Zachovať pôvodné alebo postaviť nové? O budúcnosti nového Istropolisu

O budúcnosti Domu odborov na Trnavskom mýte v Bratislave sa mnoho diskutuje. Časť odbornej verejnosti volá po zachovaní pôvodnej budovy. Ďalší, vrátane developera, tvrdia, že Istropolis a jeho okolie je 40 rokov zanedbávanou a mŕtvou zónou, ktorá je bez zásahu súkromného investora neudržateľná. Preto sme sa vám pokúsili prezentovať názory relevantných strán.

Immocap: Prečo bola budova doplnená do registra DOCOMOMO až po našej kúpe?

Developerská spoločnosť Immocap (1) nadobudla pozemky na Trnavskom mýte a budovy Domu odborov Istropolis v súťaži organizovanej Jednotným majetkovým fondom v roku 2017. Súťaž organizovala medzinárodná poradenská spoločnosť PWC.

Pred kúpou pozemkov a stavieb na Trnavskom mýte bolo vykonané detailné preskúmanie všetkej dostupnej odbornej literatúry, ktorá sa týkala komplexu pôvodného Domu odborov, známeho pod názvom Istropolis.

V jednom zo základných diel Architektúra na Slovensku – stručné dejiny Dom odborov uvedený vôbec nie je (2). V obsiahlej monografii Architektúra Slovenska v 20. storočí (Dulla – Moravčíková, 2002, Slovart) uvedený síce je, ale jeho údajný výnimočný charakter sa tam neuvádza na rozdiel od iných stavieb.

Keď si ktokoľvek prečíta popis skutočne výnimočných diel, ako sú napr. Krematórium v Bratislave alebo budova Slovenského rozhlasu v Bratislave, tak hneď pochopí, že význam Domu odborov Istropolis a skutočne najvýznamnejších stavieb je neporovnateľný.

Skutočnosť, že komplex Domu odborov nie je jednou z najvýznamnejších stavieb slovenskej moderny, je ilustrovaná aj tým, že dokonca do roku 2018 Dom odborov nefiguroval v národnom a medzinárodnom registri vedenom pracovnou skupinou DOCOMOMO (zápis do národného registra sa uskutočnil rok po akvizícii Istropolisu a ešte v roku 2020 nebolo možné na stránke medzinárodného registra DOCOMOMO Dom odborov nájsť).

Je len zhodou náhod, že túto budovu doplnili do svojho registra teoretici architektúry až po našej kúpe? V registri sa pritom už v tom období nachádzalo 62 významných stavieb.

Kde sú teda hodnoty Domu odborov?

Naše posudzovanie významu Domu odborov v komunite historikov architektúry by nebolo úplné, ak by sme nezobrali do úvahy aj knihu Moderné a/alebo totalitné v architektúre 20. storočia na Slovensku, ktorej autorkou je práve prof. H. Moravčíková (3). Nie je prekvapením, že Dom odborov nie je v tejto publikácii vôbec spomenutý.

Na druhej strane autorka správne pomenovala dôvody odmietania hodnôt modernej architektúry, ktoré sa v plnej miere vzťahujú aj na Istropolis.

„Architektúra neskorého modernizmu druhej polovice 20. storočia, najmä jej monumentálne prejavy, na Slovensku ešte stále čelia negatívnym reakciám nielen laickej, ale aj odbornej verejnosti. Pamiatkari ich odmietajú zapisovať do zoznamu národných kultúrnych pamiatok s odôvodnením, že ‚do historickej urbanistickej štruktúry … vniesli chaos svojou hmotou a architektonickým stvárnením‘.

Intelektuáli, najmä tí pravicoví, ich považujú za ‚hnijúce a páchnuce ruiny‘ totalitného režimu. Staršia generácia architektov, najmä predstavitelia architektonickej postmoderny kritizujú stavby, kde ich pozadím bola totalitná ideológia vládnucej strany‘. A konštatujú, že obdivovať ich môžu len ‚ľavičiarski revolucionári zo zahraničia a zlatá mládež‘.

