Na stavebnom trhu už nie je kríza, ale nový stav

Pokles stavebného trhu vo verejnom i v súkromnom sektore sa už nenazýva krízou, ale novým stavom. Ani zďaleka sa totiž nedajú očakávať také objemové čísla ako v rokoch 2006 až 2008, keď trh kulminoval. Napriek tomu sa mierne zlepšenie očakáva v budúcom roku. Zhodli sa na tom účastníci okrúhleho stola usporiadaného k 5. ročníku ASB GALA večera. Vzhľadom na časovú zaneprázdnenosť pri prvom stretnutí okrúhleho stola (ASB 1 – 2/2011) sa nemohli zúčastniť všetci pozvaní reklamní partneri ASB GALA večera 2011, preto sme ich oslovili dodatočne a odpovede vám teraz prinášame.

Vladimír Boroš
obchodný riaditeľ
Knauf Insulation, s. r. o.

Hoci kríza v stavebníctve vo všeobecnosti stále pretrváva, spomalila sa hlavne výstavba novostavieb. Naša spoločnosť nepocítila dopad krízy priamo, záujem o izolačné materiály neklesol, ostáva naďalej na stabilnej úrovni, skôr sa preskupili objemy predaja jednotlivých druhov izolácií. Zvyšovanie cien energií totiž spôsobilo, že mnoho majiteľov rodinných a bytových domov má záujem o rekonštrukciu a zateplenie budov. Samozrejme, obeh peňazí vo firmách je pomalší, situácia si vyžaduje dlhší čas splatnosti a prejavuje sa aj druhotná platobná neschopnosť.

David Brož
generálny riaditeľ
VELUX pre Českú a Slovenskú republiku

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že sa vývoj obracia. Počas minulého roka bola aktivita na trhu slabá a tohtoročný január bol dokonca horší, než v predchádzajúcom roku. Samo osebe to mnoho neznamená, horšie je, že neidentifikujeme žiadne presvedčivé signály oživenia.

Pavel Pelikán
podpredseda predstavenstva
J&T Real Estate, a. s.

Už by som to nenazval krízou, ale novým stavom. Ťažko možno očakávať také objemové čísla ako v rokoch 2006 až 2008, keď trh kulminoval. Súkromné investície výrazne poklesli a štátne investície nenarástli tak, aby tento výpadok pokryli. Postupne sa realitný trh dostane do stavu približne vyrovnanej ponuky a dopytu. Objem špekulatívnych projektov bude teda takmer nulový. Z toho vyplýva, že čísla stavebnej produkcie by sa mali stabilizovať mierne nad súčasnou úrovňou. Ale niet sa čomu diviť – kontinuálny rast od polovice deväťdesiatych rokov nebol udržateľný.

Vladimir Sedlačko
Managing Director ­Geberit,
spol. s r. o.

Kríza v slovenskom stavebníctve určite ešte nie je zažehnaná. Čiastočne pozitívne správy o vývoji slovenského priemyslu, ktorými nás zahŕňajú médiá od začiatku roka 2011, prinášajú síce mierny optimizmus verejnosti, avšak stavebníctva sa to zatiaľ, žiaľ, netýka. Pozastavenie projektov na výstavbu diaľnic je určite iba dočasné a po prehodnotení sa zrejme opäť rozbehne – veď ktorá doterajšia slovenská vláda by s veľkou radosťou odolala uznaniu za nové kilometre diaľnic. Toto súčasné vládne STOP má však výrazný vplyv na naše stavebníctvo ako celok. Na budovanie ďalších gigantických hypermarketov so začiatkom už v roku 2011 zatiaľ chýba chuť, resp. reálna kúpna sila obyvateľstva. Preto chýbajú aj odvážni investori, ktorí síce majú projekty pripravené, ale ešte vyčkávajú. Stovky vystavaných, skolaudovaných a nepredaných (ešte stále drahých) bytov na stále viac zahusťovaných sídliskách našich miest nedávajú veľké nádeje na dynamický rozvoj bytovej výstavby – určite nie v roku 2011. 

Radek Slabák
generálny riaditeľ
­Deceuninck, s. r. o.

