Šetrenie energiou nemusí znamenať zníženie životnej úrovne ani užívateľského komfortu
Aj na Slovensku možno nájsť projekty, ktoré sú dôkazom, že racionálne využitie dostupných zdrojov energií môže užívateľský komfort zvýšiť. Európska smernica z roku 1993 o energetickej hospodárnosti budov, a jej národný zákon platný od začiatku minulého roka si kladú za cieľ znižovanie emisií CO2 zvyšovaním energetickej nenáročnosti budov a využitím dostupných obnoviteľných zdrojov energie. Možno vďaka tomu očakávať, že sa budeme čoraz častejšie stretávať s investormi, ktorí uvažujú o zhodnotení svojho kapitálu v súlade s potrebami budúcich užívateľov?
Energetická hospodárnosť budov
Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov je v platnosti od 1. januára 2006. I napriek tomu sa v súvislosti s vydávaním energetických certifikátov budov očakáva prechodné obdobie jedného až dvoch rokov. Stavebné úrady budú často pri kolaudačnom konaní určovať náhradný termín na zaobstaranie energetického certifikátu podľa uvedeného zákona. Týkať sa to bude najmä investorov, ktorí stavajú budovy na predaj či prenájom, resp. ich už zrealizovali.
Zhotoviteľ certifikátu sa bude môcť oprieť len o existujúcu projektovú dokumentáciu, ktorá v čase svojho vzniku pravdepodobne neprihliadala na kritériá energetickej hospodárnosti. V súčasnosti sa dokončuje viacero administratívnych budov (o najväčších kancelárskych projektoch sme písali v júnovom čísle časopisu). „Takéto budovy by automaticky k 1. 1. 2008 mali byť vybavené energetickým certifikátom,“ upozorňuje Ing. Anton Novotný z Občianskeho združenia pre zatepľovanie budov, ktorý sa počas svojho pôsobenia na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR podieľal na príprave energetickej certifikácie budov.
Zákon sa týka všetkých budov – bytových aj nebytových, okrem budov uvedených v § 2 ods. 2 a ods. 4 zákona. Od tohto dátumu bude fungovať aj Štátna energetická inšpekcia, ktorej úlohou je dohliadať na napĺňanie zákona o energetickej hospodárnosti budov. „V jej kompetencii bude zhodnotiť, či ide o priestupok alebo správny delikt, a podľa toho môže udeliť pokutu vo výške 30- až 100-tisíc korún,” vysvetľuje Ing. Novotný.
Prvé odborne spôsobilé osoby pre energetickú certifikáciu vyškolí Slovenská komora stavebných inžinierov v spolupráci s rezortom výstavby už tento rok. Podľa Ing. Novotného by bolo užitočnejšie školiť najprv projektantov, aby vedeli spracovať takú projektovú dokumentáciu, ktorá bude plnohodnotným podkladom na vyhotovenie energetického certifikátu už spomenutou oprávnenou a vyškolenou osobou. Viac sa o problematike dočítate v nasledujúcom článku o energetickej certifikácii budov.
Obnoviteľné zdroje energie
V súvislosti s energetickou hospodárnosťou budov by mal projektant v rámci projekčnej činnosti vykonať štúdiu uplatnenia obnoviteľných zdrojov. Slovami príslušnej smernice by sa mal zaoberať uplatnením alternatívnych zdrojov energie a ich zapracovaním, ak je to technicky, ekonomicky a formálne možné. V zákone o energetickej hospodárnosti budov sa hovorí o tejto štúdii ako o energetickom posudku, ktorého výsledok sa zapíše do technickej správy projektovej dokumentácie. „Výsledkom energetického posudku je informácia o zapracovaní konkrétnych alternatívnych zdrojov energie, či už ide o solárne kolektory, fotovoltické články, využitie geotermálnej energie a pod.,“ objasňuje Ing. Novotný. Okrem iného sa uprednostňujú centrálne rozvody vykurovania, ktoré boli u nás hojne zastúpené pred novembrom 1989. Keďže skúsenosti s nimi neboli z užívateľského hľadiska najlepšie, v súčasnosti je u nás trendom individuálna forma vykurovania, čo je z pohľadu EÚ krokom späť.
Energie a development
Aký názor majú na tému energie developeri? Na otázky odpovedá Juraj Šaštinský, riaditeľ odboru Real Investments spoločnosti Penta.
Do akej miery je pre developerov zaujímavá oblasť energetiky?
Využitie potenciálu v energetike je pre developera určite zaujímavé – je to otázka blízkej budúcnosti. V súčasnosti sú prekážkou najmä obmedzenia v prístupe štátnej legislatívy – namiesto podpory rozvoja tejto oblasti sa stretávame s obmedzovaním možností súkromného sektora.
Čo je na podobnej investícii najzaujímavejšie?
Pre developera je to najmä rýchla návratnosť investícií, a teda aj možný zisk. V tomto prípade to znamená vyrábať energiu čo najlacnejšie, aj pri vyšších investičných nákladoch.
Je podľa vás v tejto oblasti ešte priestor pre súkromný kapitál?
Pokiaľ štát umožní rozvoj a pripraví podmienky, určite bude táto oblasť developerov lákať.
Uvažovali ste už o investícii do alternatívnych zdrojov energie?
Áno, keďže pracujeme vždy na veľkých projektoch, zdá sa nám výhodné túto možnosť zúročiť, pokiaľ sú na to v danej lokalite podmienky. Preverujeme teda technické a finančné možnosti využitia alternatívnych zdrojov. Minimalizovanie energetickej závislosti v projektoch do budúcnosti považujeme za veľmi výhodnú investíciu.
Zaoberali ste sa pri svojich projektoch využitím alternatívnych zdrojov energie?
Nevyhnutnosť zaoberať sa touto problematikou vidíme práve v súvislosti s prípravou certifikácie. Je to motivácia snažiť sa o čo najlepší certifikát, aby sme mohli aj touto formou vyniknúť nad konkurenciou.
Ako vnímate zákon o energetickej hospodárnosti budov?
Je to krok, ktorý vedie k lepšiemu hospodáreniu. Súvisí tak možno práve s výzvou k novým investíciám v tejto oblasti.
Do akej miery je investícia do úspory energie budúcej prevádzky budovy pre developera lákavá?
Miera zaujímavosti investície do úspory energie je rovnajúca sa úspore financií pri prevádzke. Pokiaľ je návratnosť v dohľadnom čase a nie je vyššia ako životnosť investície, tak je to určite zaujímavá investícia.
Lucia Hakelová
Foto: Ing. arch. Henrich Pifko, Dano Veselský, archív AQUAPARK Poprad