Pamätníci z radov vtedy aktívnych architektov väčšinou obhajujú svoje diela. Aj keď niektorí priznávajú, že ‚mnohé z nich máme dnes nadmerné‘,“ uvádza v publikácii Moravčíková.

V publikácii Slovenská architektúra 1976 – 1980 (4) od autorov T. Zalčíka a M. Dullu (tiež člen združenia DOCOMOMO) sa dokonca poukazuje na negatívne urbanistické hodnoty lokality vtedy rozvíjajúceho sa Trnavského mýta (bývalé Námestie Františka Zupku):

„Aj napriek tomu, že sa do výstavby okolia Námestia F. Zupku (kde okrem tržnice stojí Dom odborov a techniky a je tu prvý bratislavský podchod) investovali nemalé prostriedky, pôsobí tento priestor neuceleným, náhodným dojmom. Je škoda, že ešte stále je oveľa ľahšie realizovať také diela, ktoré svojou osamotenosťou a veľkým nárokom na okolité plochy narúšajú ucelenosť mestského priestoru, ako také, ktoré mesto sceľujú.“

Hlavné námestie pred kultúrno-kongresovým centrom sa zväčší takmer o 30 % oproti existujúcemu.
Hlavné námestie pred kultúrno-kongresovým centrom sa zväčší takmer o 30 % oproti existujúcemu. | Zdroj: Immocap

Obrat v hodnotení

S vedomosťou o marginálnom architektonickom význame a posúdení tohto komplexu v odbornej obci (vrátane prof. Moravčíkovej) sme pristúpili k jeho kúpe. Od začiatku sme transparentne a verejne vyhlásili náš zámer zachovať v novom Istropolise kultúrno-spoločenskú funkciu. Rovnako sme sa verejne zaviazali zachovať a využiť umelecké diela nachádzajúce sa v Dome odborov v novom projekte.

Naše aktivity sme zároveň konzultovali aj s autormi Domu odborov, od ktorých sme za nemalú sumu kúpili aj autorskú licenciu na akékoľvek úpravy budovy podľa nášho rozhodnutia. A to vrátane oprávnenia na jeho odstránenie.

To, že Istropolis nie je „marginálne“ dielo bolo zrejmé už dávno predtým, ako ho nadobudol súčasný vlastník. (DOCOMOMO)

Snažili sme sa odbornej verejnosti aj členom skupiny DOCOMOMO otvorene vysvetliť dôvody našich rozhodnutí.  Sme preto prekvapení, že pani prof. Moravčíková a jej kolegovia z oddelenia architektúry Historického ústavu SAV, ktorí dlhé desaťročia nejavili o Dom odborov opravdivý záujem, nehodnotili a nevyzdvihovali jeho údajnú kvalitu. Teraz (od roku 2018) vytvárajú aktuálnu mediálnu a politickú búrku.

Mediálnym tlakom sa snažia vykresliť našu spoločnosť ako developera ničiteľa. Snažia sa zviezť a priživiť na vlne spoločenskej nespokojnosti, ktorá posledné roky graduje na Slovensku. Ako sme uviedli vyššie, z odborného hľadiska ide o nepopierateľný obrat v hodnotení architektonického významu Domu odborov o 180 stupňov.

Tento obrat nikto z dotknutých nevysvetľuje a ani nevie vysvetliť a my ho považujeme za účelovú zmenu názoru práve predstaviteľov DOCOMOMO (prof. H. Moravčíková, prof. M. Dullaaspol.). Jediné vysvetlenie, ktoré sme zachytili, bolo, že zápis tejto budovy do zoznamov DOCOMOMO bol navrhnutý po vykonaní výskumu zo strany DOCOMOMO.