Z nášho pohľadu pokles stavebného trhu trvá aj naďalej, a to vo verejnom i v súkromnom sektore. Zimné mesiace tento negatívny trend len potvrdili. Hoci na jar očakávame oživenie trhu, nedá sa predpokladať, že by stavebný trh mohol počítať s objemami porovnateľnými s minulými rokmi. Postupné zlepšovanie situácie očakávame až v roku 2012, ale aj to bude vo veľkej miere závisieť od toho, či tento dôležitý segment národného hospodárstva bude podporovať aj  štát.

Čo spôsobila kríza v prevádzke vašej spoločnosti a čo by mohlo zlepšiť túto situáciu?
V. Boroš: Kríza spôsobila na trhu zníženie cenovej úrovne predávaných výrobkov, tento trend kulminoval v minulom roku. Naša spoločnosť sa v tom čase tiež dostala na cenové dno, v súčasnosti však ceny zasa postupne narastajú a zvyšujú sa vstupy. Negatívny vplyv mala krízová situácia najmä na našich obchodných partnerov – stavebné firmy. V minulosti riešili väčšinou záujem o veľké developerské stavby, teraz sa musia sústreďovať viac na rekonštrukcie a na rezidenčný a industriálny sektor.

D. Brož: Prispôsobili sme náklady poklesu predaja, ale aj tak u nás nenastali žiadne zásadné zmeny. Naučili sme sa byť efektívnejší, zvýšila sa kvalita našej práce. Na trhu sa začal prejavovať zvýšený záujem o energeticky úsporné výrobky, čím sa čiastočne kompenzoval pokles objemu predaja. Aj preto nemáme žiaden dôvod si sťažovať.

P. Pelikán: Už pred krízou nám bolo jasné, že spokojný klient je jediným správnym cieľom developera. Napriek tomu, že sme sa snažili klientom vychádzať čo najviac v ústrety a chápať ich požiadavky a potreby aj v minulosti, dnes, v ostrom konkurenčnom prostredí sa to ukazuje ako absolútna priorita. Iba projekty, ktoré chytia klientov za srdce a ponúknu im to, čo hľadajú, dokážu sa predávať a byť úspešné. Toto platí predovšetkým za predpokladu, že sa v pomerne krátkom čase vyrovná ponuka a dopyt, a teda predajné, nájomné ceny konkurenčne rovnakých projektov budú približne rovnaké.

V. Sedlačko: Na krízu bola naša spoločnosť pomerne dobre pripravená. Ako súčasť medzinárodného koncernu sme dostávali včasné signály o situácii vo svete a mali sme dostatok času na to, aby sme prispôsobili naše plány realite. Veľkú pozornosť sme venovali príprave opatrení, ktoré by zamedzili či zmiernili negatívne dopady krízy. Hľadali sa rezervy najmä v možných, ale únosných úsporách nákladov. Veľký dôraz sme kládli na personálnu oblasť a v žiadnom prípade sme nechceli dopustiť, aby sme pod vplyvom krízy museli prepúšťať zamestnancov. Tím našej spoločnosti je stabilný a vyvážený, budoval sa dlho a strata takýchto kvalitných zamestnancov by sa nám mohla v budúcnosti vypomstiť.  

Aj u nás sme si museli „utiahnuť opasky“, a tak sme šetrili na školeniach, špeciálnych kurzoch firemného vzdelávania a podobne. To však, paradoxne, mnohým pomohlo uvedomiť si, aké solídne benefity naša spoločnosť svojim zamestnancom ponúkala. Krízový scenár podnietil náš tím k ešte vyšším výkonom a záver roku 2010 bol pre našu firmu skutočne výborný. Osobne si myslím, že kríza našu spoločnosť vnútorne posilnila.

