Mosty spájajúce a deliace
Mosty sú na to, aby spájali dva brehy. No každý most – niektorý menej a iný viac – zároveň delí oba brehy na dve časti: na tú napravo od mosta a tú naľavo. Pri nevhodnom doriešení dopravných a peších napojení na existujúce komunikácie alebo v prípade, že nezapadne do charakteru zástavby či prostredia, sa tak z premostenia paradoxne môže stať bariéra. Z tohto pohľadu vám predstavíme dva príklady mostov v rakúskom Welse a jeden most slovenský – a to priamo ten najslávnejší.
Lávka vo Welse
Významnú časť investície, ktorú predstavovala výstavba tohto pešieho mosta v centre mesta, tvoria sponzorské dary spoločností, ale aj mnohých fyzických osôb. Obyvatelia mesta si sami uvedomovali potrebu kultivovaného prepojenia oboch častí centra mesta a sú radi, že mohli v tejto veci pomôcť. O ich sponzorských daroch s istou dávkou zdravej hrdosti hovoria tabuľky s menami sponzorov, ktoré lemujú obe strany mosta.
Diaľničný most cez rieku vo Welse
Aj keď diaľnica pretína rieku až niekoľko kilometrov za mestom, Welsania sa s riešením mosta naozaj „pohrali“, pretože prechádzky popri brehoch rieky priam milujú. Diaľnicu schovali medzi zvukovo dobre zaizolované steny a zastrešili, pričom na brehoch ju plynulo zapustili do terénu tak, aby zazelenené zastrešenie splynulo s prírodným terénom. Z bočnej strany pomerne úzky, vizuálne prijateľný profil diaľničného mosta, nehlučnosť a splynutie diaľnice s terénom na brehoch maximálne eliminujú negatívne pôsobenie diaľnice, a to nielen z hľadiska obyvateľov mesta, ale aj biokoridorov.
Bratislavský Nový most
Bratislavský Nový most má mnoho plusov: stal sa nepochybne charakteristickou „značkou“ panorámy Bratislavy a bol vyhlásený za Stavbu storočia. Keby sme však porovnávali jeho empatiu k nábrežiam, nedopadol by v porovnaní s mostami z Welsu dobre. Keď chce chodec prejsť popod neho a navádzače zo strany Starého Mesta, zistí, že je prakticky nemožné prejsť z Hviezdoslavovho námestia či Židovskej ulice na Žižkovu ulicu.
 |
 |
Most a jeho priľahlé priestory na staromestskom nábreží vôbec chodca nenavádzajú a neukazujú mu možnosti, kadiaľ prejsť a ako sa v priestore orientovať. Tie možnosti totiž nijaké nie sú. Ak chce chodec prejsť medzi spomínanými priestormi, je odkázaný doslova na pirátske preliezanie zvodidiel, prebiehanie cez cestné privádzače, kráčanie po 30 cm širokom chodníčku popri betónovej opornej stene, pričom z druhej strany ho atakujú rútiace sa autá schádzajúce z mosta. Takto si Bratislavčania predstavujú nedeľnú prechádzku Starým Mestom? Ani pripravovaný projekt Vydrice tento problém nerieši. Napokon, pozemky bezprostredne pri moste investorovi nepatria. Čo na to mesto?
Hlavný architekt tvrdí, že sa „to bude musieť vyriešiť. Už rok sa hovorí o potrebe vypísať súťaž na riešenie celej Staromestskej ulice, ktorá by mala vyriešiť aj tento problém.“ Zatiaľ však bez reálneho výsledku, má jej totiž ešte predchádzať podrobná dopravná a urbanistická štúdia. Pri súčasnom stave vecí je dosť možné, že vznikne architektonicky skvelé riešenie novej Vydrice, ktoré však nebude dostatočne spojené s mestom.
Architekt Peter Beňuška sa pripája: „Previazať mestský život z Hviezdoslavovho námestia či Panskej ulice s Vydricou je z mestotvorného hľadiska nevyhnutné, pešie napojenie je základnou, doslova vitálnou otázkou aj pre samotnú Vydricu.“
Martina Jakušová
Foto: Dano Veselský, Martina Jakušová
