Pritzkerovu cenu dostal architekt, ktorý sa necíti dobrý v navrhovaní, ale venuje pozornosť komunite

Najvyššie ocenenie za architektúru tento rok získal japonský architekt Riken Yamamoto. Stal sa tak už deviatym laureátom Pritzkerovej ceny z krajiny vychádzajúceho slnka. Čím je jeho prístup k architektúre výnimočný?

Pritzker Prize sa udeľuje sa od roku 1979 a zvykne sa označovať aj ako Nobelova cena za architektúru. Každoročne je na ňu nominovaných viac ako 500 profesionálov (jednotlivcov, nie ateliérov) z celého sveta. Odborná porota v zložení architekti, podnikatelia, kritici aj historici architektúry počas tajného hlasovania vyberie každý jedného víťaza.

Pre rok 2024 sa ním stal Riken Yamamoto, ktorý je známy vďaka svojím inovatívnym bytovým projektom a stavbám vzdelávacích inštitúcií. 78-ročný architekt má v sebe hlboko zakorenenú podporu komunitného života. Verí, že členovia komunity by sa mali navzájom podporovať.

Komunitu definuje ako pocit zdieľania jedného priestoru, pričom dekonštruuje tradičné predstavy o slobode a súkromí. Zároveň odmieta podmienky, ktoré by redukovali bývanie na komoditu bez vzťahu k susedom. Namiesto toho citlivo premosťuje rôzne kultúry, históriu a viaceré generácie tým, že prispôsobuje modernistickú architektúru potrebám budúcnosti.

Priestor spätý s komunitou

„Rozpoznať priestor pre mňa znamená rozpoznať celú komunitu. Súčasný prístup v architektúre kladie dôraz na súkromie a popiera nevyhnutnosť spoločenských vzťahov. Stále však môžeme ctiť slobodu každého jednotlivca a zároveň žiť spolu v architektonickom priestore ako republika, ktorá podporuje harmóniu naprieč kultúrami a fázami života,“ vysvetlil Yamamoto.

Laureát tohtoročnej Pritzkerovej ceny sa narodil v apríli 1945 v čínskom Pekingu, ale tesne po druhej svetovej vojne sa jeho rodina presťahovala do japonskej Jokahomy. Už v detstve prejavoval záujem o architektúru. Bakalársky titul získal na katedre architektúry Univerzity Nihon v Tokiu. Magisterský zase na fakulte architektúry Tokijskej univerzity umenia. Od roku 2022 na nej vyučuje ako hosťujúci profesor.

Architektonickú kanceláriu Riken Yamamoto & Field Shop otvoril v roku 1973, pričom jeho začiatky sa spájajú predovšetkým s návrhmi rodinných domov. Neskôr sa zameral na komunitné bývanie a jeho pozornosť sa sústredila na rozsiahle obytné komplexy aj vzdelávacie inštitúcie. V nich sa snažil stierať hranice medzi verejnými a súkromnými priestormi. Aj jeho najväčšie bytové projekty zabezpečujú, že ani obyvatelia žijúci sami nie sú v izolácii a znásobujú sa v nich príležitosti na spontánne stretnutia.

V Európe len s jedným postaveným dielom

Takmer 70 realizácií jeho ateliéru nájdeme nielen v domácom Japonsku, ale i v Číne a Kórei. Jeho jediné dielo v Európe stojí vo Švajčiarsku. Hotové projekty malých aj veľkých rozmerov demonštrujú kvality samotných priestorov. Ich jednoduché formy sa snažia minimalizovať zásahy do krajiny či prostredia. Táto elementárnosť a modulárna štruktúra vytvárajú flexibilný rámec, ktorý sa prispôsobuje každodennému životu.

Jednou z vášní japonského architekta je cestovanie a spoznávanie nových kultúr. Počas svojich ciest si uvedomil, že pocit spolupatričnosti je aspekt, ktorý sa vyskytuje naprieč rôznymi kultúrami. Porota ocenila práve toto jeho vytváranie povedomia v komunite.

