Chceme ostať pri materiáli (profil spoločnosti A&Z Consulting, s. r. o.)
Galéria(11)

Chceme ostať pri materiáli (profil spoločnosti A&Z Consulting, s. r. o.)

Úzka špecializácia, široká ponuka. Tieto dve na pohľad protichodné vlastnosti v sebe dokázala skĺbiť spoločnosť, ktorá sa v prostredí slovenského stavebníctva pohybuje už 13 rokov. Od A po Z, teda od projekčnej činnosti až po dodávku a montáž, zabezpečuje realizáciu hliníkových konštrukcií, zasklených fasád, zimných záhrad, ale aj priemyselných protihlukových stien a mnohých iných projektov. O súčasných trendoch, o ľuďoch, ale najmä o hliníku sme sa porozprávali s konateľmi spoločnosti A&Z Consulting, s. r. o., Ing. Petrom Zaťkom a Ing. Zoltánom Agócsom.



Aké boli vaše začiatky v stavebníctve?

P. Zaťko: Začínali sme v roku 1994 ako dvaja samostatní projektanti. Zaoberali sme sa statikou, stavebnou fyzikou, vyrábali sme dokumentáciu pre okná, dvere a hliníkové konštrukcie. Neskôr sme začali robiť aj vlastné dodávky a realizácie z hliníka, ocele a polykarbonátov.
Z. Agócs: V roku 1997 sme sa transformovali na eseročku a odvtedy našu spoločnosť stále budujeme. Najprv sme poskytovali skôr technickú výpomoc spracovateľom niektorých systémov, potom sme už zabezpečovali kompletné aktivity francúzskeho výrobcu hliníkových konštrukcií Technal na slovenskom trhu. Z tohto obdobia pochádzajú naozaj pekné realizácie po celom Slovensku. Neskôr sme rozvinuli spoluprácu s belgickým RC Systemom, ktorý pred tromi rokmi kúpila spoločnosť Sapa, momentálne asi tretí najväčší dodávateľ hliníkových systémov na svete. Keďže so Sapou dlhodobo spolupracujeme, stal som sa prakticky jej oficiálnym zástupcom na Slovensku.

Ing. Peter Zaťko Ing. Zoltán Agócs

Takže filozofia od A po Z znamená pre vašu spoločnosť venovať sa trom oblastiam súčasne – projekcii, obchodu so stavebnými materiálmi i realizačnej činnosti.

Z. Agócs: Čo sa týka materiálov, spolupracujeme s viacerými zahraničnými spoločnosťami. Okrem spomínanej Sapy sme na slovenský trh „dotiahli“ napr. rakúsku spoločnosť Wo&Wo, dodávateľa tieniacich zariadení, ale aj iných výrobcov z Talianska, Rakúska, Nemecka a Francúzska. Nie sme však predajňou stavebnín v pravom slova zmysle, pretože hoci výrobky týchto spoločností niekedy predávame i osobitne, častejšie ich priamo montujeme v našich realizáciách.
Akí klienti sa na vás najčastejšie obracajú?
P. Zaťko: V podstate ide o veľké spoločnosti alebo o generálnych dodávateľov, ktorým robíme subdodávateľov. Druhú skupinu tvoria súkromné osoby a malí stavebníci, pre ktorých realizujeme projekty menších rozsahov, ako okná, dvere, zimné záhrady atď.

Na ktoré z vašich realizácií ste najviac hrdí?

P. Zaťko: Hrdí sme na všetko, čo dobre dopadlo, na čo sa dá aj s odstupom času pozrieť a povedať si – toto sa nám podarilo. Či je to malá práca, alebo veľká. Mnoho projektov sme robili v Bratislave. Zo starších prác je to prvá a druhá Soravia, polykarbonáty na halu DOKA, hliníkové konštrukcie a žalúzie na Hotel Bôrik, IKEA, budova SPP, oceľové konštrukcie na garážach SPP, svetlíky na Volkswagen, Kuster, autosalóny Peugeot, Fiat, interiérové konštrukcie pre Stavebnú fakultu a mnohé iné.
Z. Agócs: Momentálne dokončujeme Autosalón Volvo na Rožňavskej ulici a Mazdu na Vajnorskej ulici, minulý rok sme menili všetky hliníkové konštrukcie na Fyzikálnom a Chemickom ústave SAV na Dúbravskej ceste, to bola veľká a pekná dodávka. Pred dokončením je fasáda ŠH Pasienky na Trnavskej ceste. Viacero zákaziek tvoria predajne automobilov, napr. Mazda, Hyundai, Mitsubishi, ale aj samotné automobilky. Vo Volkswagene sme už v podstate štandardnými dodávateľmi hliníkových systémov, do lisovne karosérií v trnavskom PSA Peugeote sme zas dodali protihlukovú akustickú stenu s plochou viac ako dvetisíc štvorcových metrov.