R. Slabák: Recesia v odvetví znamenala predovšetkým nižšie uplatnenie produktov na trhu a väčší boj o zákazníka, ktorý sa, žiaľ, čím ďalej, tým viac stával bojom o najnižšiu cenu bez ohľadu na kvalitu produktu alebo služby. Nutné úspory v nákladoch spoločnosti sme hľadali najmä v interných procesoch, ktoré sme optimalizovali, ale v niektorých prípadoch bolo potrebné siahnuť aj k najbolestivejším krokom, ako bolo znižovanie stavu zamestnancov. Určité zlepšenie by mohli priniesť štátne podnety a stimulácia trhu v podobe dotačných programov a subvencií, v ktorých by mohli dôležitú rolu hrať požiadavky Európskej únie vyplývajúce zo smernice EPBD II. schválenej v minulom roku. V tomto roku by všetky členské štáty mali pripraviť plán realizácie opatrení vyplývajúcich z tejto smernice a je teda otázkou, či plnenie novovzniknutých záväzkov bude  štát tiež podporovať.
 –>–>
Ktorý realitný segment bude lídrom na trhu v najbližšom období? Aké projekty sa pripravujú?
V. Boroš: Momentálne sú veľké polyfunkčné projekty pozastavené, skôr prevláda výstavba v rezidenčnom segmente, v bytovej sfére. Najväčší nárast zaznamenali oblasti v okolí veľkých miest, predovšetkým Bratislavy a Košíc. Realitný trh sa orientuje viac na menšie výmery bytov a postupne sa rozbieha aj individuálna výstavba rodinných domov. Na tento vývoj má významný vplyv úprava hypotekárnych úverov. V tomto roku budú naďalej prebiehať rekonštrukcie bytových domov. Mierny nárast oproti minulým rokom nastáva v industriálnej výstavbe, veľa projektov je naplánovaných na tento a budúci rok. Vo verejnej sfére sa opätovne rozširujú nákupné reťazce, medzi inými Lidl, Kaufland, Tesco či Aupark.

D. Brož: Nás zaujíma najmä individuálna bytová výstavba, čiastočne aj projekty financované z verejných prostriedkov. Ani jeden z týchto segmentov pravdepodobne príliš neporastie. Do budúcnosti počítame s rastúcim významom rekonštrukcií a renovácií, so zvyšovaním energetickej efektívnosti stavieb a rastúcim dôrazom na kvalitu bývania. To sú oblasti, kde máme čo ponúknuť, takže zostávame optimistami.

P. Pelikán: Skončila doba projektov za rádovo stovky miliónov eur. Jednoducho, nie je možné ich financovať. V zásade je na trhu priestor vo všetkých segmentoch, avšak šancu na úspech budú mať iba projekty s vyššou pridanou hodnotou pre klientov. Pod vyššou pridanou hodnotou myslím nielen vysoký štandard a kvalitu zhotovenia – toto sú iba základné a nevyhnutné predpoklady úspechu – ale najmä atraktívnu polohu, výborné dopravné napojenie, doplnkové služby a kvalitu celého prostredia. Skončil sa aj čas väčšieho budovania špekulatívnych projektov a všetci developeri si dobre rozmyslia, v akom čase a koľko metrov štvorcových v danom segmente na trh ponúknu a koľko ich trh celkovo dokáže absorbovať.

V. Sedlačko: Pozitívny vývoj sa očakáva v oblasti priemyselných stavieb, kde dochádza k oživeniu najmä sektorov spojených s automobilovým priemyslom. Najvýznamnejším projektom v tejto oblasti bude určite ďalšia výstavba výrobných hál spoločnosti Volkswagen v Bratislave. Vzhľadom na ešte stále nízku cenu práce na Slovensku v porovnaní s inými krajinami EÚ a množstvo solídne vzdelaných, kvalitných zamestnancov sa dá očakávať, že na Slovensko budú i naďalej prichádzať ďalší investori, či už z EÚ, alebo z Ázie. Dúfajme však, že už nie iba z automobilového priemyslu.

Postupne, v druhej polovici roka 2011 by sa mohla rozbehnúť výstavba ďalších menších obchodných centier aj mimo hlavného mesta. V oblasti výstavby administratívnych budov sa príliš veľký nárast očakávať nedá a podobne tomu zrejme bude aj v oblasti rezidenčných stavieb, kde ponuka stále výrazne prevyšuje dopyt. Samozrejme, kvalitné projekty v dobrých lokalitách budú – ako vždy – vypredané veľmi skoro.
R. Slabák: Hlavnú rolu bude aj naďalej hrať zrejme sektor rekonštrukcií, kde sa dá ešte v tomto a budúcom roku očakávať pokračovanie v oblasti obnovy budov v rámci projektov podporovaných EU. Segment novej výstavby bude ešte v tomto roku utlmený, výraznejší rozvoj očakávame najskôr až v roku 2013.

Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský, archív spoločností VELUX, J&T Real Estate, Geberit, Deceuninck

Článok bol uverejnený v časopise ASB.