Frank Barkow: Nevytvárať nové ikony
V rámci série prednášok Digitálny architekt na jeseň minulého roku predstavil americký architekt Frank Barkow tvorbu nemecko-amerického ateliéru Barkow Leibinger Architects. Vo svete „digitálnej architektúry“ sa tento ateliér zviditeľnil v roku 2005 výrazným úspechom na bienále v Miami s podtitulom Possible Futures. V jeho troch finálových projektoch sa spájal racionalizmus s parametrickým dizajnom a s využitím CAD/CAM technológií výroby.
Svoju americko-nemeckú kanceláriu založili Frank Barkow a Regine Leibinger v Berlíne v roku 1993. Ich projekty sú od tých čias publikované nielen v Nemecku, ale aj v ďalších krajinách a získavajú medzinárodné ocenenia. Ich pokračujúca úspešná účasť na národných a medzinárodných súťažiach prispieva k renomé kancelárie. Portfólio ateliéru Barkow Leibinger siaha od kultúrnych stavieb až po priemyselné projekty. V rámci riešení priemyselnej architektúry sa zaoberajú navrhovaním a výstavbou reprezentačných a prevádzkových budov na výrobu, logistických a kancelárskych priestorov.
Prístup nemecko-amerického ateliéru k architektúre je formovaný stálym spolupôsobením praxe, výskumu a výučby. Vďaka tomuto medziodborovému prístupu sa môže ich tvorba ľahšie rozvíjať a reagovať na nové poznatky. Ich práca je ovplyvnená a usmerňovaná spoluprácou nielen s odborníkmi zo stavebníctva a energetiky, ale aj s krajinnými architektmi a umelcami. Do svojich projektov sa snaží tiež integrovať princípy udržateľného rozvoja. „Udržateľná architektúra pre mňa znamená jednak použitie nových technológií, materiálov a inžinierskych postupov, a takisto využívanie materiálov, ktoré sú recyklované alebo vyrobené s nižšou energetickou spotrebou. Je to ale tiež použitie niečoho starého – či už ide o prestavané budovy, alebo tzv. brownfieldy. Všetky tieto termíny je nutné prijímať ako niečo, čo architektúra do sebe včleňuje – je to znamenie dobrej architektúry,“ hovorí Frank Barkow.
Súčasná tvorba ateliéru Barkow Leibinger Architects ukazuje, ako možno obohatiť tradičnú modernistickú architektúru strednej Európy o nový, digitálny rozmer. Takýto široký postoj k architektúre môže prameniť z dlhoročného pôsobenia oboch partnerov na prestížnych zámorských aj európskych univerzitách. Na to, ako zakomponovať súčasnú architektúru do prostredia historických európskych miest, odpovedá štúdio Barkow Leibinger Architects svojimi projektmi. „Nechceme ikony ani disneyland pseudohistorizmu. Chceme, aby naše stavby vo svojich formách aj výške korešpondovali so zástavbou. Nechceme projekty príliš kontrastné – také, ktoré príliš bijú do očí,“ vysvetľuje americký architekt. Zároveň ale odmieta nadväzovať na historickú architektúru.
„Dôležitou súčasťou našej práce je taktiež výskum,“ približuje. „Testujeme rôzne materiály a postupy a hneď ich aplikujeme vo svojich prácach.“ Barkowova pražská prednáška s názvom Rezanie, odlievanie, zhromažďovanie, ohýbanie sa tiež vzťahovala na materiál. „Chcel som tým naznačiť sústredenosť na to, ako architektúra vzniká a ako sa odvodzuje od materiálovej podstaty. Niektoré veci by sa pred pár rokmi nedali vôbec realizovať, pretože potrebné technológie jednoducho neexistovali,“ podotýka architekt.