Budovu Domu odborov však všetci podrobne poznali a pred rokom 2018 nikomu zo súčasných navrhovateľov ani len nenapadlo, že by si zasluhovala nejakú zvýšenú pozornosť. Prof. Moravčíková a jej kolegovia, samozrejme, detailne poznajú všetku literatúru, týkajúcu sa Domu odborov. Musia vedieť, že v hodnotení Domu odborov vykonali veľký posun. My však netvrdíme, že Dom odborov neexistoval, alebo že nebol spomenutý medzi viac ako 800 inými dielami, ktoré sú zahrnuté napr. v publikácii Architektúra Slovenska v 20. storočí.

Každý, kto si dá toľko námahy ako my, však potvrdí, že jeho hodnotenie bolo triezve a neporovnateľné s existujúcimi architektonickými skvostmi, o ktorých panuje medzi laickou aj odbornou verejnosťou zhoda.

Istropolis bol na okraji záujmu odborníkov

Dnešný stav komplexu budov Domu odborov je dôkazom, že ochrana Istropolisu bola, žiaľ, na okraji záujmu teoretikov architektúry počas uplynutých 40 rokov. DOCOMOMO ani Historický ústav SAV a ani štát neiniciovali žiadne kroky smerujúce k zvráteniu deštrukcie stavu Domu odborov v čase, keď bol vo vlastníctve Jednotného majetkového fondu zväzov odborových organizácií SR (JMF).

Málo známou skutočnosťou je, že väčšina pozemkov na Trnavskom mýte bola až do roku 2010 vo vlastníctve Slovenskej republiky. Na základe súhlasu Ministerstva financií zo dňa 14. 11. 2009 bola uzatvorená zámenná zmluva, na základe ktorej nadobudol JMF pozemky pod a v okolí areálu Istropolis na Trnavskom mýte.

Štát ani DOCOMOMO nikdy nevykonali žiadne kroky v záujme ochrany pred dlhoročnou, verejne známou postupnou deštrukciou Domu odborov, ktorý dnes vyhodnocujú ako jedno z najvýznamnejších diel moderny.

DOCOMOMO: Hovorme o kvalite unikátneho diela

„Namiesto reakcie na útočné vyjadrenia vlastníka Istropolisu by sme radšej hovorili o kvalite tohto unikátneho diela a jeho zachovaní,“ uvádza sa v stanovisku DOCOMOMO, ktoré organizácia poskytla pre magazín ASB.

„Nechceme sa nechať zatiahnuť do ‚osobných‘ sporov, ktoré zahmlievajú podstatu, a tou je existencia tohto výnimočného domu. Naším záujmom je uchovanie architektonických a pamiatkových hodnôt Istropolisu a v žiadnom prípade nám nejde o snahu poškodzovať developera.

Myslíme si, že nie je nutné komentovať účelovo a z kontextu vytrhnuté citáty z prác niektorých výskumníkov. Developer sa nimi snaží vyvolať dojem, že dielo nie je hodnotné, respektíve nebolo ako hodnotné vnímané v období, keď ho nadobudol, a teda že ho v dobrej viere kupoval ako objekt na zbúranie. Nie je to však pravda.“

Aktívny parter patrí k prioritám projektu.
Aktívny parter patrí k prioritám projektu. | Zdroj: Immocap

Nie je to marginálne dielo

To, že Istropolis nie je „marginálne“ dielo bolo zrejmé už dávno predtým, ako ho nadobudol súčasný vlastník. Miestne zastupiteľstvo Bratislava-Nové Mesto totiž už v roku 2008 schválilo súbor objektov Domu odborov a kultúrneho zariadenia Istropolis za pamätihodnosť.

Pre upresnenie ešte dodajme, že v tom čase potvrdzovali skutočnosť, že Istropolis patrí k významným architektonickým dielam Bratislavy a Slovenska, aj ďalšie registre a publikácie. Dnešný Istropolis, bývalý Dom odborov, techniky a kultúry, je od roku 2009 zapísaný v Registri modernej architektúry Slovenska. Je výberom najlepších diel modernizmu na Slovensku.

