Lívia Vašáková: Veľké investičné projekty sú Achillovou pätou slovenskej verejnej správy

Aktuálna finančná alokácia Plánu obnovy a odolnosti (POO) SR je 6,410 miliárd eur. Zameriava sa na päť, pričom REPowerEU je vlastne zelená ekonomika, takže spolu na šesť, veľkých oblastí, na reformy a investície, ktoré Slovensko nutne potrebuje v 21.storočí.

Plán obnovy vypracovali odborníci a bol prijatý v roku 2021. V rokoch 2022 – 2023 bol aktualizovaný, pribudla nová zelená kapitola s názvom REPowerEU, ktorej cieľom je prispieť k zníženiu závislosti od ruských fosílnych palív a bojovať s klimatickou krízou.

Napríklad v časti zelená ekonomika je na obnovu budov určených 620 miliónov eur, v kapitole REPowerEU je na zelené opatrenia alokovaných ďalších 403 miliónov eur. Samozrejme, plán obnovy obsahuje aj peniaze na udržanie talentov doma na Slovensku, dekarbonizáciu, modernú zdravotnú starostlivosť a iné.

O pláne obnovy a eurofondoch sme sa rozprávali s vicepremiérkou Líviou Vašákovou, ktorá má v tíme plánu obnovy ľudí skúsených z verejného a súkromného sektora, neziskových organizácií a mladú generáciu, ktorá prišla zo zahraničných univerzít.

Reformy a investície z plánu obnovy sa majú realizovať do roku 2026. V súčasnosti sme približne v polovici tohto obdobia. Čo sa podarilo a čo si z dosiahnutého najviac vážite?

POO má krátke trvanie, na rozdiel od klasických eurofondov je to len 5 rokov. Po dvoch rokoch od schválenia plánu Európskou komisiou (EK)   máme necelé tri roky do ukončenia. Zatiaľ ideme podľa plánu, máme doma dve prvé platby vo výške 1,3 mld. eur, tento rok plánujeme podať ďalšie 2 žiadosti o platbu za 1,7 mld. eur. Máme splnené míľniky a ciele pre tretiu a skoro všetky pre štvrtú platbu. Takto by sme mali „doma“ 3 mld. eur, čo je skoro polovica z celej alokácie.

Treba sa pozrieť nielen na to, či nám plynú peniaze z Bruselu, ale aj či realizujeme, k čomu sme sa zaviazali, a ako to zlepší kvalitu života na Slovensku. Slovensko schválilo ťažké reformy, ako napr. reformu súdnej mapy, reformu riadenia výskumu a inovácii, reformu vysokých škôl, reformu siete nemocníc a podobne.

Podarilo sa nám spustiť výzvy, za dva roky ide cca o 80 výziev za 2,3 mld. eur. Keby sa ako plán obnovy čerpali aj eurofondy, Slovensko by nemalo problém s nedočerpanými financiami z eurofondov na konci programového obdobia. Pokračujeme tak, aby sme implementovali POO do polovice roka 2026, čo je oficiálny koniec realizácie plánu obnovy.

V čom je teda problém, prečo čerpanie eurofondov nie je také úspešné ako POO?

Nerada používam slovo čerpanie, nemal by to byť samostatný cieľ. Pre nás by mal byť cieľ čo najefektívnejšie využiť európske prostriedky na to, aby sme skvalitnili život na Slovensku. Plán obnovy je nastavený inak ako eurofondy, je nastavený výkonnostne, na plnenie míľnikov a cieľov.

Doteraz sa nám darilo plniť reformné časti. V prípade investícií si Slovensko na rozdiel od iných krajín nebude vedieť spätne refundovať investície za roky 2020 – 2022. To napríklad niektoré krajiny, ktoré dokončili čerpanie starého programového obdobia eurofondov 2014 – 2020 v roku 2020, môžu spraviť.

Na Slovensku bolo a je prioritou dočerpanie starých eurofondov. Z plánu obnovy sme nechceli „kanibalizovať“ tieto projekty, preto vieme začať čerpanie plánu až na základe nových výziev a nevieme si nič refundovať. Z hľadiska investícií môžeme trpieť podobnými problémami ako pri európskych štrukturálnych a investičných fondoch (EŠIF).

V súčasnosti pripravujeme strategický dokument na tému, čo sa dá zlepšiť v týchto procesoch. Pozeráme sa napríklad na to, ako dlho na Slovensku trvá príprava riadiacej dokumentácie. Stále nemáme ani definované strategické priority, tiež nemáme pripravené projekty. Tie by sa v úvodných fázach ako projektová príprava mohli financovať z národných zdrojov, aby sa dali rýchlejšie čerpať peniaze na kapitálovo náročné fázy už z EŠIF.

