sprava z bienale architektury uvidite nevidane
Galéria(18)

Správa z Bienále architektúry: Uvidíte nevídané

Cestu do Benátok si redaktori časopisu o architektúre, stavebníctve a biznise musia zaslúžiť. Aspoň naša posádka v aute mala ten pocit, keď sme sa poslednú augustovú nedeľu doslova predierali po rakúskej a talianskej diaľnici cez mračná, z ktorých padali hneď celé vedrá vody. Búrkové extempore zavŕšila dopravná zápcha pri Udine. Čuduj sa svete, kúsok od cieľa sa obloha vyčistila, temné mračná sa stratili v parádnej dúhe a my sme dorazili do Benátok.

sprava z bienale architektury uvidite nevidane 6150 big image
usa1 big image
tlacovka big image
srbsko big image
skandinavia3 big image
spanielsko1 big image
skandinavia1 big image
rumunsko big image
Bienále architektúry sa oficiálne začalo 29. augusta 2012. Dva dni predtým sa brány otvorili pre odbornú verejnosť. Do oboch areálov Arsenale a Giardini nahrnulo novinárov a architektov z celého sveta a bolo sa na čo pozerať! Úvodnú tlačovú konferenciu v Teatro Piccolo Arsenale viedol Paolo Baratta, prezident bienále spolu s riaditeľom 13. ročníka Davidom Chipperfieldom. V mierne ospalom úvode sme sa dozvedeli, čo svojou témou Common Ground David Chipperfield sleduje (viac v najbližšom čísle ASB 08-09), a potom sa, našťastie, rozprúdila celkom veselá a živá debata nielen o architektúre.

Vyhradiť si dva celé dni na architektonický maratón je veľmi ambiciózny plán. Obsiahnuť oba areály a navštíviť (snáď) väčšinu pavilónov a expozícií je smelo vytýčený itinerár, ktorý sa nám takmer podarilo naplniť. Výstavné priestory Arsenale sú krásne samy osebe, ich veľkorysá architektúra a konštrukcia tvoria dokonalé pozadie pre architektonické inštalácie. Arsenale, to je vlastne kompaktný blok budov, ktorý návštevníka vtiahne a nepustí, kým si všetko nepozrie.

Pavilón Bahrajnu

Naopak Giardini, hoci rozlohou podobné, svojou rozvoľnenou kompozíciou národných pavilónov nechávajú na vôli, čase a vytrvalosti návštevníka, čo všetko zvládne.

Väčšina expozícií sa venovala zadanej hlavnej téme. Niektoré expozície boli jednoduché a jasné ako biely korianový stôl Srbska, či putujúci paraván Holandska, iné minimalistické tvarmi, ale bohaté na zvuky, ako poľská, ďalšie mnohovrstvové, ako španielska či myšlienkovo silné ako japonská alebo hravé ako rumunská.

Srbský pavilón

 

Holandský pavilón

Španielsky pavilón

Rumunský pavilón

Nedá sa nespomenúť ani česko-slovenský pavilón, ktorý reálne ostal úplne prázdny, ale virtuálne je v ňom celá plejáda inštalácií. Vidieť sa dajú len na tablete, ktorý je mimochodom technologickým hitom tohto ročníka bienále. My sme si, samozrejme, slávnostné otvorenie pavilónu aj s hudobným performance nenechali ujsť. Určite by však bol zaujímavý aj pohľad menej zainteresovaných návštevníkov. V pavilónovom pokluse nakuknú do nášho jednoduchého a prázdneho priestoru (o generáciu mladší by ho zhodnotili ako „super haluz“) a zrejme ich pohľadu neunikne stôl s tabletmi.

Výstava už nejaký čas beží, tak len treba dúfať, že počet tabletov je stále konštantný. K úspešnému zhliadnutiu celej „expozície“ je potrebná miniinštruktáž na použitie tabletu (napríklad na neobvyklý zoom). Užitočným prvkom by bolo, keby vysvetleniaschopní autori boli označení visačkou, inak je ťažké zistiť, komu vlastne otázky na tému asking architecture položiť. Virtuálny svet je prítomný v mnohých pavilónoch, ale treba uznať, že práve česko-slovenské poňatie je ojedinelé a svojské.

Otvorenie česko-slovenského pavilónu

Dva dni sme napínali zmysly, aby sme absolvovali a absorbovali čo najviac. A nielen počas príjemných benátskych večerov, ale až dodnes si triedime dojmy a trochu aj pojmy. Musím sa priznať, že osobne preferujem jednoduchú a silnú myšlienku, ktorá je jasne zrozumiteľná a prípadne vtipná a trochu aj ostrá.

Takže na záver odporúčam trochu Fostera, štipku Zahy Hadid, zamyslenie u Álvara Sizu Vieiru, „nákup“ u Izraelcov a napokon inšpiráciu u Američanov. A vôbec, či už máte cestu do Benátok, alebo nie, odporúčam aj najnovšie ASBéčko s ďalšími príspevkami práve o bienále architektúry.

Brazílsky pavilón

Pavilón USA

Zaha Hadid a suprematizmus

 

Ing. arch. Mária Nováková
foto: autorka

–>–>