Odlíšiť kvalitný polystyrén od nekvalitného (profil spoločnosti AUSTROTHERM, s. r. o.)
Galéria(3)

Odlíšiť kvalitný polystyrén od nekvalitného (profil spoločnosti AUSTROTHERM, s. r. o.)

Každá kríza je súčasne aj nová príležitosť, všetky kľúčové činnosti sa prehodnotia a stanovia sa nové ciele a postupy, ako firmu pripraviť na nové podmienky. Tvrdí JUDr. Ing. Július Gúzik, riaditeľ firmy AUSTROTHERM, s. r. o., s ktorým sme sa rozprávali nielen o zmenách vyplývajúcich z rozdelenia spoločnosti MUREXIN-AUSTROTHERM, s. r. o., ale predovšetkým o výrobe kvalitného polystyrénu.

Firma Austrotherm pôsobí na trhoch strednej a východnej Európy a Turecka. Prečo? Je to dané geografickou polohou materskej firmy alebo vhodnými trhovými podmienkami daných krajín?
Rozvojová stratégia firmy a značky Austrotherm na trhoch strednej a východnej Európy má svoje logické pozadie najmä v tom, že podnikateľské prostredie sa po zmenách v roku 1989 najmä tu dynamicky rozvíjalo. Prvé dcérske spoločnosti firmy Austrotherm, spočiatku obchodné neskôr aj výrobné, boli založené v Maďarsku, na Slovensku a v Poľsku. Obchodné, ako aj výrobné aktivity boli zamerané hlavne na rozvoj produktov už existujúceho portfólia, ktoré boli určené na zatepľovanie budov. Táto stratégia sa vzhľadom na rastúci trend znižovania energetickej náročnosti ukázala ako správna.

Rozširovanie smerom na juh Európy bolo úspešné v ďalších 6 krajinách a pokračovalo v súlade s trhovými zmenami. To, že existujú rozdiely medzi jednotlivými krajinami a ich úrovňou v stavebníctve, je samozrejmé, a preto sa aj jednotlivé dcérske spoločnosti správajú autonómne.

Chystá sa Austrotherm rozšíriť svoje ďalšie obchodné aktivity aj na iných kontinentoch?
Informácie o potenciálnych trhoch sa zatiaľ iba vyhodnocujú.
Prvým z mimoeurópskych kontinentov bola Ázia. Na jar v roku 2008 tu bol založený výrobný podnik, a to konkrétne v ázijskej časti Turecka. Podľa výsledkov ide o úspešnú investíciu. Turecký trh je, samozrejme, iný ako slovenský. Okrem štandardného použitia expandovaného polystyrénu je špecifický v aj tom, že stavebné konštrukcie sa izolujú hlavne z dôvodu udržania chladu a zníženia nákladov na elektrickú energiu potrebnú na pohon klimatizačných jednotiek. Celá logika aplikácie izolačných systémov je založená na zabezpečení tepelnej pohody vnútorných priestorov budov, najmä v lete.

Na slovenskom trhu ste od roku 1991. Ktoré výrobky sa tu vyrábajú?

Spoločnosť začínala ako obchodná firma, ktorá ponúkala hlavne produkty materskej firmy. Výroba polystyrénu v závode na Magnetovej ulici v Bratislave bola spustená v novembri 1997 s kapacitou asi 50 000 m3 polystyrénu za rok.

Nasledovali postupné úpravy a modernizácia výroby. Po poslednom rozšírení skladových kapacít v rokoch 2007 – 2008 sme schopní vyrobiť asi 250 000 m3 expandovaného polystyrénu za rok v štandardnom režime výroby. Projekčne je spracovaná aj tretia, konečná verzia úpravy výrobnej kapacity, pre konkrétne príčiny a situáciu na stavebnom trhu je však odložená na neskôr.

Sú vaše výrobky určené len pre slovenský trh alebo aj na vývoz do iných krajín?
Poloha výrobného závodu a jeho výrobná kapacita boli pôvodne určené iba pre slovenský trh. Vstup Slovenska do Európskej únie však tieto pravidlá posunul a malá časť našich produktov prostredníctvom obchodných spoločností smeruje aj do Českej republiky a Maďarska. Máme záujem na tom, aby sme spolupracovali so spoločnosťami, ktorých činnosť je orientovaná hlavne na realizáciu tepelnoizolačných systémov ETICS.