Spätne by sa dali následne prefinancovať náklady na projektovú prípravu. Na Slovensku sa dnes s projektmi začína až vtedy, keď nám pristane na stole veľký európsky finančný balík a sme v časovej tiesni.

S prípravou projektov súvisí aj verejné obstarávanie. Jeho náročnosť je pre mnohých obstarávateľov problém.

Verejné obstarávanie je zdrojom najväčších nezrovnalostí. Treba zjednodušiť jeho procesy v maximálnej miere a snažiť sa urobiť výzvy čo najjednoduchšie. Ak nastavíte výzvy komplikovane, je to komplikované pre príjemcu a kontraproduktívne vo fáze kontroly a auditu, pretože treba kontrolovať všetky nastavené parametre.

Na to narážal stavebný sektor, s ktorým ste sa stretli v septembri. Potrebuje lepšiu projektovú prípravu, lepšie vzdelávanie a šitie výziev na mieru.

Vzdelávanie sa netýkalo prípravy výziev, ale celkovo výchovy odborníkov pre stavebný sektor.

Nenahrádza do istej miery plán obnovy štátny rozpočet SR? Potrebujeme naliať taký veľký objem peňazí do hospodárstva? Chápem, že ak použijeme európske peniaze, neminieme vlastné.

Keď sa pozrieme na štatistiky, ktoré ukazujú, koľko dáva Slovensko na investície, tak v porovnaní s ostatnými krajinami V4 ich dávame najmenej. Takisto verejná správa investuje najmenej. Pre nás je to signál, že európske peniaze nie sú dodatočným zdrojom, ale nahrádzajú tie národné. Slovensko tak nevie dobiehať kvalitu života na úrovni EÚ, pretože si nevytvárame investičný základ.

Takže nemáme vlastný investičný vankúš. Na to nadväzuje ďalšia otázka: čo treba slovenskému hospodárstvu, aby bolo výkonnejšie? Rozpočtová rada upozornila, že treba prijať úsporné opatrenia, čo nie je to príjemné zistenie.

Nie je to príjemné zistenie a ak sa k tomu pripája, že sme peniaze neminuli na investície, tak to je o to horšie. Slovenskému hospodárstvu hrozí pasca stredného príjmu. Keď sa pozrieme na HDP na hlavu, či už v parite kúpnej sily, alebo v absolútnej hodnote, tak SR stagnuje.

Musíme produkovať vyššiu pridanú hodnotu a investovať do inovácií, vedy a výskumu. To je cesta, ktorou ideme aj v pláne obnovy. Toto podporujú aj eurofondy. Zelená transformácia nám pomáha v rámci adaptácie na dôsledky zmeny klímy, zároveň je to zaujímavý biznis segment. Digitalizácia môže tiež zlepšiť a zefektívniť procesy. Slovensko tie peniaze malo k dispozícii, ale výsledky nie sú, žiaľ, adekvátne.

Na Slovensku sú aj politici, ktorí nemajú v láske EÚ. Pritom vďaka eurofondom sa u nás toho veľa obnovilo a postavilo, podporila sa veda a výskum a udiali sa mnohé pozitívne aktivity. Zaznamenali ste podobnú nevôľu či priam zášť voči POO?

Plán obnovy je u nás v médiách vo veľkej pozornosti. Keď sa rozprávame s kolegami v EK alebo so zástupcami iných členských štátov, nie je to prípad každej krajiny, že plán obnovy je stredobodom mediálnej pozornosti. Je to spôsobené aj tým, že POO bol vlajkovou loďou expremiéra E. Hegera.

Negatívnu publicitu plánu obnovy nerobia ani bývalé opozičné strany. Často sme počuli, že plán je napísaný dobre, ale nebude sa realizovať. Ako som už povedala, ideme podľa plánu, patríme medzi premiantov. Ukázali sme, že sa to dá. Slovensko, ak sa veci robia dobre, môže patriť medzi najlepších v EÚ. Čo sa týka posielania peňazí do reálnej ekonomiky, snažíme sa urýchliť implementáciu.

Výstavba a obnova nemocníc, rekonštrukcia internátov, obnova rodinných domov a obnova verejných historických a pamiatkových budov. Samozrejme, je oveľa viac výziev, v ktorých sa mohol uplatniť stavebný sektor, projektanti aj architekti. Spolupracujete s týmto sektorom?