V roku 2010 bol tento komplex zaradený do databázy výnimočných európskych divadelných architektúr v rámci medzinárodného projektu Theatre architecture. V roku 2015 vznikla medzinárodná databáza najvýznamnejších pamiatok moderného hnutia DOCOMOMO Virtual Exhibition, do ktorej bol zaradený aj Istropolis.

Z množstva ďalších publikácií spomeňme aspoň niektoré. V roku 2002 vyšla doteraz najrozsiahlejšia monografia o architektúre 20. storočia na Slovensku. Vo výbere najvýznamnejších stavieb tohto obdobia je uvedený aj Istropolis (5). V roku 2007 bol Istropolis zaradený do publikácie Eastmodern: Architecture and Design of the 1960s and 1970s in Slovakia (6).

V tom istom roku bol Istropolis zaradený do sprievodcu po modernej architektúre Slovenska (7). V roku 2010 sa budove Istropolis venoval výskum v rámci medzinárodného projektu Theatre architecture in Central Europe, ktorý bol publikovaný aj knižne (8), (9). V roku 2013 usporiadali vo výstavných priestoroch FA STU výstavu Konček Skoček Titl, ktorá predstavila najvýznamnejšie diela týchto autorov vrátane Istropolisu. V tom istom roku vyšla aj rovnomenná publikácia Konček Skoček Titl (Bratislava, STU 2013).

Nezabúdajme na autorov komplexu

Dovolíme si upozorniť aj na autorov komplexu, o právach ktorých sa akosi zabúda hovoriť pri snahe búrať tento výnimočný dom. Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl je trojica architektov a autorov komplexu, ktorí boli v roku 2016 ocenení najvýznamnejšou národnou cenou za architektúru – Cenou Emila Belluša za celoživotné dielo.

Je len zhodou náhod, že túto budovu doplnili do svojho registra teoretici architektúry až po našej kúpe? (Immocap)

Dodajme, že jedno z ich ťažiskových diel, ktoré ich sprevádzalo v podstate od začiatkov ich spolupráce, bol práve Dom odborov, kultúry a techniky, teda dnešný Istropolis. Tu pripomíname, že samotný komplex získal krátko po realizácii, v roku 1982, cenu vtedajšieho ministra výstavby a techniky za najlepšiu prácu – Dom odborov. Pri príležitosti udelenia Ceny Emila Belluša vyšla ďalšia publikácia mapujúca ich dielo (Bratislava, Spolok architektov Slovenska 2016).

Prečo až teraz?

Často nám kladú otázku, prečo až teraz. Úsilie zachovať tento objekt sa odvíja od jeho priameho ohrozenia. Návrh na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku sme podali, keď sme sa dozvedeli, že vlastník plánuje tento dom zbúrať. Teda v roku 2019.

Takéto rozhodnutie považujeme za legitímne, keďže systematické zapisovanie pamiatok z obdobia povojnovej moderny, žiaľ, na Slovensku ešte neprebieha. Pri našich kapacitách a pracovných možnostiach tak dokážeme viac-menej len sanovať najohrozenejšie objekty. Z tých najvýznamnejších spomeňme aspoň OD Prior a Hotel Kyjev v Bratislave a Prior v Košiciach alebo Dom kultúry v Banskej Bystrici.

Radi by sme súčasne pripomenuli, že spomínaný podnet na vyhlásenie komplexu za národnú kultúrnu pamiatku je dodnes témou rokovaní na Pamiatkovom úrade SR a Ministerstve kultúry SR.