„Yamamoto vyvíja nový architektonický jazyk, ktorý nielenže vytvára priestory pre život rodín, ale aj komunity, kde môžu rodiny žiť spolu,“ povedal Tom Pritzker, predseda Hyatt Foundation, ktorá cenu sponzoruje. „Jeho diela sú vždy spojené so spoločnosťou, pestujú štedrosť ducha a ctia človeka,“ doplnil.

Vybrané stavby

Dom GAZEBO

V roku 1986 dokončil Yamamoto v Jokohame svoj vlastný dom. Pre projekt GAZEBO je príznačná interakcia so susedmi. Dosiahol ju vďaka otvoreným terasám na každom poschodí. Podoba domu je reakciou na zmeny zákonoch o plánovaní v tejto oblasti z roku 1954, kvôli ktorým boli malé domy nahradené vysokými budovami so zmiešaným využitím. Tým sa znížila možnosť komunikovať na úrovni terénu.

Hirošima Nishi

Požiarna stanica Hirošima Nishi (rok 2000) je vďaka sklenenej fasáde a vnútorným skleneným priečkam priehľadná. Návštevníci aj okoloidúci tak môžu nahliadnuť do centrálneho átria, aby boli svedkami každodennej činnosti a výcviku hasičov. K dispozícii sú tiež výstavná hala a terasa na štvrtom poschodí, ktorá je otvorená pre verejnosť.

Ecoms House

Vzorový dom Ecoms House (rok 2004) ilustruje potenciál hliníka ako flexibilného stavebného materiálu a alternatívy k oceli. Konštrukcia vznikla ako ukážka toho, že hliník možno využiť pri stavbe montovaných, sériovo vyrábaných domov. Dom rieši potreby rodiny, v ktorej jeden až dvaja členovia pracujú z domácnosti.

Radnica Fussa

Radnica Fussa (rok 2008) patrí k projektom občianskej vybavenosti v hustej rezidenčnej štvrti Tokia. Tvoria ju dva objemy oživené zakrivenými okrajmi a červeným tehlovým murivom. Toto rozdelenie zabezpečuje, že zapadá do okolitej nízkopodlažnej architektúry v oblasti. Jej dôležitou súčasťou sú fórum umiestnené v nižších častiach aj zelené plochy v okolí, ktoré ponúkajú priestor pre verejné podujatia.

Knižnica Tainjin

Police knižnice Tianjin v Číne (rok 2012) lemuje až šesť miliónov kníh. Niet divu, obrovská budova má rozlohu 55-tisíc metrov štvorcových. Ako povedal sám Yamamoto, táto veľkosť je v Japonsku nepredstaviteľná. Minimalisticky poňatá budova knižnice je doplnená o bohatý komunitný program. Medzi kľúčové prvky stavby patria križujúce sa úrovne, obrovská vstupná hala prístupná z oboch strán budovy a fasáda so žalúziami, ktoré chránia jej sklenenú fasádu pred prachovými búrkami.

The Circle

Medzi novšie projekty architekta patrí polyfunkčný objekt The Circle (rok 2020) na letisku v Zürichu. Ide o jedinú doteraz zrealizovanú budovu v Európe, pod ktorou nájdete jeho podpis. Komplex budov s uličkami a námestiami sa vyznačuje zmiešaným využitím. Nájdeme tu obchodné priestory, kancelárie, reštaurácie, jedinečné kongresové centrum aj verejné priestory.

Transparentnosť, forma, materiál a filozofia zostali po celé roky základnými prvkami v Yamamotových dielach. Ako architekt prezradil v monografii z roku 2012, ktorá zaznamenáva 34 rokov jeho práce, je si vedomý toho, že nie je dobrý v navrhovaní. Osobitú pozornosť však venuje tomu, čo ho obklopuje. A práve tento prístup, integrácia budov do ich okolia, mu vyniesol prestížne ocenenie.