Stretnutie so stavebným sektorom bolo teraz v septembri a to predchádzajúce bolo aj za premiéra Hegera. Snažili sme sa firmám odkomunikovať, že budú potrebné stavebné kapacity, pretože sa plánuje relatívne veľa investovať z plánu obnovy ako aj z eurofondov z Operačného programu Slovensko. Do roku 2029 bude plán obnovy a Operačný program Slovensko investovať 9 mld. eur do stavebníctva. Pripravte si kapacity, pripravte si projekty, bude o to záujem.

Stavebný sektor vám povedal, že má kapacity?

V podstate povedali, že kapacity by nemali byť problém. Sú radi, že sa takéto stretnutie uskutočnilo a majú informácie aj o zložitosti stavieb. Najväčšia slabina celého procesu je podľa nich projektová dokumentácia. Na túto fázu nie je dostatok času ani alokovaných zdrojov pred tým, ako prídu veľké peniaze z EÚ. To budem reflektovať aj v strategickom materiáli o lepšom využívaní fondov EÚ.

Potrebujeme zo štátnych peňazí začať s prípravou projektov, aby sme mali za sebou prípravnú fázu a prešli do kapitálovo náročnejšej fázy, keď tu už budú veľké peniaze z EÚ.

Verejné obstarávanie nebolo úspešné v prípade nemocnice v Martine, firmy sa do neho neprihlásili. Kde sa stala chyba?

Veľké investičné projekty sú Achillovou pätou slovenskej verejnej správy. Vyžadujú si precízny projektový manažment, ktorý nebol v prípade nemocníc Rázsochy v Bratislave ani v Martine.

Po nástupe úradníckej vlády sme sa snažili namiesto Rázsoch, ktoré nemali šancu na realizáciu, vybrať projekty, ktoré šancu majú do polovice roka 2026. EK po rokovaní s nami zjednodušila podmienky – namiesto dokončenej nemocnice bude jej hrubá stavba.

Keď boli vybrané náhradné projekty – nemocnice v Martine a Banskej Bystrici –, stretli sme sa s manažmentmi oboch nemocníc a so samosprávou. Dnes je odmeňovanie projektového tímu naviazané na plnenie míľnikov v rámci procesu. V prípade Martina bolo vyhlásené verejné obstarávanie. To je napríklad spúšťač, aby projektový tím dostal odmeny. Budú mať motiváciu tak ako v súkromnom sektore.

Aký je aktuálny stav v prípade nemocnice v Martine a Banskej Bystrici?

Termín na prihlásenie sa do verejného obstarávania v Martine je do 30. októbra, Banská Bystrica by mala vyhlásiť obstarávanie v najbližších týždňoch. Útvar hodnoty za peniaze a Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) v tomto poskytujú maximálnu súčinnosť.

V pláne obnovy sú výzvy, ktoré sa týkajú základných a stredných škôl. Aké výsledky od nich očakávate?

Cieľom je riešiť problémy v školstve. Tam, kde je dvojzmenná alebo trojzmenná prevádzka, sú potrebné dodatočné triedy a priestory, aby vedeli školy fungovať. Popritom musia všetky rekonštrukcie alebo stavby v pláne obnovy plniť energetické kritériá. Je to najzelenší investičný balík, aký som videla.

Pri rekonštrukciách musí byť minimálne 30 % energetická úspora, novostavby musia splniť podmienky kategórie A0. V prípade nemocníc sme išli do A0 mínus 20 %. Každá budova, ktorá sa stavia alebo rekonštruuje z POO, musí splniť striktné energetické kritériá.

Vyberali ste na základe trendu pôrodnosti, kde posilníte školy?

Je už známe, kde sú školy s dvojzmennou alebo trojzmennou prevádzkou. V čase prípravy plánu obnovy ich bolo 49. Cieľom je znížiť ich počet na 35. Vychádzali sme zo zmapovaného problému a vybrali sme oprávnené lokality.

Oprava vysokoškolských internátov v Mlynskej doline je tiež známy problém. Univerzita Komenského sa neprihlásila do výzvy. V čom bol problém?

Na to sa treba spýtať univerzity. Vyhlásili sme dve výzvy pre vysoké školy. Pre jednu, kde je väčšia alokácia, bola podmienka zlúčiť aktivity do konzorcií – potom vysoké školy dostanú relatívne veľkú sumu peňazí, celkovo až 120  miliónov eur na rekonštrukcie vlastných priestorov a internátov, prípadne digitalizáciu. Potom je výzva v objeme 53 miliónov eur len na rekonštrukcie priestorov univerzít a internátov.