V januári 2010 prišlo k organizačnému rozdeleniu spoločnej firmy MUREXIN-AUSTROTHERM, s. r. o., na dve dcérske spoločnosti. Každá zmena má svoje historické pozadie a vyjadruje ciele vlastníkov. Je to tak aj v tomto prípade?
Áno, je to tak. Pozadie, ako aj kroky k rozdeleniu, sledovali jednak homogenitu v profile firiem ako aj špecifické výrobné aspekty. Organizačné aj vecné oddelenie oboch spoločností bolo viac-menej logickým vyústením tohto zámeru, ktorý podporil aj súčasný stav a kríza v stavebnej výrobe. Takéto rozdelenie je dávno realitou vo všetkých krajinách v rámci holdingu a iba u nás sa zachovala historicky zdedená situácia, v ktorej dve rakúske spoločnosti MUREXIN AG a Austrotherm GmbH založili na Slovensku spoločnú firmu na výrobu polystyrénu a predaj stavebnej chémie so sídlom v Bratislave.

Nová spoločnosť Austrotherm, s. r. o., je právnym nástupcom pôvodnej spoločnosti a prevzala na seba všetky z toho plynúce práva a povinnosti. Bude naďalej pokračovať vo výrobe expandovaného polystyrénu a v obchodných činnostiach s tým súvisiacich. V budúcom období sa firma bude zameriavať hlavne na ­zlepšenie servisu a flexibilitu komunikácie so zákazníkmi, najmä v regióne západného Slovenska.

Vaše portfólio tvoria výrobky z expandovaného ako aj extrudovaného polystyrénu. Dá sa teda hovoriť o komplexnej ponuke tepelnoizolačných materiálov od pivnice až po strechu?
Široká paleta výrobkov z expandovaného polystyrénu (EPS) a extrudovaného polystyrénu (XPS) je základom pre technicky zrelé riešenia od základov, suterénu budovy až po jej strechu. Naša ponuka materiálu zahŕňa všetky štandardné hrúbky platní z EPS, ponúkame však aj špeciálne hrúbky platní pre strešné konštrukcie a spádové dosky z EPS. Výrobky z extrudovaného polystyrénu ponúkame ako jeden z mála európskych výrobcov až do hrúbky 200 mm, a to v troch druhoch kvality, až po extrémnu záťaž do 70 t/m2 plochy. V našom portfóliu nájdete aj tepelné izolácie vencov vonkajších betónových konštrukcií. Použitím vencoviek z XPS – debniacich panelov sa výrazne urýchľujú procesy na stavbe. Vencovka požadovanej výšky sa pred betónovaním deky nalepí na okraj obvodovej konštrukcie a pri betonáži stropu máme výborne zvládnutú izoláciu tepelných mostov.

Náš aktuálny cenník obsahuje určite viac ako 200 druhov výrobkov na správne riešenie problémov pri prácach v stavebníctve.

Vyrábate tepelnoizolačné platne s označením TOP. Ide o extrudovaný polystyrén, ktorého bunky obsahujú vzduch. V Rakúsku mu ministerstvo životného prostredia udelilo značku výrobku s priaznivým vplyvom na životné prostredie. Aké ekologické vlastnosti má?

Tento materiál má ešte lepšie tepelnoizolačné parametre ako tradičné materiá­ly z EPS a jeho ocenenie za prínos pre trvalo udržateľný rozvoj spočíva vo výraznom znižovaní emisií CO2 v našom ovzduší prostredníctvom úspor energie. Pri jeho výrobe sa už nepoužíva ako predpeňovač špeciálny plyn na báze fluóru, ale oxid uhličitý získavaný z ovzdušia. Pri správnom procese predpenenia štruktúry bunkovej hmoty sa vytvárajú milióny drobných guľôčok, v ktorých je uzatvorený vzduch. V procese vytvrdzovania sa bunkové štruktúry spevnia a výsledkom je dokonale zabalený vzduch, tvoriaci až 97 % materiálu s vynikajúcimi tepelnoizolačnými vlastnosťami.

