KÚT 12: Historický objekt premenili šikovné ruky citlivo na útulnú gastro prevádzku

Príbeh meštianskeho domu v Banskej Bystrici sa začína v 15. storočí. V kúte námestia vznikol malý, jednopodlažný, neskorogotický dom. Zámerom súčasného majiteľa domu bolo vybudovať komplexnú gastro prevádzku, pokiaľ možno v celom objekte.

Nezastavaná strana pozemku sa postupne stala krytým prejazdom na zadný dvor, dom sa rozrástol o ďalšie podlažia. Prvým vlastníkom domu bol Juraj Mitzko, mäsiar, ťažiar, obchodník s meďou, poslanec a člen mestskej rady, no zároveň aj usvedčený falšovateľ striebra.

Po Mitzkovcoch sa vlastníkmi domu postupne stávali ďalší významní podnikatelia a mešťanostovia. V prvej polovici 19. storočia dom kúpil Jozef Wagner, dobrodruh, ktorého stopa mizne v Mexiku, kde sa ako dobrovoľník zúčastnil bojov Maximiliána Habsburského o mexický trón.

Ďalšími vlastníkmi boli stavebný podnikateľ Alois Peierberger či známi stavitelia Porgesovci. Vývoj objektu sa zavŕšil v období secesie, z ktorého má stavba centrálne schodisko s typickým strešným svetlíkom a uličnú fasádu s cennou štukovou výzdobou.

S ohľadom na minulosť

Meštiansky dom je národnou kultúrnou pamiatkou, je trojpodlažný, s podkrovím a podpivničením. Východiskom pre náš návrh interiéru pohostinských služieb bola jeho prevádzková vertikalita vo väzbe na dve hlavné interiérové schodiská a zaujímavá škála historických siení a miestností vrátane ich prienikov, ktoré vznikli prestavbami objektu v priebehu stáročí.

Na prevádzku interiéru je kľúčová veľká priebežná hala, pôvodne podbránie a centrálne schodisko z nej priamo prístupné. Ďalšie schodisko, organicky spojené s barom, tvorí súčasť prevádzkového okruhu interiéru. Vzniklo uprostred 20. storočia a prepája veľké siene prízemia a prvého podlažia.

Vytvorenie nového schodiska a úpravy klenby nad ním by už v súčasnosti z pohľadu pamiatkovej ochrany neboli možné, nakoľko sú však v stavbe prítomné, bolo možné ich s výhodou využiť.

Konštruktívny dialóg

V rámci úprav interiérov bola cieľom ich obnova v pôvodnom historickom rozsahu. Ďalej sme chceli eliminovať nánosy 20. storočia, priestory zjednodušiť, staré siene zväčšiť na pôvodné rozmery, odstrániť novšie vrstvy materiálov, ukázať plné rozsahy klenieb a štukovej výzdoby.

Vizualita návrhu interiérov je postavená na dialógu histórie a interiérových prvkov tvoriacich moderné vybavenie. Zreštaurované barokové omietky a štuková výzdoba sú doplnené o liate terazzo podlahy, ručne robené cementové a tehlové dlažby a drevené palubovky. Časť navrhovaných svietidiel je skrytých a ich účelom je nasvetľovať dôležité klenby a steny.

Ďalšie svietidlá zabezpečujú osvetlenie stolov, barov, kuchyne či priestorov prípravy v odtieňoch teplých farieb, ktoré vzbudzujú pocit večerného relaxu. Svetelná scéna reštaurácie je doplnená o scénické osvetlenie barov prezentujúcich ponúkané nápoje, osvetlenie dekoračnej interiérovej zelene či moderný luster v salóniku.

Na slovenské pomery je neobvyklým prvkom interiéru prezentácia odhaleného tehlovo-kamenného muriva v priestoroch konferenčných miestností na druhom poschodí. Spolu s prezentáciou odhalenej drevenej konštrukcie nosného povalového záklopu poukazujú na premenlivosť stavebnej podstaty stavby v priebehu stáročí a technickú zručnosť našich predkov.

Článok bol publikovaný v špeciálnom vydaní ASB TOP Stavby Slovenska 2023.