Nedávno sa uskutočnila konferencia o slovenskom kúpeľníctve na pôde štátnych kúpeľov Sliač. Za akých podmienok by bolo možné nasmerovať časť alokácie do obnovy práve týchto kúpeľov, ktoré ju potrebujú?

Minimálne bola možná rekonštrukcia z plánu obnovy v rámci výzvy pre pamiatkové a historické budovy. Do výzvy sa mohol zapojiť ktokoľvek, ale máme špecifické výzvy nielen na energetické parametre, ale aj na riešenie vnútorných dispozícií budov, ak hovoríme o súdoch, o spájaní vysokých škôl do konzorcií, prípadne výstavby materských škôl. Tam je možné napríklad vybaviť triedy.

Dôvodom aktualizácie POO bolo aj zvýšenie cien stavebných materiálov a energií. Aké opatrenia ste prijali?

Plán obnovy je nastavený ex ante. Už pri prvej verzii plánu obnovy sme v roku 2021 museli EK predložiť jeho nacenenie. Na jeho základe nám predložili kvantitatívny cieľ, čo musíme dodať. Mali sme na to nastavené peniaze.

Plán obnovy je nastavený inak ako eurofondy, je nastavený výkonnostne, na plnenie míľnikov a cieľov.

Zistili sme však, že ceny v dôsledku vojny na Ukrajine stúpli výraznejšie, ako sme predpokladali pri klasickej inflácii, teda do 2 % v priebehu predchádzajúcich 10 rokov. Teraz nám to narástlo o 30 až 40 %, navyše niektoré suroviny a stavebný materiál neboli ani k dispozícii.

Na základe inflačných indexov, cien či reálnych výsledkov výziev z eurofondov sme argumentovali, že potrebujeme zvýšiť jednotkové benchmarky. Viac peňazí sme však nedostali, čo znamenalo, že postavíme menej škôlok, nemocníc, zrekonštruujeme menej štvorcových metrov. To boli zmeny v rámci revízie.

Znižovanie energetickej náročnosti budov prospeje financiám štátu aj vlastníkovi rodinného domu. Prekvapil odborníkov, ktorí pripravovali plán obnovy, stav budov na Slovensku?

Slovensko má obrovský investičný dlh a platí to nielen pre sektor budov. Máme vyše milión rodinných domov, z ktorých 900-tisíc bolo postavených pred rokom 2001, vyše 70 % rodinných domov na Slovensku je starších viac ako 40 rokov. Mali sme tieto údaje, a preto sme alokovali vyše 450 miliónov eur do obnovy rodinných domov.

Ako ovplyvnia plnenie plánu obnovy výsledky septembrových parlamentných volieb?

Plán obnovy je nastavený vopred. Rovnako sú známe jeho míľniky a ciele, ktoré je potrebné plniť. Je tam malá flexibilita, ako by sa to dalo robiť inak. Ak by sme chceli niečo urobiť inak, sú potrebné dlhé diskusie s EK, čo sme si vyskúšali pri revízii plánu obnovy. To trvalo rok. Dávam do pozornosti, že plán obnovy nie je jednoduché meniť, je to komplikovanejšie ako v prípade eurofondov.

Keď príde nová vláda, moja pozícia sa zmení. Pre prácu NIKA, ktorá je aj sekciou plánu obnovy na Úrade vlády SR a plní široké spektrum úloh, je zákonný základ, ako má fungovať. Práve NIKA by sa do veľkej miery nemala meniť. Máme zákon o mechanizme na podporu plánu obnovy. Ten nastavuje postupy, podobne ako sú manuály pre eurofondy, ako využívať peniaze, ako reportovať EK, ako prebieha kontrola.

Keď prišiel plán obnovy, bol tu veľký entuziazmus. Na Slovensko prišiel v čase novej vlády, teda aj politický cyklus bol správne nastavený, aby sa zodpovední k tomu postavili pozitívne. Keď som budovala tím plánu obnovy ešte na ministerstve financií, veľká časť ľudí prišli s nadšením. Chcú pomôcť krajine, chcú, aby Slovensko napredovalo, pretože európske peniaze sa dajú využívať inak ako sme boli naučení pri eurofondoch. Som preto rada, že sa to stalo atraktívnym miestom pre profesionálov.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 8-9/2023