Večerný a podvečerný pohľad na projekt Nový Istropolis.
Večerný a podvečerný pohľad na projekt Nový Istropolis. | Zdroj: Immocap

Čo je to DOCOMOMO

Medzinárodná organizácia DOCOMOMO (Documentation and Conservation of Buildings, Sites and Neighbourhoods of the Modern Movement) sa zaoberá výskumom, dokumentáciou, propagáciou a ochranou pamiatok modernej architektúry. Vznikla v roku 1990 v Holandsku a Slovensko je jedným z jej zakladajúcich členov. V súčasnosti sídli v Lisabone a združuje vyše 40 národných pracovných skupín.

Slovenská odnož sa dlhodobo venuje aj spracovávaniu národného registra pamiatok moderného hnutia. Ten momentálne obsahuje 101 objektov a vzniká etapovite. Každá stavba je totiž detailne zdokumentovaná a spracovaná.

Preto členmi DOCOMOMO nie sú iba architekti, ale aj kunsthistorici či teoretici a kritici architektúry. Výber stavieb odráža posun pozornosti a postup bádateľských prác tejto organizácie. Ako aj programové témy jednotlivých medzinárodných konferencií DOCOMOMO.

Immocap k pamiatkovej ochrane: Odmietame vyhlásenie Domu odborov za Národnú kultúrnu pamiatku

Zásadne odmietame možnosť vyhlásenia Domu odborov za národnú kultúrnu pamiatku (NKP), lebo nie sú splnené zákonné predpoklady. Pamiatkový úrad vyhlásil v dvoch prelomových rozhodnutiach doktrínu, že pri moderných stavbách nebude prihliadať iba na architektonické hodnoty diela, ale v súlade so zákonom na súhrn pamiatkových hodnôt.

Že nebude sankcionovať vyhlásením za NKP také diela, pri ktorých došlo zo strany totalitného režimu k ničeniu pamiatok a bude vždy zvažovať záujmy mesta a udržateľnosti predmetu ochrany (uvedené nevyhlásenie Hotela Kyjev za NKP).

Pamiatkový úrad takisto vyhlásil, že sa bude pridržiavať zoznamu moderných diel vymedzených vo vestníku pamiatkového úradu Monumentorum Tutela, Ochrana pamiatok 20 z roku 2009, v ktorom Dom odborov spomenutý nie je. Dom odborov stojí na mieste, kde sa nachádzal jeden z najvýznamnejších bratislavských palácov svojho druhu. Palác grófa Berchtolda z roku 1832, ktorý bol iba v roku 1981 z dôvodu výstavby Domu odborov asanovaný.

Palác je zapísaný v zozname pamätihodností hlavného mesta. Domu odborov sa rovnako vytýka absencia urbanistickej hodnoty, keďže svojím umiestnením necitlivo narušil existujúci verejný priestor, ktorý znefunkčnil a odvtedy si nenašiel využitie.

Pamiatková ochrana by verejnosti nič nepriniesla

Komplex zároveň nespĺňa požiadavku na budúcu ochranu, pretože rozsiahlou rekonštrukciou, ktorú si objekty v havarijnom stave vyžadujú, by sa stratili všetky hodnoty a pôvodné architektonické detaily, prvky a mobiliár, ktoré vytvárajú jeho historicitu a dokumentačnú hodnotu obdobia jeho vzniku.

Perspektíva udržateľnosti vo vzťahu k novým podnetom v procese architektonicko-stavebného vývoja, funkčnosti a jej využitia prakticky neexistuje. Efektívnosť využitia vnútorných priestorov je 15 %. Prijatie pamiatkovej ochrany Domu odborov by verejnosti nič neprinieslo. Vytvoril by sa skanzen komunizmu, ktorý je plný azbestu, je energeticky neudržateľný a svojimi potenciálnymi užívateľmi nežiadaný.

Spoločenská hodnota Domu odborov je determinovaná požiadavkou veľkoleposti výročných zjazdov Komunistickej strany Slovenska a je bezpochyby negatívna. Napriek svojmu vzhľadu a stavu bol Dom odborov dokončený iba v roku 1981. Tento komplex nemá ani 40 rokov. Nie je splnená požiadavka takzvaného historického odstupu. Čo je plynutie času od vzniku diela na to, aby sa mohlo stať pamiatkou.