Biosféra, Potsdam (realizácia 2000 – 2001)
Biosférický a kvetinový pavilón bol skonštruovaný pre Nemeckú záhradnícku show 2001 v Potsdami v blízkosti zámku Sanssouci. Projekt sa nachádza v Bornstedter Feld – na mieste, ktoré bolo posledných sto rokov využívané armádou na bojové cvičenia a kde sa nachádzali kasárne. Stavba je tvorená hlinenými stupňami tam, kde bola vybudovaná sovietskou armádou počas okupácie obranná bariéra. Skladá sa z radu stupňov, ktoré vytvárajú umelé údolie, uzatvorené jednoduchou plochou strechou so svetlíkmi. Záhrady zarezávajúce sa do terénu znižujú výšku budovy.
Stupňovité formy sú pokryté dubovými kmeňmi, trávou, bridlicou alebo betónom. Návštevník obklopený výhľadmi na susedný park je vedený po niekoľkých naklonených plochách pokrytých tropickými rastlinami a kvetinami buď v úrovni terénu, alebo na visutých mostoch. Po šesťmesačnej záhradkárskej výstave funguje pavilón ako komerčná atrakcia filmovej spoločnosti.
Módna promenáda Killesberg, Stuttgart, Nemecko (dokončenie 2009)
Barkow Leibinger Architects vyhrali architektonickú súťaž spoločnosti Franz Fürst na 16 000 m2 veľké „Módne mólo“ – veľkoobchodné módne centrum, ktoré má byť dokončené v roku 2009. Centrum sa bude nachádzať v stuttgartskom Killesbergu blízko historického Weißenhofsiedlung z dvadsiatych rokov. Stará stuttgartská tržnica bola v územnom pláne určená na zrušenie, preto mesto a klient hľadali nové možnosti, ako oživiť túto momentálne opustenú časť Stuttgartu. Stavba postavená v priamej línii na pôvodný kameňolom tak nadväzuje na „Rote Wand“ – červenú pieskovcovú stenu, ktorá ohraničuje priestor starého kameňolomu.
Ako nový stavebný model a programový typ (miesto starej stuttgartskej tržnice) leží stavba medzi ostrou hranou uličného vstupu a voľným priestorom parku. Formu stavby definuje zvlnený povrch, ktorý sa vymedzuje proti trom priestorom rôznych mierok susediacich s budovou: štvorcom brenzského kostola na východe, amfiteátrom/parkom na juhu a Park vor der Roten Wand na západe. Zvlnená forma predstavuje pokračovanie zatočenej steny kameňolomu a vytvára rad mestských parkov, ktoré sú spojené so stuttgartským „Grüne Fuge“ (radom mestských parkov). Ostrá hrana fasády na severe tvorí vstup z ulice. Skladaný ľudový tvar strechy je zelený a nadväzuje na hranu terénu/lomu. V mierke veľkej stavby je tento tvar podobný miestnym domom so štítovou strechou a kostolom.
Usporiadanie trojpodlažnej až štvorpodlažnej budovy na klesajúcej strane sa skladá z dvoch lineárnych častí spojených centrálnymi átriami, ktoré privádzajú svetlo a vzduch otvoreným priestorom pod dierovanou strechou. Vstupy oboch hál na vyčnievajúcom rohu do ulice vedú k obchodom s mainstreamovými aj luxusnými značkami. V prízemných halách sú tiež reštaurácie, obchody a verejná pasáž vedúca naprieč budovou. Šesť jadrových častí je doplnených šiestimi lodžiami/zimnými záhradami, ktoré prispievajú ku konceptu udržateľnej energie. Vnútorný priestor je riešený tak, aby dovoľoval flexibilné delenie priestoru podľa potrieb predajcov.
Tento koncept podporuje jednoduchý a často uplatnený systém betónových prefabrikovaných stĺpov a stropných dosák s otvormi – systém postavený nad podzemným parkovaním. Fasáda je koncipovaná ako mäkký textilný obal, skrútené oceľová rebrá sa podobajú na závit. Pri čelnom pohľade je fasáda svetlá a transparentná. Pri pohľade z boku je nepriesvitná a celistvá, čím napomáha plynulému priechodu medzi budovou a krajinou.