Okrem fasádnych systémov sa teda zaoberáte aj akustikou?

P. Zaťko: Vlastním firmu, ktorá sa zaoberá akustickými meraniami a výpočtami. No a keď viem niečo odmerať, viem i navrhnúť vhodnú bariéru. Aby som to potom nemusel niekomu ďalšiemu komplikovane vysvetľovať, v A&Z Consultingu to rovno aj vyrobíme a namontujeme. Vyrábame napr. akustické zásteny do priemyselných prevádzok, kde treba oddeliť pracovné miesta od hlučných strojov, ale i zvukové clony ku kondenzátorom a rôznym zariadeniam na strechách. Zatiaľ najväčšou realizáciou z oblasti akustiky bola už spomínaná protihluková stena v Peugeote.

V súvislosti s realizovanými projektmi spomínate najmä Bratislavu a Trnavu. Kam až siaha plošný záber vašich činností?

Z. Agócs: Sme štandardným dodávateľom istej rakúskej spoločnosti, ktorá má svoje prevádzky v Rakúsku, Maďarsku a teraz už aj na Slovensku. Vyrábame pre nich reklamné bigboardy a rekonštruujeme vonkajšie opláštenia hál. Takže pracujeme v Rakúsku, Maďarsku, no a na Slovensku všade – od Bratislavy až po východoslovenský Kechnec.

Pôsobenie na území troch štátov musí byť náročné na výrobné kapacity i ľudské zdroje.

P. Zaťko: A&Z Consulting zamestnáva 10 zamestnancov. Výrobu v dielňach, no najmä montáž zabezpečujú živnostníci. Momentálne spolupracujeme s piatimi montážnymi skupinami. Tri pracujú výhradne pre nás, ďalšie dve si „požičiavame“ s konkurenciou. Podľa toho, koľko zákaziek práve realizujeme, môžeme mať k dispozícii viac než 30 montážnikov.
Z. Agócs: Naša výroba sa sústreďuje v dvoch dielňach. V Ivanke pri Dunaji je zámočnícka dielňa na oceľové a pomocné konštrukcie, konzoly a kotviace prvky. V Bernolákove máme sklad profilov a stroje na výrobu okien, dverí a na prácu s hliníkovými profilmi.

Keď „požičiavate“ montážne skupiny, vlastne tým pomáhate konkurencii…

P. Zaťko: Ťažko povedať… Na trhu je toľko práce, že ide skôr o to, aby sa všetko stíhalo zrealizovať. Keďže sú montážnici živnostníkmi, oslovujú ich viaceré hlinikárske firmy. Tie tri partie, ktoré som spomínal, dávajú prednosť zákazkám od nás. Ak by sa stalo, že by boli napr. týždeň nevyťažení, pôjdu pomôcť niekomu inému, no potom sa zasa vrátia k nám. Minulý rok však bolo toľko práce, že sme naplno vyťažili päť skupín a nikoho sme nepustili preč.

Zdá sa, že kvalitných montážnikov nie je veľa. Podľa čoho si vyberáte svojich spolupracovníkov?

Z. Agócs: Dobrí montážnici sú úzkym profilom. Práca s hliníkom je natoľko špecifická, že na ňu treba človeka, ktorý rozmýšľa skôr, než zareže do profilu. Potrebujeme ľudí, ktorí majú k takejto práci vzťah, ktorí „nebúchajú kladivom“, ale samostatne uvažujú, poznajú hliníkové systémy a vedia čítať výkresy. A v takomto prípade je výber dosť malý. Naši montážnici väčšinou pochádzajú zo starých hlinikárskych firiem, napr. z Alufinalu, odkiaľ sa neskôr oddelili a každý si dobudoval svoj tím. S niektorými tímami spolupracujeme už od roku 1994. Kritériá máme naozaj prísne a málokto ich splní.

