Slovenka, ktorá navrhla čističku oceánov: Príliš dlho sme žili v ilúzii

Lenka Petrakova
Zdroj: Lenka Petráková

Návrh plávajúcej čistiacej stanice v tvare kvetu s názvom 8. kontinent od slovenskej architektky Lenky Petrákovej získal v roku 2020 Grand Prix cenu za morskú architektúru a inovácie nadácie Jacquesa Rougerie.

Plávajúca stanica má čistiť oceány od plastov a z tých vyrábať recyklovateľný materiál. Lenka Petráková pracuje ako senior architekt pre svetoznámu architektonickú kanceláriu Zaha Hadid Architects, kde pracuje na projektoch výškových budov, pri ktorých sa kladie dôraz na ich environmentálnu stránku.

Je váš projekt budúcnosťou čistenia alarmujúco znečistených oceánov?

Príliš dlho sme žili v ilúzii, že svojou činnosťou na pevnine nemôžeme ublížiť oceánu. Nechali sme vyhynúť stovky druhov živočíchov. Dnes je čas predstaviť si čistejšiu environmentálne udržateľnejšiu budúcnosť a spôsoby, ako ju dosiahnuť architektonickými a technologickými výtvormi pre lepšiu budúcnosť. Jedným z takýchto vynálezov by mohla byť navrhovaná plávajúca stanica, ktorá čistí oceán a obnovuje rovnováhu v morskom prostredí. Plávajúca stanica zhromažďuje z vodného povrchu plastové zvyšky a rozkladá ich na recyklovateľný materiál. Okrem zlepšovania vody vytvára interdisciplinárnu platformu, aby poukázala na znepokojujúcu stránku morského prostredia.

Čo všetko predchádzalo tomuto nápadu? Ako vyzeral váš výskum a prípravy?

Tento projekt nemá lineárny vývoj. Všetky operácie prebiehali navzájom, až kým som nemala v rukách koncept sebestačného systému. Začiatky projektu boli venované štúdium plochy deformovanej dynamickým prostredím – boli to viac geometrické štúdie zamerané na uchopenie ako by voda mohla pretekať cez objekt, akoby boli tvorené geometrie na jej filtrovanie či zberanie.

Projekt ôsmy kontinent
Projekt ôsmy kontinent | Zdroj: Lenka Petráková

Prečo ste sa rozhodli navrhnúť takýto tvar a konštrukciu?

Súčasne som sa venovala štúdiu technológie, ktoré existujú v oblasti čistenia oceánov. Pozerala som sa na rastliny a vodné živočíchy a študovala som ako oni reagujú na vodné prostredie. Architektúra teda vznikala z požiadaviek systému, technológie či prostredia, aby dokázala podporiť funkčnosť stanice.

Organické tvary odkazujú na princípy tvorby Zaha Hadid Architects. Spolupracovali ste pritom aj s kolegami v tomto ateliéri?

Projekt som začala riešiť ako moju  diplomovú prácu pred tým, ako som sa uchádzala o miesto v Zaha Hadid Architects (ZHA). Zaha Hadid, či už ako osobnosť alebo tvorba jej ateliéru, boli pre mňa vždy inšpiráciou a od začiatkov môjho štúdia som k nej vzhliadala. Ale pokiaľ hovoríme a princípoch tvorby, tak projekty ZHA sú formálne rafinované, konštrukčne efektívne a technologicky vyspelé a tieto princípy som sa snažila mať obsiahnuté aj v projekte ôsmy kontinent.

Má tento projekt nárok na realizovateľnosť? Pomohlo by tomu aj ocenenie?

Toto ocenenie určite rozprúdilo diskusiu či už o tomto projekte, alebo o probléme plastového znečistenia. Dnes ešte nie je investor na túto stanicu, ale budúcnosť ukáže a mňa toto ocenenie ako aj záujem, ktorý si nesmierne vážim, postrčili k hľadaniu ďalších riešení a vývoja tohto návrhu.

Na jar budú už štyri roky, čo pracujete v Zaha Hadid Architects, v súčasnosti na pozícii senior architekt. Ako v kancelárii prebieha práca počas „covidového“ obdobia?

Ako Senior architekt som zodpovedná za dizajn a technickú koordináciu. Čo sa týka dizajnu, ide o navrhovanie od počiatočného konceptu budovy až často po interiérové detaily.

Hoci je práca momentálne z home-officu, na mnohých projektoch, čo som pracovala, sme mali medzinárodné tímy a videokonferencie boli vždy súčasťou našej každodennej práce. Takže spôsob sa veľmi nezmenil. Len namiesto na papier škicujeme na Zoome.

Váš projekt je jednoznačným postojom ku klimatickej kríze. Dá sa ešte zachrániť naša planéta tak, ako ju poznáme?

Verím, že táto situácia sa dá zvrátiť. Nie som však vedec, aby som vedela dať presnú odpoveď. Som iba architekt, ktorý bude vždy snívať o tom, ako vie pomôcť planéte.

Ako funguje stanica 8. kontinent

Stanica sa skladá z piatich hlavných častí:

1 – Bariéry, ktorá slúži na zber odpadu a zisk prílivovej energie

2 – Zberača, v ktorom sa odpad triedi, biologicky rozkladá a skladuje

3 – Výskumného a vzdelávacieho centrum na štúdium a prezentáciu čoraz viac znepokojujúcej stránky vodného prostredia

4 – Skleníkov, v ktorých sa pestujú rastliny a voda sa zbavuje soli

5 – Obytných častí

Každá z hlavných častí je vyvinutá na základe požadovaných charakteristík prostredia a programu, ktorý vykonávajú. Bariéra pláva na vodnej hladine a posúva odpad smerom k zberaču. Technológia zberu v strede budovy je navrhnutá tak, aby optimalizovala manipuláciu s odpadom. Výskumné a vzdelávacie centrum je prepojené so zberateľom a skleníkmi na sledovanie vodných procesov a ich štúdium. Skleníky sú tvarované tak, aby optimalizovali zhromažďovanie kondenzovanej vody, a pripomínajú veľké plachty, aby umožňovali vetru navigáciu po stanici. Obytné časti, verejné priestory a technické zázemie prechádzajú stredom objektu a spájajú všetky časti, a geometricky zodpovedajú kýlu lode.

Prírodné sily ovplyvňujú pohyb a polohu stanice, ako aj vnútorné prostredie. Plávajúca stanica je sebestačná, takže prvky stanice musia spolupracovať a optimalizovať zdroj energie. Bariéra tiež zhromažďuje prílivovú energiu, ktorá poháňa turbínu na zhromažďovanie odpadu. Solárne panely pokrývajú skleníky a zabezpečujú dostatok energie na ohrev vodných nádrží, čo umožňuje odparovanie vody a jej odsoľovanie. Po extrakcii odpadovej vody sa prefiltrovaná čistá voda prečerpá do vodnej nádrže a buď odsolí, alebo sa použije na hydrofóbnu kultiváciu halofilných (slanomilných) rastlín 

Ľudovít Petránsky
KategórieNázory a rozhovory