít mimo tuzemska, stavebný boom na Slovensku odborníci odhadujú na obdobie niekoľkých rokov. V starších členských krajinách európskeho spoločenstva už našlo uplatnenie niekoľko slovenských stavebných spoločností. Rozširovanie smerom na západ je jednou z možností, ako si zabezpečiť väčšiu stabilitu svojich aktivít v budúcnosti.
Francúzsko – hrubá stavba
Prvého mája 2006 otvorilo Francúzsko trh práce v oblasti stavebníctva. Francúzske stavebníctvo trpí akútnym nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl najmä pre hrubé stavby. Vyhľadávaní sú stavbyvedúci, železiari, betonári, murári a žeriavnici s praxou. Osobitne to platí pre stredné Francúzsko a horské oblasti.
Spoločnosti, ktoré majú záujem o podnikanie v oblasti hrubej stavby vo Francúzsku, by mali vedieť, že francúzska spoločnosť si overuje kvalitu prác subdodávateľskej firmy už na prvej subdodávateľskej zmluve (contrat de sous-traitance). Súčasťou tejto zmluvy je vyhlásenie zmluvných partnerov, že nemajú resty v daňových inštitúciách ani sociálnych alebo zdravotných poisťovniach. Požaduje sa najmä kvalita a termín odovzdania stavby, racionálne využívanie materiálu, ale aj čistota na pracovisku.
V oblasti hrubej stavby chýbajú vo Francúzsku kvalifikovaní odborníci a mladí ľudia o túto prácu záujem nemajú. Vo verejnom sektore často stagnuje výstavba práve pre nezáujem firiem o hrubú stavbu, čo brzdí dokončenie celého projektu.
Slovenská spoločnosť by pri podpise zmluvy nemala zabúdať na dohodu o platobných podmienkach a včasných dodávkach materiálov. „Ustanovenia zmluvy sa často odvolávajú na články zákonníka práce, prípadne na iné zákonné predpisy, s ktorými sa treba oboznámiť,“ upozorňuje Peter Kopecký z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave. Pred podpísaním treba korektne a presne oceniť práce na základe definitívnej výkresovej dokumentácie. Generálnym dodávateľom vo Francúzsku je často iba spoločnosť s ručením obmedzeným, s niekoľkými organizačnými pracovníkmi, prípadne odborníkmi na investície v stavebníctve.
Môže sa stať, že ak generálny dodávateľ nemá spoľahlivo fungujúce partnerské subjekty, bude stavba nedostatočne ocenená, objavia sa práce navyše a uviazne koordinácia s ostatnými remeslami. Od slovenskej spoločnosti, ktorá pôsobí na francúzskom území trvalo, sa vyžaduje registrácia ako platcu DPH (spoločnosti trvalo etablované na území Francúzska sú od 1. septembra 2006 oslobodené od platenia DPH, pozn. red.) a francúzsky zástupca pre daňovú agendu. Okrem daňovej agendy by mal zabezpečovať agendu platených dovoleniek a nahlasovať príslušnému pracovnému úradu príchod slovenských pracovníkov a súvisiace podrobnosti. „Pracovný úrad síce uskutočňuje neohlásené kontroly iba sporadicky, o to častejšie ich však vykonáva Spoločnosť pre technickú kontrolu s oveľa širšou náplňou práce ako naše inšpektoráty bezpečnosti práce,“ dodáva Peter Kopecký.
Okrem subdodávateľskej zmluvy možno na francúzskom stavebnom trhu pôsobiť aj na základe dohody o spolupráci s francúzskym generálnym dodávateľom. Nepísanou podmienkou takéhoto bilaterálneho partnerstva je vzájomná dôvera. I keď je takéto partnerstvo skôr výnimkou, treba uviesť, že jednej slovenskej firme sa ho podarilo nadviazať. Je ňou spoločnosť Chemkostav HSV Humenné, a. s., ktorej generálnym riaditeľom je Ing. Milan Mňahončák. Ďalšou formou pôsobenia je založenie francúzskej obdoby spoločnosti s ručením obmedzeným (SARL) alebo zjednodušenej formy akciovej spoločnosti (SAS), ktorá už rešpektuje nové stanovy európskej legislatívy. Slovenskej spoločnosti by z pohľadu francúzskej strany nemal chýbať francúzsky hovoriaci pracovník, ktorý ovláda právnu i stavebnú odbornú terminológiu. Jeho kompetencie by sa však nemali obmedzovať iba na tlmočenie, ale mal by pôsobiť aj ako koordinátor medzi slovenským subdodávateľom a francúzskymi zmluvnými partnermi či inštitúciami.
Taliansko – export aj výstavba
Taliansko patrí medzi najväčších ekonomických partnerov Slovenska – je pre nás treťou najvýznamnejšou krajinou exportu. Medzi zahraničnými investormi zaujíma na Slovensku štvrté miesto. Hospodárska spolupráca medzi oboma krajinami je intenzívna a slovenský vývoz zaznamenáva v poslednom období priaznivý vývoj. V roku 2006 zaznamenal slovenský vývoz nárast o 22 %, pričom len za obdobie prvých štyroch mesiacov tohto roka vzrástol o 38 %. „Naznačuje to zvýšený záujem slovenských firiem o spoluprácu a zároveň to prispieva k zlepšeniu informovanosti o kvalite slovenskej produkcie, ktorá má predpoklady na ďalšie zvyšovanie exportu,“ vysvetľuje Ján Galoci zo Zastupiteľského úradu SR v Ríme. Do tejto skupiny patria aj stavebné výrobky, stroje a zariadenia, ktoré majú šancu presadiť sa na talianskom trhu, avšak s ohľadom na domácu konkurenciu, ktorá je v tejto oblasti mimoriadne silná.