Pri izolačných materiáloch, ktoré sa používajú na zatepľovanie budov, prebieha kvalitatívna inovácia a zlepšujú sa ich izolačné vlastnosti. Akým smerom sa uberáte vy vo firme Austrotherm?
V súčasnosti sa hodnota lambda štandardných fasádnych platní EPS 70 F na našom trhu pohybuje v rozmedzí 0,0038 až 0,0040 W/m . K, čo je východisková hodnota pre každého projektanta pri výpočte hrúbky izolantu v tepelnoizolačnom systéme. My sme dosiahli zlepšovanie hodnoty lambda pridaním stopového množstva grafitu do základnej suroviny na výrobu EPS. Takto vznikol výrobok EPS F Grafit, ktorý dosahuje hodnotu lambda 0,0032 W/m . K, čo je hodnota o 20 % lepšia. V porovnaní s rovnako hrubým izolantom neobsahujúcim grafit je účinnosť výrobku EPS F Grafit o 20 % vyššia. Toto je, samozrejme, jednoduchý, ale myslím, že zrozumiteľný výklad. Výhodou nového materiálu je aj to, že pri tepelnej sanácii starších budov možno aj s menšími hrúbkami tepelnej izolácie dosiahnuť uspokojivé výsledky.

V ponuke máte aj fasádne profily. Povedzte nám niečo o ich výhodách v porovnaní s klasickými profilmi z pieskovca.
Fasádne profily predstavujú výrazný estetický doplnok každej fasády a s obľubou sa presadzujú opäť aj na nových stavbách. Samozrejme, pri sanácii historických budov majú pracovníci pamiatkovej ochrany na tento výrobok iný názor a trvajú na klasickom zhotovení detailu. Hlavnou výhodou EPS fasádnych profilov pri práci na stavbe je ich jednoduchá a ľahká montáž. Požadovaný farebný odtieň možno priamo naniesť na odolnú základnú povrchovú úpravu.

Každá realizácia je niečím špecifická. Bola medzi vašimi taká, počas ktorej ste museli riešiť špeciálne požiadavky z konštrukčného pohľadu, prípadne dokonca modifikovať výrobu?
Špeciálne požiadavky sa spravidla objavia pri riešení spádových dosiek na ploché strechy, keď je veľmi dôležité správne vypočítať potrebný spád. Tu sme často konfrontovaní s požiadavkami na nepravidelné rezy platní a úpravy na stavbe. Doteraz však bol výsledok práce vždy uspokojivý.

Na zatepľovanie budov sa používajú najčastejšie dva typy materiálov – polystyrén alebo minerálna vlna. Aké sú, podľa vášho názoru ako výrobcu polystyrénu, ale aj z objektívneho pohľadu, ich výhody a nevýhody?
Trh izolačných materiálov je veľmi široký. V Európe je deklarovaných asi 22 druhov rôznych izolantov na stavebné použitie. Od klasických až po nové biomateriály, ktoré podporujú trvalo udržateľné životné prostredie – izolácie z celulózy, slamené, konopné, z ovčej vlny a podobne. Nosné materiály sú podľa môjho názoru tri. Čadičová minerálna vlna alebo kamenná vlna, sklená vlna a polystyrén. Polystyrén je z pohľadu viacerých parametrov najľahšie aplikovateľný. Je ľahší ako minerálna vlna, minimálne nasiakavý a možno ho používať aj vo väčších hrúbkach. Sú známe stavby aj s hrúbkou izolantu 30 cm. Pri práci s polystyrénom nedochádza k uvoľňovaniu mikročastíc prachu. Je ľahší na spracovanie a manipuláciu na lešení. U nás možno polystyrénom zatepľovať objekty maximálne do výšky 22,5 m, ide o obmedzenie, ktoré vyplýva z požiadaviek na požiarnu bezpečnosť stavieb. Každý výrobok však má svoje špecifické vlastnosti a každý investor má právo sa rozhodnúť pre akýkoľvek tepelnoizolačný systém, ak vyhovie stanoveným technickým požiadavkám.

Čo si myslíte o zatepľovaní novostavieb zhotovených z tradičných murovacích materiálov?
Kvalitatívne sa tehla za posledných 15 rokov veľmi zmenila. Klasické tehly a dierované tehly nahradili tehlové murovacie tvarovky s výrazne lepšími tepelnotechnickými vlastnosťami. Aj moderné závody na Slovensku vyrábajú kvalitné tvárnice z pórobetónu. Murovaním bez mokrých procesov a na pero a drážku možno dosiahnuť vysokú homogenitu obvodovej konštrukcie a dobré tepelnoizolačné vlastnosti budovy. Pokiaľ však investor chce dosiahnuť vyšší tepelný odpor pri menšej hrúbke muriva, môže sa rozhodnúť aj pre zateplenie.