Za základný historický odstup sa považuje 50 rokov. V neposlednom rade vyhlásenia zástupcov mesta Bratislava, mestskej časti Nové Mesto a Bratislavského samosprávneho kraja potvrdzujú, že pamiatková ochrana nie je v záujme samospráv. Z vyššie uvedených dôvodov by sme akékoľvek konanie o vyhlásení za NKP považovali za nezákonné pošliapanie princípov právnej istoty a právneho štátu.

Stanoviská k EIA – vplyvom projektu na životné prostredie

DOCOMOMO: Pripravili sme pripomienkový dokument

Keď bol v decembri 2020 nový zámer posunutý na hodnotenie EIA (Environmental Impact Assessment – vplyv na životné prostredie, pozn. red.), DOCOMOMO pripravilo pripomienkový dokument k dodanej dokumentácii projektu Nový Istropolis. Upozornili na fakt, že zámer v zmysle zákona predkladá síce dve variantné riešenia projektu, no ide o dve temer identické priestorové koncepcie.

Zámer je tiež v rozpore s aktuálnym územným plánom – zvyšuje zastavanosť územia takmer o dve tretiny, pričom ťažiskom projektu je bytová výstavba, ktorá má byť podľa územného plánu len doplnková. Urbanizmus zámeru navrhovanej novostavby, v rozpore s tvrdeniami uvedenými v texte, zachováva status „rozsypanej štruktúry“. Umiestnením najobjemnejších stavieb v severnej časti územia tento deficit ešte posilňuje (výšková budova má byť vyššia ako Národná banka Slovenska).

Tiež poukázali na fakt, že vlastník a spracovateľ nedisponujú (alebo nechcú disponovať) relevantnými informáciami o historickej, architektonickej a spoločenskej hodnote existujúceho komplexu Istropolis. Zámer v konečnom dôsledku neobsahuje dôležité analýzy environmentálnych vplyvov. Ako sú zatienenie, cirkulácia vzduchu či nakladanie s dažďovou vodou.

Požiadavkou bola náprava v podobe predloženia dvoch variantov riešenia. Z ktorých jeden bude počítať so zachovaním komplexu bývalého Domu odborov. Takisto doplnenie zámeru o dopravnú a urbanistickú štúdiu, ktoré preveria komunikačné prepojenia medzi predmetnou zónou a okolitými štvrťami.

Tiež rovnako existujúce aj predpokladané pešie trasy z hľadiska transferov medzi jednotlivými linkami MHD a budúcimi vlakovými spojeniami. To prinesie do územia plánovaná železničná stanica Filiálka s vysokými počtami cestujúcich očakávaných v dopravných špičkách.

Za nutné tiež považujú doplnenie písomného súhlasu autorov zmienených umeleckých diel. Prípadne ich potomkov, s reštaurovaním a opätovnou inštaláciou umeleckých artefaktov v komplexe Nového Istropolisu a doplnenie odborných analýz environmentálnych vplyvov na územie. Na pripomienky developer reagoval.

Hlavná sála bude slúžiť aj na kultúrne akcie.
Hlavná sála bude slúžiť aj na kultúrne akcie. | Zdroj: Immocap

Developer Immocap: zástupcom DOCOMOMO Slovakia sme pripravili prezentáciu projektu

Cieľom organizácie DOCOMOMO je výskum, dokumentácia a ochrana architektúry modernizmu, ktorá na našom území vznikla aj v období socializmu. V lete 2020 sa aj z tohto dôvodu uskutočnila prezentácia projektu Nový Istropolis pre zástupcov DOCOMOMO Slovakia z iniciatívy navrhovateľa Immocap. A to s cieľom bližšieho predstavenia projektu Nový Istropolis a oboznámenia sa s problematikou na území Trnavského mýta.