Štartovacie kancelárie, Výskumná a výrobná budova, Grüsch, Švajčiarsko (realizácia pavilónu I: 1999 – 2001, pavilónu II 2003 – 2004)
Po Štartovacích kanceláriách v roku 2001 sa dokončila v roku 2004 Administratívna a výskumná budova ako druhý voľne stojaci pavilón v Grüsch vo švajčiarskom kantóne Graubünden. Podľa dlhodobého plánu by ďalšie, vzájomne diagonálne orientované budovy mali doplniť pôvodnú továreň. V spolupráci s inžinierom Jürgom Conzettom (Chur) boli oba pavilóny postavené podľa konštrukčných princípov tak, aby bola nosná konštrukcia zahrnutá vo funkcii domu.
Kľúčom k takému uvažovaniu je idea konštrukčnej hĺbky ako programovateľného priestoru. Ako dom z karát sa skladá dom z dosák a rovín, je teda bez vnútorných stĺpov a prekladov. Betónové dosky múrov sú kladené nad seba a priamo pripojené k stropným doskám nad i pod. Stenovo-stropný systém funguje ako samonosná škrupina, ktorá umožňuje riešenie veľkých rozpätí a flexibilitu delenia vnútorného priestoru. Objem stavby sa klenie ponad svahovitú rampu. Tá je uzatvorená po stranách dvojicou záchytných stien. Nad prízemným priestorom rotujú navzájom na seba kolmé hmoty, ktoré sú na oboch koncoch striedavo podopreté konzolami.
Tento systém poschodových rotujúcich hmôt vytvára terasy a zakryté plochy. Zatiaľ čo v pavilóne I sú dielne, kancelárie, konferenčné miestnosti a kaviareň s plochou 3850 m2, pavilón II (3500 m2) pôsobí ako malý samostatný závod na pozemku s podobným rozmerom a s miestnosťami na výskum, vývoj, výrobu a predaj.
Budova TRUTEC, Soul, Kórea (realizácia 2005 – 2006)
Budova pre Digital Media City je nebojácne sebareferenčná. V okolitej zástavbe, doposiaľ nenaplánovanej či neznámej – bez kontextu miesta, bolo nutné brať do úvahy iba vymedzenie miestnych územných zón. Návrh predstavuje jedenásť poschodí kancelárií a predvádzacích miestností nad piatimi poschodiami podzemných garáží na mieste nového high-tech centra – čo je jedna z posledných zvyšných voľných plôch v Soule.
Vonkajšie opláštenie tvorí zrkadlové sklo vytvarované do radu kryštalických foriem v podobe arkierov, ktoré vyčnievajú až 20 cm. Tieto trojrozmerné formy lámu svetlo a obraz a pretvárajú tak fasádu do roztrieštenej abstraktnej plochy. Akýkoľvek menej šťastný príklad architektúry v jeho blízkosti bude zredukovaný na fragmentárne body na jeho fasáde. V interiéri pôsobia okenné arkiere aj ako kaleidoskopy, ktoré ponúkajú množstvo pohľadov a orientáciu pri pohľade cez fasádu. Preto budova funguje ako fenomenálny filter ovplyvňujúci tak videné, ako aj spôsob, akým je sama videná.
Ďalším rozhodnutím je vyrovnať jadro stavby proti pravdepodobne málo osvetlenému východnému rohu budovy. Jadro je opláštené polygonálne tvarovaným zinkovým plechom. Takto položené jadro dovoľuje využiť dlhé a hlboké pásy kancelárií či výstavných priestorov na uličnej strane a na strane vjazdu do garáží. Navyše aj veľké výstavné miestnosti bez stĺpov v prízemí. Veľký trojuholníkový zárez označuje vstup do budovy, čím posilňuje silný vzťah k parku, ktorý je umiestnený diagonálne oproti. Vstup lemuje trojuholníkové zavesené oceľové schodisko do mezanínu.