Tu je dôležité aj hľadieť do budúcnosti, pretože čo bolo postačujúce včera, dnes už nepostačuje. V zásade som za to, aby sa aj novostavby zatepľovali. Všetko však závisí od veľkosti pozemku, jeho polohy a tvaru, pôdorysu domu, jeho orientácie a požiadaviek stavebníka na kvalitu bývania, od stavebnofyzikálnych a tepelnotechnických vlastností, ktoré má budova spĺňať.

Pripravujú sa zmeny v požiadavkách noriem, či už vo vlastnostiach výrobkov alebo z hľadiska ochrany životného prostredia, ktoré by mohli priamo ovplyvniť výrobný program a použitie výrobkov v praxi?

Pre výrobcov polystyrénu je od roku 2003 záväzná naša STN EN 13 163, ktorá jednotne definuje kvalitu výrobkov, ich skúšanie a označovanie. S podporou združenia výrobcov EPS na Slovensku bude v najbližšom období prijatá veľmi dôležitá aplikačná norma pre výrobky z polystyrénu STN 72 7221-2, ktorá bude obsahovať odporúčaný výber vhodných typov výrobkov z EPS do všetkých v norme technicky popísaných typov stavebných konštrukcií. Podľa môjho názoru správne zvládnuté tepelné sanácie celých budov budú tým najvýznamnejším prínosom pre naše životné prostredie.

Stavebný trh nemá dynamiku. Kedy očakávate zmenu a ako sa pripravujete na programy zatepľovania, ktoré podporuje aj vláda?

Naším nosným programom je produkcia výrobkov z EPS a ním aj zostane. Výrobky z extrudovaného polystyrénu dovážame z výrobne v Rakúsku. Určitý pozitívny zlom očakávame už v polovici roka 2010 a sme pripravení reagovať na dopyt. Veríme, že programy, ktoré ohlásila vláda, budú aj ­realizované.
V priebehu roka 2009 sme boli svedkami určitých systémových problémov pri získavaní finančných prostriedkov zo štátnej úverovej linky. Tie vyplynuli najmä zo zmien v metodike a projekty, ktoré už boli spracované, predložené, bolo potrebné nanovo prepracovať. Dúfame, že podobné problémy sa v roku 2010 už nebudú opakovať.

Kto sú vaši kľúčoví obchodní partneri a čo chcete v rámci spolupráce s nimi v budúcnosti vylepšiť?
Naša spoločnosť predáva svoje výrobky cez predajne stavebnín a predajcovia stavebných materiálov sú naši najvýznamnejší obchodní partneri. Táto spolupráca sa nám osvedčila a nemáme dôvod ju meniť. ­Chceme dosiahnuť ešte lepšiu dostupnosť plného sortimentu našich výrobkov na skladoch predajcov tak, aby koncový zákazník bol pružne vybavený. Toto budú aj hlavné ciele na rok 2010 a náš obchodný úsek ich musí splniť.

Našou prioritou je pravidelne diskutovať s našimi zákazníkmi aj o odborných témach týkajúcich sa zatepľovania obvodových stien, tepelných sanácií plochých striech, ako aj špeciálnych riešení nízkoenergetických stavieb. Keďže šetrenie energiou je nevyhnutný proces, zvyšovanie energetického povedomia našich zákazníkov považujeme za veľmi dôležité. Aj v súvislosti s nadobudnutím platnosti novej normy pre aplikácie by sme chceli poskytnúť servis a podporu projektantom formou školení.

Znie to veľmi presvedčivo a optimisticky. Nemáte však obavy z možných problémov počas vlastnej realizácie stavieb, keď sa o kvalite často iba bezvýsledne diskutuje a časové posuny sú bežné?
Máte pravdu, tento fakt je ale súčasťou našej práce. Veríme, že pri menšom počte stavieb sa kvalita udrží a nekvalita sa zo stavieb bude postupne vytláčať. Existujú rôzne kontrolné mechanizmy, ktoré sledujú jeden cieľ, a tým je kvalita stavebnej produkcie.

Pokiaľ ide o posuny v časových harmonogramoch výstavby, sme v hlavnej stavebnej sezóne pripravení pružne reagovať aj na termíny dodávok mimo rámca štandardného času expedície. Máme zabezpečené dostatočné prepravné kapacity, ktoré vieme operatívne nasadiť. Za najdôležitejšiu budem považovať otvorenú a pružnú komunikáciu s našimi zákazníkmi.

Rozhovor pripravila Andrea Dingová
FOTO: Daniel Veselský

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.