V súvislosti s podnetom, ktorý organizácia DOCOMOMO vo svojom stanovisku k zámeru navrhovanej činnosti Nový Istropolis v Informačnom systéme EIA/SEA vzniesla, je zrejmé, že napriek našej ústretovosti a z dôvodu samotného poslania organizácie nie je snaha o objektívne posúdenie pozitívneho prínosu projektu.

Z vyššie spomenutých dôvodov by sme radi uviedli informácie pre verejnosť na správnu mieru. Predkladaný zámer projektu Nový Istropolis na účel posudzovania jeho vplyvov na životné prostredie je spracovaný v rozsahu určenom zákonom. Zámer v tejto fáze podáva základnú charakteristiku navrhovanej činnosti. Tiež základné údaje o súčasnom stave životného prostredia a základné údaje o predpokladaných vplyvoch na životné prostredie.

Prekladaný zámer projektu Nový Istropolis vypracovali svetoví a slovenskí architekti a špičkoví odborníci. A to tak, aby napĺňal požiadavky definované územným plánom hlavného mesta Bratislavy. Územnému plánu zodpovedá rozvrhnutie funkcií projektu podľa kódu funkcie 201 ako územie občianskej vybavenosti celomestského a nadmestského významu. Rezidenčná funkcia v ňom neprekračuje 30 % z celkových podlažných plôch nadzemnej časti zástavby.

Súlad projektu s územným plánom posúdi Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy ako autorita vykladajúca územný plán. Projekt Nového Istropolisu s moderným kultúrnym stánkom špičkovej kvality nadväzuje na históriu miesta ako bodu spoločenských aktivít, stretávania sa obyvateľov a posilňuje jeho atraktivitu v kontexte širších vzťahov vnútornej štruktúry.

Nový návrh kultúrno-spoločenského centra sa nespráva dôstojne iba k okoliu vďaka svojej mierke a urbanistickému poňatiu, ale aj k pôvodnej budove. Okrem formálnych spojitostí horizontálnej a vertikálnej hmoty preberá po svojom predchodcovi aj tvaroslovie fasády, interiéru a kvalít, ktorými pôvodný Dom odborov disponuje.

Využíva existujúce materiály a umelecké diela, ktoré veľmi citlivo zachováva a adaptuje. Dáva im novú funkciu spôsobom, ktorý si v každom aspekte ctí pôvodný genius loci a v plnej miere naň nadväzuje. Na dôvažok pokračuje v prístupe ku Kukučínovej ulici nielen ako k zásobovacej a technickej ulici, ale aj ako k plnohodnotnému mestotvornému priestoru s budúcim potenciálom dialógu so staničným priestorom Filiálka.

Jedným z hlavných kritérií bolo od začiatku i zakomponovanie prvkov trvalej udržateľnosti a energetickej efektívnosti, ako sú recyklácia či zber dažďovej vody, podľa ktorých pristupoval Immocap aj k výberu partnerských architektonických štúdií.

STANOVISKÁ BRATISLAVSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA, MESTA BRATISLAVY A BRATISLAVY-NOVÉ MESTO Dôležitosť kongresového centra

Najnovšie sa k situácii okolo Istropolisu vyjadril aj Bratislavský samosprávny kraj (BSK). Ten výstavbu v podstate podporil. „Bez ohľadu na akékoľvek budúce riešenie Istropolisu je pre Bratislavu dôležité, aby zohľadnilo prepojenie na budúcu výstavbu železničnej stanice Filiálka,“ uviedol predseda BSK Juraj Droba.

„Bratislava ako jediná metropola nemá samostatné kongresové centrum. Preto župa podporuje myšlienku vzniku takéhoto centra, na akomkoľvek mieste to bude, keďže tých alternatív je viacero. V Bratislave by tak vznikol moderný a reprezentatívny priestor, ako aj ďalšia architektonická moderná dominanta,“ doplnil.

