Pred šiestimi rokmi to bola ruina, do ktorej by stačilo silnejšie fúknuť a história by ľahla prachom nevšímavosti. Niekdajšie šľachtické sídlo Apponyiovcov v Oponiciach s výnimočnou barokovou knižnicou špinili holuby, ktoré len potvrdzovali bezmocnosť predchádzajúceho vlastníka – Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Kaštieľ zachránil súkromný investor, ktorý ho s pomocou eurofondov prestaval na štvorhviezdičkový hotel. Práce na komplexnej pamiatkovej obnove národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa a parku v Oponiciach sa uskutočnili v takej kvalite, že 10. novembra 2011 Ministerstvo kultúry SR udelilo kolektívu Ing. arch. Otokar Križma, Ing. arch. Zuzana Križmová, Ing. Peter Králik cenu Fénix, Kultúrna pamiatka roka 2010.
hotely a reštaurácie
Red Cafe 3 našla svoje miesto v budove Domu kultúry na križovatke ulíc Saratovská a Janka Alexiho v Dúbravke. Najmladšia sestra v rade úspešných reštaurácii láka hostí modernou architektúrou a tradične výbornou kuchyňou.
Súčasťou modernizácie areálu hotela Tenis vo Zvolene sa nedávno stal relaxačný bazén, ktorý sa nachádza v zasklenej hale s výhľadom na tenisové kurty. Súčasťou bazéna je aj integrovaná vírivá vaňa s dnovou perličkou, masážnymi dýzami a vzduchovou masážou v sedacej lavici, pričom obidve zariadenia majú samostatnú úpravu vody.
Zámok Halič, situovaný priamo nad rovnomennou obcou, je národnou kultúrnou pamiatkou evidovanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky.Svojou polohou na návrší tvorí spolu so zámockým parkom prirodzenú dominantu obce a blízkeho okolia. Po rokoch chátrania sa našiel seriózny investor, ktorý získal pamiatku do osobného vlastníctva s reálnym cieľom celkovej obnovy podľa požiadaviek pamiatkového úradu.
Vrátna v Malej Fatre je stále synonymom príjemnej dovolenky, čerstvého vzduchu, horskej turistiky v lete a lyžovania v zime. Časy, keď turisti zaplnili aj posledné miesta na súkromí a v kempingoch, sú však nenávratne preč. Nový život sa do tejto krásnej doliny vracia len pomaly. Zimné atrakcie pre majetkové spory o pôdu pokrivkávajú za ponukou nádhernej prírody v lete s možnosťou ľahkých prechádzok či náročných výstupov na najvyššie končiare hrebeňa Malej Fatry. Oživujúcim impulzom sú postupne pribúdajúce rekreačné objekty malých aj väčších investorov.
Prezentácia stavieb v 17. ročníku celoštátnej súťaže Stavba roka 2011. Štvorhviezdičkový Hotel Zochova chata sa nachádza v Modre – Piesok, chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Slúži na kongresové využitie (kongresová miestnosť vybavená najmodernejšou audiovizuálnou technikou) a tiež ako horský hotel.
V Bratislave sa v uplynulom desaťročí postavilo niekoľko nových hotelov a mnohé boli rekonštruované. Nasledujúci text približuje genézu mestského hotela v Bratislave: históriu, súčasnosť, členenie, opis. Je to úvod do širšej problematiky architektúry, urbanizmu, typológie zaujímavého druhu objektu, ktorý dnes ozvláštňuje popri centre mesta aj okrajové polohy centra. Nové hotely vznikli aj v prímestských zónach Bratislavy.
Horská krajina a fenomén lesa, lokalita ako nositeľ tradície – to boli ústredné inšpiratívne prvky pri revitalizácii Hotela Zochova chata (Hotel Zochova chata****) neďaleko Modry, v ktorej sa prejavil kontrast zažitej podoby objektu Zochovej chaty s novostavbou. Prístavba Hotela Zochova chata v sebe skĺbila architektonický štýl pôvodného objektu a prostredie, v ktorom sa nachádza. Tvar celého objektu rešpektuje charakter miesta, prírody, ako aj tvar pozemku. Mnohé časti nového objektu sú obložené dreveným materiálom, ktorý zdôrazňuje spätosť zariadenia s prírodou a vytvára s ňou harmonický celok.