Reštaurácia v areáli spoločnosti Trumpf Machine-Tool, Stuttgart, Nemecko (realizácia 2006 – 2008)
Nový projekt na centrálnu reštauráciu areálu sa nepodobá ani na továreň, ani na kancelársku budovu. Tento voľne stojaci pavilón predstavuje novú typológiu. Urbanisticky pomáha reštaurácii priestorovo dokončiť vstupný dvor. Formálne jeho kryštalický päťuholníkový tvar nadväzuje na kryštalické pôdorysy novej kancelárskej budovy, s ktorou susedí. Hmota pavilónu bude nízko položená a bude tvoriť celok s terénom areálu. Plávajúca strecha sa bude vznášať nad centrálnym jedálenským priestorom a mezanínom, ktoré sú výškovo umiestnené pod terénom.
Najdôležitejším prvkom je stvárnenie strechy. Rad štúdií skúmal prírodné biologické formy ako listové štruktúry, huby, špirály či pavučiny. Po konzultáciách so stavebným inžinierom vyplynul ako najlepší návrh trojuholníková doska tvorená oceľovou konštrukciou. Vo vnútri trojuholníkových polí sú polygonálne bunky, ktoré zabezpečujú ventiláciu a osvetlenie. Počas bežnej prevádzky disponuje reštaurácia šiestimi stovkami sedadiel, niekoľkými konferenčnými „salónikmi“ a terasou na južnej strane. Interiér je možné v prípade potreby prestavať na sálu použiteľnú na rôzne akcie až pre osemsto účastníkov.
Vstupný objekt Ditzingen, Nemecko 2007 (realizácia marec 2006 – jún 2007)
Nová vrátnica spoločnosti Trumpf machine tool factory je zatiaľ posledné rozšírenie rastúceho areálu spoločnosti, ktoré začalo na začiatku 70. rokov. Vrátnica je prvým objektom v rámci novej situačnej schémy, ktorá obsahuje nové servisné stredisko a závodnú reštauráciu. Tento projekt stelesňuje dlhotrvajúci zámer architekta a klienta: využitie firemnej high-tech laserovej technológie a skonštruovanie budovy výhradne zo zváraných kovových plátov rezaných laserom. Strecha s plochou 32 × 11 m bude podopretá konzolami 20 m ponad pás cestnej komunikácie. Táto 60 cm silná plástovitá clona z nehrdzavejúcej ocele sa líši v hustote a hrúbke materiálu tak, aby vyhovela statickým požiadavkám. Funkčné jadro budovy má 130 m2 a je v ňom recepcia s čakárňou, vrátane technického zázemia. Sklenenú fasádu pavilónu predstavujú dve vrstvy plochého skla vo vzdialenosti 20 cm. Vnútro tvoria na seba naskladané rezy z rúrok z akrylového skla, vďaka ktorým pôsobí vnútorná pevná konštrukcia pri pohľade na fasádu zastrene, mäkko.
Frank Barkow
1957 narodený v Kansas City, USA
1982 bakalársky titul z architektúry na Montana State University
1990 magisterský titul z architektúry na Harvard University, Graduate School of Design, Cambridge
1990-92 hosťujúci kritik na Cornell University, Ithaca, New York a Rím
1995-98 vedúci oddelenia v Architectural Association, Londýn
2000 hosťujúci profesor na Harvard University, Graduate School of Design
2003 hosťujúci profesor architektúry Cornell University, Ithaca
2004 hosťujúci profesor na Harvard University, Graduate School of Design; hosťujúci profesor na University of Minnesota, Minneapolis
2005-06 hosťujúci profesor na State Academy of Art and Design, Stuttgart
od 1993 Barkow Leibinger Architects, Berlín, Nemecko
(lz)
Vizualizácie a foto: David Franck, archív Barkow Leibinger Architects
