Opäť sa rozhorel spor o podobu územného plánu Bratislavy

Bratislava
Zdroj: Shutterstock

Územný plán (ÚP) je problémovou oblasťou vzťahov medzi magistrátom a developerskou komunitou v Bratislave.

Priebežne treba riešiť vysoký a neuspokojený dopyt po bytoch, ktoré si chcú kúpiť občania do osobného vlastníctva, nedostatok mestského nájomného bývania aj potrebné zmeny v územnom pláne.

Developeri dlhodobo považujú ÚP za neflexibilný. Privítali by rýchlejšie zmeny a novú stavebnú legislatívu. Vládne návrhy zákonov o výstavbe a územnom plánovaní sú v parlamente a poslanci by ich mali opäť prerokovať 26. apríla.

Málo plôch na viacpodlažnú výstavbu

Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) tvrdí, že riešeniu deficitu v bytovej výstavbe bráni samotný dokument. V rozvojových parcelách niektorých mestských častí nepočíta prakticky so žiadnou viacpodlažnou rezidenčnou výstavbou.

Na túto výstavbu je určených necelých 100 hektárov plôch, nízkopodlažná zástavba môže počítať s 1150 hektármi.

„Tento typ budov je pritom vhodný predovšetkým na predmestia či do vzdialenejších bratislavských štvrtí, ako sú Devínska Nová Ves, Vajnory alebo Dúbravka. Územný plán Bratislavy ich však presadzuje aj priamo v centre či v takzvanom vnútornom meste,“ upozornil výkonný riaditeľ IUR Juraj Suchánek.

Juraj Suchánek
Juraj Suchánek | Zdroj: Archív respondenta

Zároveň poukázal na to, že pod kód 201 v územnom pláne – občiansku vybavenosť celomestského a nad mestského významu (to znamená napríklad nákupné centrá alebo kancelárske komplexy)– patrí 1200 hektárov rozvojového územia v meste.

V rozvojových územiach mestskej časti Nové Mesto má ÚP podľa Suchánka na viacpodlažnú rezidenčnú výstavbu vyčlenených 0 hektárov pozemkov a na nízkopodlažnú výstavbu 133 hektárov.

Bratislava, ilustračné foto.
Bratislava, ilustračné foto. | Zdroj: iStock

Ďalších takmer 60 hektárov je vyčlenených na občiansku vybavenosť celomestského a nad mestského významu, na lokálnu vybavenosť je tam necelý hektár.

V rozvojových územiach v mestskej časti Staré Mesto je na viacpodlažnú zástavbu 0 hektárov, v Karlovej Vsi je to necelých 1,4 hektára, v Ružinove 16,76 a v Petržalke 60,56 hektára.

Magistrát: „Dbáme na dodržiavanie územného plánu.“

Mesto v reakcii pre ASB okrem iného uviedlo, že jeho úlohou nie je vychádzať v ústrety investičným zámerom developerov. „Za vyjadreniami developerov prostredníctvom IUR preto vnímame aj nespokojnosť s tým, že mesto dôsledne dbá na dodržiavanie ÚP, na čo v minulých obdobiach neboli možno zvyknutí. Robíme to však vo verejnom záujme, v záujme obyvateľov Bratislavy,“ uviedol primátor Matúš Vallo.

Matúš Vallo
Matúš Vallo | Zdroj: Miro Pochyba

Hovorkyňa Dagmar Schmucková povedala, že vedenie mesta sa zaoberá územným plánom, možnosťami jeho aktualizácie aj postupným znižovaním územnoplánovacieho dlhu. Mestskí poslanci schválili zmeny a doplnky č. 06 a 07.

Pripravuje sa balík lokalitných zmien v ÚP vo verejnom záujme 09. Aktuálne prebieha prerokovanie pilotného balíka zmien a doplnkov 08 v prospech nájomného bývania, ktorý sa týka mestských lokalít, ako aj lokalít v rukách developerov.

Súčasne mesto venuje aj pozornosť príprave nového ÚP. Zaoberá sa tým sekcia územného rozvoja magistrátu ako obstarávateľ a sekcia územného plánu Metropolitného inštitútu Bratislavy ako spracovateľ. „Aktuálne kompletizujeme a revidujeme potrebné územnoplánovacie podklady,“ konštatovala Schmucková.

V súvislosti s dostupnosťou bývania mesto začiatkom roka zverejnilo novú výzvu na predkladanie žiadostí na zmenu ÚP v prospech bývania. Pre developerov a vlastníkov pozemkov je otvorená do konca apríla. Takto môžu požiadať magistrát o zmenu funkčných kódov ÚP v prípade pozemkov, ktoré sú rozvojové alebo stabilizované.