Zdravé a výnimočné jedlo v kombinácii s prostredím, ktoré sprostredkúva originálnu a nezvyčajnú atmosféru a príbehy. Každý chod, nápoj, ale aj šálka alebo tanier majú svoj príbeh. Spolu to celé tvorí mišmaš, ktorý sa veľmi zjednodušene nazýva panázijskou reštauráciou. Oáza kalokagatie uprostred petržalského sídliska v hlavnom meste Slovenska šokuje, pretože v sebe uzatvára svet s vlastnými pravidlami.
Funkcia hotelov je jasná. Ich hostia si väčšinou potrpia najmä na pohodlie vo svojich izbách. Tým väčšinou niet čo vytknúť; preto ich ani nehodnotíme. Naopak, ľudia, ktorí v danom meste žijú, ich zvnútra pravdepodobne nikdy neuvidia. Pre nich je teda oveľa podstatnejšie, ako hotel vyzerá zvonka. Akú má fasádu, či svedčí prostrediu. V Bratislave sme našli zopár hotelov, ktoré sa aspoň snažili uspokojiť aj domácich. Ale aj také, ktoré skôr testujú schopnosť zvyknúť si aj na niečo, čo človeku prekáža ako otlak na päte.
Marocké kráľovstvo. V predstavách sa vlnia sporo odeté brušné tanečnice v sliepňavom svetle krásnych farebných lámp, znejú píšťaly a bubny, rozvoniava sladkastý ovocný tabak, v pohári so zeleným čajom a mätou štrngá ľad. Pre toho, kto má rád Orient a jeho chute, vône a dizajn, je to rajská predstava. Dobrou správou je, že za ňou netreba cestovať ďaleko. Všetko toto a ešte aj oveľa viac ponúka bratislavský bar a reštaurácia Café Marrakech.
Hlavná drážďanská promenáda Prager Strasse je učebnicou východonemeckej modernej architektúry a k jej najzaujímavejším príkladom patril donedávna aj obchodný dom Centrum z roku 1978 s kovovou ornamentálnou fasádou. Po troch desaťročiach však musel ustúpiť novému modernému a niekoľkonásobne väčšiemu obchodnému centru. V architektonickej súťaži na jeho vzhľad vyhral projekt drážďanského rodáka architekta Petra Kulku. Dom svojou blýskavou retrofasádou z hliníkových tvaroviek nadväzuje na pôvodnú stavbu, zatiaľ čo jeho ornamentálne zdobený interiér zodpovedá súčasným požiadavkám na moderné nákupné stredisko.
Obchodné centrá tu neboli vždy, aj keď súčasník si už mesto bez nich asi ani nevie predstaviť. Typológia nákupných centier je pomerne zložitá, no vo všetkých ide v podstate o jedno – sústreďujú pod jednou strechou množstvo obchodných prevádzok, ktoré by mali do svojich útrob nalákať čo najviac zákazníkov. Cieľ je jasný – úspešné obchodné centrum je to, kde minieme najviac peňazí. Dosiahnutie tohto cieľa však nie je v súčasnej konkurencii jednoduché – je to celá veda.
Miesto, kde sa ľudia stretávajú. Viac než len nakupovanie. Centrum pre voľný čas. Oáza oddychu. Takéto a podobné prívlastky nájdete prakticky v každej marketingovej brožúrke niektorého z množstva obchodných centier na celom svete. Vo svojej podstate sú pravdivé. Už to nie sú len budovy plné obchodov, kde si zákazník rýchlo nakúpi a poberie sa preč. Veľká časť klientov v nich trávi významnú časť svojho času či už pri pracovných stretnutiach, alebo v rámci svojich voľnočasových aktivít.
Butikový hotel je malý a útulný hotel s nízkou ubytovacou kapacitou a individuálnym prístupom ku klientovi. V hlavnom meste Slovenska sú takéto hotely dva. Mladší z nich, štvorhviezdičkový hotel Mama’s pri Justičnom paláci, má však okrem prívlastku „boutique“ ešte aj prívlastok „design“. „Najdôležitejšie bolo pre nás vniesť do hotela pocit harmónie. Človek sa tam má cítiť ako u mamy,“ hovorí architekt a dizajnér Slavomír Stehlík zo spoločnosti Carduelis, autor architektonických a dizajnérskych riešení interiéru hotela.