A nerozmýšľali ste napr. o výchove vlastných „mladých kádrov“ z radov študentov odborných škôl a učilíšť?

Z. Agócs: Zatiaľ nie. Momentálne sa ešte stále vo výrobe rozbiehame. Neskôr možno popracujeme aj na tomto. No priznám sa, že neviem, či si vôbec vieme mladých absolventov nejako získať… Ako som už spomínal, k práci s hliníkom musí mať človek vzťah a nemyslím si, že taký absolvent strednej odbornej školy už má jasnú predstavu, že sa chce v budúcnosti venovať len hliníku. Skôr by sme sa chceli upriamiť na absolventov vysokých technických škôl, lebo tých je veľký nedostatok. Stavebné inžinierstvo už pomaly nikto nekončí a ten, kto skončí, ide robiť radšej IT než stavby…
P. Zaťko: Na druhej strane, ľudia, ktorí s hliníkom raz začnú robiť, väčšinou už neprestanú. Či už je to projektant s vysokou školou, alebo montážnik.

V čom je práca s hliníkom taká špecifická?

Z. Agócs: V presnosti a precíznosti. Hliník je pomerne drahý materiál, ku ktorému treba mať patričnú úctu. Keď nesprávne rozrežete kus dreva, jednoducho si idete zobrať ďalšie. Keď nesprávne rozrežete hliníkový profil, nový vám dodajú o tri týždne. To je veľká strata, nielen časová, ale najmä materiálová, keďže meter profilu stojí 1 800 korún. Keď sa vyrobí nejaký chybný komponent, už sa ho neoplatí rozoberať a opravovať. Lacnejšie vychádza výroba nového. Navyše, sú to konštrukcie, ktoré oddeľujú exteriér od interiéru, takže musia dobre izolovať proti vode, vetru a teplote… Preto sa musia vyrobiť nie na milimeter presne, ale ešte presnejšie.
P. Zaťko: Práca s hliníkom patrí k high-technológiám. Robí sa s materiálmi, ktoré sú povrchovo upravené, takže je to viac-menej čistá práca. A veľmi dobre platená. Naši montážnici ani nechcú odchádzať niekam do zahraničia, pretože si dobre zarobia i u nás. Dokonca už aj niektoré české firmy začínajú prichádzať na Slovensko, lebo tu je teraz viac zákaziek než v Čechách.

Vravíte o čistej práci. Niektorí ľudia si však už samotnú výrobu hliníka spájajú so znečisťovaním životného prostredia.

Z. Agócs: To je predsudok, ktorý u nás ostal zakorenený z čias minulého režimu. V roku 1953, keď socializmus na Slovensku začal naberať obrátky, sa rozhodlo, že v Žiari nad Hronom sa postaví továreň. Výroba surového hliníka vyžaduje obrovské energetické náklady a tým, že táto energia pochádzala z hnedouhoľných baní, došlo naozaj k veľkému znečisteniu. Dnes sú už iné technológie, takže výroba hliníka sa pokladá za jednu z najčistejších. Hliník je veľmi perspektívny materiál. V rôznych zliatinách dosahuje vlastnosti, pre ktoré ho možno použiť v letectve, lodiarstve, automobilovom priemysle a dokonca i vo vesmíre. Okrem toho, v súčasnosti už netreba vyrábať veľa základnej suroviny, pretože hliník má dlhú životnosť a dá sa dobre recyklovať – napr. v Belgicku či vo Švédsku pochádza až 85 % novej exkurzie z recyklovanej suroviny. Tento trend už prichádza aj na Slovensko. Starý materiál sa vykupuje, taví a znovu spracúva. V stavebníctve sa dnes vo všeobecnosti kladie veľký dôraz na ekológiu.

Čím si hliník získal práve vás?