Ďalšou možnosťou uplatnenia slovenských stavebných spoločností v Taliansku je participovať na projektoch či samostatne realizovať projekty bytovej a nebytovej výstavby alebo rekonštrukcie. V tomto prípade sa odporúča spolupracovať s niektorou miestnou firmou, inak môže byť získanie zákazky komplikovanou záležitosťou. „Úplnou samozrejmosťou je dôkladná znalosť všetkých predpisov, ktoré upravujú stavebnú činnosť, výber materiálov a otázky bezpečnosti pri práci,“ dodáva Ján Galoci. Dôležitá je aj znalosť talianskeho jazyka, bez ktorého sa nedá zaobísť pri vybavovaní potrebných povolení.
Taliansko patrí medzi silne regionalizované krajiny, kde jedna časť krajiny – v tomto prípade sever – zohráva ekonomicky významnejšiu úlohu, čo platí aj pre stavebníctvo. „Priestor v oblasti stavebníctva v Taliansku má svojimi rozmermi potenciál zaujať aj slovenské spoločnosti,“ vysvetľuje Ján Galoci. Podľa jeho slov hovoria nedávno publikované údaje združenia ANCE (Národná asociácia stavebných podnikateľov) o investíciách v oblasti stavebníctva v Taliansku, ktoré v roku 2006 dosiahli objem zhruba 146 miliárd eur a v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa zvýšili o 2,1 %. Investície do bytovej výstavby predstavovali takmer 77 miliárd eur (48% nová výstavba), investície do nebytovej výstavby dosiahli 68,5 miliardy eur, z čoho 55,5% boli súkromné investície a 44,5% investície do verejných stavebných projektov. V prípade verejných projektov išlo najmä o budovanie cestnej a železničnej siete. Rozsiahle rekonštrukcie a výstavby cestných sietí sa realizujú aj v okolí viacerých veľkých miest.
Najjednoduchšou formou spolupráce je individuálna alebo skupinová práca slovenských stavebných odborníkov v Taliansku na základe zmluvy s talianskym realizátorom stavby. V tejto oblasti už pôsobí viacero sprostredkovateľských agentúr na Slovensku aj v Taliansku, ponuky sa zverejňujú na niekoľkých internetových portáloch. „Dopyt a ponuka jednotlivých pracovných príležitostí sa neustále menia, pričom silnú konkurenciu pre slovenských odborníkov predstavujú pracovníci z iných krajín tohto regiónu,“ dodáva Ján Galoci.
Írsko – infraštruktúra
V Írsku predstavuje stavebná produkcia v porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny jeden z najväčších podielov na obyvateľa. V posledných piatich rokoch sa írska stavebná výroba takmer zdvojnásobila a v roku 2006 vyprodukovala viac ako 36 miliárd eur.
Slovenské stavebné spoločnosti by sa mohli podobne ako vo Francúzsku uplatniť ako subdodávatelia výstavby v súkromnej i verejnej oblasti. Obe oblasti v poslednom období zaznamenávajú rast produkcie. „Ďalšie možnosti sa pre slovenské firmy otvárajú aj v oblasti inžinierskej činnosti a logistiky stavebnej výroby. Sú však podmienené dlhodobejšou prípravou pred vstupom na trh,“ vysvetľuje Branislav Javorek z obchodného oddelenia slovenského veľvyslanectva v Írsku.
Podľa jeho slov je stavebníctvo jedným z hlavných hnacích motorov hospodárskeho rastu v krajine. V období rokov 1994 až 2000 expandovalo priemerným tempom približne 11 % ročne. V rokoch 2001 až 2002 a v prvej polovici roku 2003 sa toto nadpriemerné tempo rastu spomalilo na zhruba 3 % za rok. V druhej polovici roku 2003 došlo k ďalšej expanzii spolu s medzinárodným ekonomickým oživením, v dôsledku nárastu cien domácich rezidenčných nehnuteľností, ale aj zvýšeného dopytu po bývaní. Stavebníctvo sa v roku 2006 podieľalo na celkovom národnom produkte 23 % (36,5 miliárd eur), čo predstavuje medziročný nárast 10,3 % v porovnaní s rokom 2005.
V roku 2006 sa v Írsku dokončilo 92- až 96-tisíc bytových jednotiek. Ďaleko za štandardmi západnej Európy nebol len počet bytových jednotiek, ale aj kvalita infraštruktúry. V súčasnosti možno pozorovať postupné spomalenie boomu rezidenčnej výstavby. V oblasti stavebníctva sa predpokladá postupné presmerovanie aktivít k výstavbe infraštruktúry. Túto skutočnosť reflektujú ambiciózne plány írskej vlády v oblasti dopravy. V pláne pod názvom Transport 21 vláda počíta s investíciou do dopravnej infraštruktúry vo výške 34,4 miliárd eur v priebehu nasledujúcich desiatich rokov. Ťažiskom plánu je integrovaný systém verejnej dopravy pre hlavné mesto Dublin, ktorý počíta so siedmimi novými trasami električiek, dvoma linkami metra a podzemným prestupným uzlom. Plán zahŕňa dokončenie diaľničnej siete (do roku 2010) a niekoľkých mestských obchvatov a tiež rozšírenie koridoru na prepojenie regionálnych centier.
Lucia Hakelová
Foto: archív spoločnosti Chemkostav HSV Humenné, archív spoločnosti Skanska BS