Zachovanie kultúrno-spoločenskej funkcie projektu je priorita

Stanovisko uviedlo aj hlavné mesto, ktoré zopakovalo, že zachovanie kultúrnej funkcie je nevyhnutné. „Investor v závere minulého roka predložil štúdiu – investičný zámer Nový Istropolis na posúdenie odborným útvarom magistrátu. Mesto na základe neho vydá tzv. stanovisko k investičnému zámeru,“ uviedla hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová.

Dodala, že jednou z požiadaviek mesta bude zachovanie podielu občianskej vybavenosti. Zariadenie kultúry a dobudovanie verejných priestorov na území, ako aj verejná prezentácia zámeru, v akej bude predkladaný na posudzovanie úradom.

„Súčasťou predloženého zámeru je aj kultúrno-spoločenské centrum s veľkokapacitnou multifunkčnou sálou. Zachovanie kultúrnej funkcie na území je požiadavkou nielen mesta, ale aj mestskej časti Nové Mesto a predložený zámer ju obsahuje,“ doplnila hovorkyňa magistrátu.

Aj pre starostu Nového Mesta Rudolfa Kusého je najdôležitejšie, že investor zachová kultúrno-spoločenskú funkciu. Developera vyzýva, aby sa práve kultúrno-spoločenská sála postavila ako prvá. Kusý uviedol, že v návrhu premeny Istropolisu oceňuje verejné priestory a zeleň, s ktorou sa v jeho okolí počíta.

„Mám rád veci, na ktoré som zvyknutý. A pre mňa je Istropolis súčasťou detstva, dospievania a celého života. Zároveň si však pamätám, že približne pred 15 rokmi naša mestská časť doslova prosila vtedajšieho vlastníka – odbory, aby sme Istropolis mohli odkúpiť. A aby sa tu zachovalo kultúrne centrum, ktoré má nielen bratislavský, ale celoslovenský význam,“ poznamenal Kusý. Považuje za „drzé“, že odbory nechali budovu chátrať a nikto ich neberie na zodpovednosť.

Nový Istropolis počíta s rozšírením verejných priestorov s prístupnou zeleňou až o 50 %.
Nový Istropolis počíta s rozšírením verejných priestorov s prístupnou zeleňou až o 50 %. | Zdroj: Immocap

Vysvetlivky

(1) prostredníctvom spoločnosti Trnavské Mýto, a. s.
(2) H. Moravčíková, 2005 – tu si Istropolis nenašiel miesto nielen medzi ikonickými bratislavskými stavbami Slovenského rozhlasu či Mosta SNP, prípadne (z rozdielnych dôvodov) pamätníka SNP v Banskej Bystrici alebo areálu/budove Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ale ani len v kategórii „iných zaujímavých diel“.
(3) Slovart, Bratislava, 2013.
(4) ZALČÍK, T. – DULLA, M.: Slovenská architektúra. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, 1982. str. 66.

(5) DULLA, M. – MORAVČÍKOVÁ, H.: Architektúra 20. storočia na Slovensku, Bratislava: Slovart, 2002.

(6) HARNAUS, H. – KONRAD, B. – NOVOTNY, M.: Eastmodern: Architecture and Design of the 1960s and 1970s in Slovakia. Wien, New York: Springer, 2007. Hlavná sála bude slúžiť aj na kultúrne akcie. Nový Istropolis počíta s rozšírením verejných priestorov s prístupnou zeleňou až o 50 %.
(7) DULLA, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava: Perfekt, 2007.
(8) MORAVČÍKOVÁ, H. – DLHÁŇOVÁ, V.: Istropolis, Bratislava.
(9) In: Beyond Everydayness. Theatre aArchitecture in Central Europe. Praha, Národné divadlo 2010.

Alexandra Müllerová, Veronika Rajničová, Ľudovít Petránsky

Článok bol publikovaný v časopise ASB 03/2021.