Z. Agócs: Fasády a okná, to sú v podstate vždy najkrajšie časti budovy. Aby bol výsledok čo najlepší, rozvíjame úzku spoluprácu s architektmi. Niektorí si na nás tak zvykli, že spolupracujú výhradne s nami. Nepúšťame sa však do príliš veľkých stavieb. Súčasní architekti si myslia, že na každej veľkej budove musí byť sklo a hliník. Samozrejme, je to exkluzívne, je to dobré, ale aj drahé a prácne. Naša spoločnosť nepatrí k veľkým hráčom, skôr sa radíme k takému dobrému stredu. Na niektoré projekty jednoducho nemáme kapacity, no ani ich rozširovať nechceme.
P. Zaťko: Zväčšiť firmu, to by pre nás znamenalo prestať sa venovať hliníku a začať sa zaoberať organizáciou prác a peniazmi. My však chceme tak nejako ostať pri materiáli, chodiť na stavby a fyzicky sa aj dotknúť našich okien, fasád, zimných záhrad… Nestať sa len niekým, cez koho pretečú peniaze. Tak by sme naozaj neradi skončili.

Spolupráca s architektmi vám teda nerobí problém?

P. Zaťko: Spolupráca naozaj väčšinou prebieha bez problémov. Na začiatku nám architekt predstaví svoj návrh a konzultuje s nami, či sa jeho nápad vôbec dá zrealizovať. Neskôr sa s ním už rozprávame o konkrétnych konštrukčných a statických možnostiach, ktoré jednotlivé systémy ponúkajú. Architekt je však vždy dôležitý, pretože je to on, kto nakoniec povie, ako bude budova vyzerať. My sa ho len snažíme skorigovať. Mnohokrát ho posunieme aj trochu iným smerom, pretože nie všetko je technicky možné. Vznikajú tak veľmi pekné stavby, z ktorých viaceré získali i ocenenia, napr. Patrium a Elipsion od pána architekta Matušíka.
Z. Agócs: Keď sledujete trendy v architektúre, všimnete si, že klasické rodinné domy so sedlovou strechou majú zväčša plastové alebo drevené okná. Len čo sa objaví moderný dom tvaru kocky či kvádra, tam sa už väčšinou investuje do hliníkov. Na takých stavbách sa totiž objavujú väčšie zasklené plochy, aké si v plaste nemôžete z konštrukčného hľadiska dovoliť.

Okrem architekta je však dôležitý aj investor.

Z. Agócs: To je pravda. Architekt môže navrhnúť, čo chce, a môže to vyzerať perfektne, no investor mu to potom zamietne ako technicky možné, ale prehnane drahé.
P. Zaťko: Vzťah s investorom sa snažíme budovať už od projektovej dokumentácie. Keď nás projektant uvedie v projekte ako jedného z možných výrobcov fasády, investor sa takto zoznámi s našou značkou. Potom si vypýta cenovú ponuku, a ak mu bude vyhovovať, môže sa rozhodnúť pre nás.

Ako sa pozeráte na súčasnú situáciu v slovenskom stavebníctve?

P. Zaťko: Treba zreálniť hodnotu práce. Keď si zoberiete, že polovica Oravy je v Írsku a mnoho šikovných partií poodchádzalo do Čiech, tak čosi nie je v poriadku. Už sa to však, našťastie, mení k lepšiemu. V tomto roku sa prvýkrát ľudia začali vracať späť na Slovensko. Rozdiel medzi českým a slovenským trhom už nie je taký veľký a práce je aj u nás dosť. Z finančného hľadiska sa to tiež začína vyrovnávať.
Z. Agócs: Viacero českých firiem síce stavia na Slovensku, ale so slovenskými ľuďmi. Aj veľké stavebné firmy zo zahraničia sa naučili spolupracovať s našimi ľuďmi, už si nedovážajú svojich spoza hraníc. Zistili, že i Slovák vie robiť, keď chce… najmä však, keď je adekvátne ohodnotený.
 

Ste teda spokojní s uplynulým rokom?

P. Zaťko: Obrat našej spoločnosti sa za minulý rok zdvojnásobil. Tento rok to opäť vyzerá na dvojnásobok. Cítime narastajúce objemy práce a sme spokojní s kvalitou práce, ktorú sme urobili.

Text: Milan Bohunický
Foto: A&Z Consulting, s. r. o., archív redakcie