Andrea Dingová 
Jana Pančíková: Bývalý režim betón používal vo veľkej miere a nie vždy úplne šťastne
Partneri sekcie:
Výroba betónu prechádza postupne ekologizáciou. Použitie betónu s nízkomemisným cementom je však pri určitých aplikáciách nemožné. Tento materiál však medzi širokou verejnosťou nemá práve najlepšiu povesť, obzvlášť v porovnaní s drevom či prírodným kameňom. O tom, prečo je to tak a aká bude budúcnosť tohto univerzálneho stavebného materiálu, sme sa rozprávali s Janou Pančíkovou, manažérkou technicko-kompetenčného centra Danucem a novou prezidentkou Asociácie výrobcov transportbetónu.
Rozhovor je redakčne upraveným prepisom podcastu Na betón.
Boli ste zvolená za prezidentku Slovenskej asociácie výrobcov transportbetónu. Aký hlavný prínos majú takéto združujúce organizácie?
Vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že združenia združujú konkurentov. Firmy, ktoré sú našimi členmi, si vlastne navzájom konkurujú, spájajú nás však niektoré spoločné témy. Napríklad možnosť pracovať v podobnom legislatívnom prostredí, aké je v okolitých krajinách, čo vytvára rovnaké podmienky pre všetkých hráčov na trhu. To je hlavný dôvod, prečo vznikajú tieto asociácie.
V Slovenskej asociácii výrobcov transportbetónu nás spája predovšetkým normotvorba a už spomínané legislatívne podmienky. Čiže snažíme sa o to, aby normy, ktoré sú na Slovensku platné, boli v súlade s európskymi a neznevýhodňovali slovenských výrobcov. Pokiaľ ide o legislatívu, sledujeme právne predpisy, ktoré by mohli zásadne ovplyvniť výrobcov transportbetónu.
To sú témy, na ktorých môžeme pracovať spoločne, ako asociácia máme silnejší výtlak a väčšie slovo. Zároveň asociácie spolupracujú medzi sebou. A dokonca existujú organizácie, ktoré zlučujú viacero profesijných združení dokopy. Keby každá asociácia, spolok alebo profesijná organizácia mala rokovať s každým jedným výrobcom samostatne, bolo by to takmer nemožné.
Aké výzvy v súčasnosti budú musieť výrobcovia betónu riešiť a ako im môže Slovenská asociácia výrobcov transportbetónu v tomto ohľade pomôcť?
Asociácia v tomto roku oslávila 30. výročie svojho vzniku. V roku 1995 bola založená ako profesijné združenie. Jej cieľ bol v danom čase trošku odlišný. Keď vznikala, hospodárstvo sa ešte len transformovalo, a preto bolo jej cieľom odlíšiť certifikovaných výrobcov betónu, teda tých, ktorí si naozaj zakladajú na kvalite, používajú certifikované materiály a pracujú podľa nejakých štandardov, od ostatných.
Medzičasom máme divoké 90. roky za sebou. Dalo by sa povedať, že všetci výrobcovia sú certifikovaní a spĺňajú určité kvalitatívne štandardy. V súčasnosti betonársky svet rieši úplne iné problémy. Rovnaké ako celé stavebníctvo, a to je dekarbonizácia, recyklácia a cirkulárne hospodárstvo. Ide o témy, ktorými sa veľmi intenzívne zaoberáme aj v súvislosti s výrobou betónu.
Každý výrobca má k týmto témam trochu iný prístup. Našou úlohou ako asociácie je zabezpečiť optimálne podmienky na výrobu a použitie betónu, jednotnú certifikáciu, ktorá sa aspoň približuje okolitým krajinám.
Betón je v podstate univerzálny materiál. Je to jeden z mála stavebných materiálov, ktorý sa používa vo výstavbe už niekoľko storočí. Čo mu dáva túto výnimočnosť?
Dobre ste povedali. Pri výstavbe sa používa už niekoľko storočí až tisícročí a to je práve na betóne výnimočné. Betón je vlastne umelý kameň, čiže má podobné vlastnosti ako kameň. Ak je správne zabudovaný, dokáže vydržať naozaj veľmi, veľmi dlho.
Najznámejšie betónové stavby sú ešte z rímskeho obdobia, čiže prežili takmer 2 000 rokov a stále stoja a stále by ešte dokázali spĺňať svoj účel. Napríklad rímsky Panteón, jedna z najznámejších stavieb – na jeho výstavbu bol použitý podobný materiál, ako je súčasný betón.
Betón umožnil stavať stavby, ktoré dovtedy vôbec nemohli vzniknúť. Je dokonca zodpovedný za extrémne napredovanie rímskeho hospodárstva. Rimania ho nevyužívali iba na výstavbu budov, ale aj infraštruktúry, teda ciest, ktoré prepájali regióny, čo veľmi urýchlilo hospodárske toky. Počas 2 000 rokov sa, samozrejme, vyvíjal až do dnešnej podoby. Svoju trvácnosť si však zachoval.
Vypočujte si tento rozhovor ako podcast
V kombinácii s oceľovou výstužou ponúka stavebné a fyzikálne vlastnosti, ktoré umožňujú realizáciu najrozličnejších stavieb. Aké sú limitujúce faktory betónu?
Dalo by sa povedať, že de facto žiadne. Inovácie v betóne za posledné desaťročia umožnili realizovať stavby, o ktorých sa pred 50 rokmi nikomu ani nesnívalo. Preto je betón aj takým obľúbeným materiálom medzi architektmi a projektantmi. Umožňuje zhotovovať konštrukcie s rozmermi a prenášať záťaže, o ktorých sme naozaj len snívali.
Betón je veľmi všestranný, je ľahko spracovateľný a lokálne dostupný, čiže nepotrebujete transportovať suroviny niekoľko stoviek kilometrov. Má vysokú odolnosť, má výborné tepelnoizolačné vlastnosti, a ak ho dobre ošetrujete, vydrží v podstate donekonečna. Betón má ešte jednu vlastnosť, ktorú občas opomíname pri výrobe, a to že je veľmi ľahko recyklovateľný. Betónovú zmes môžete podrviť a opätovne použiť. Aj to je jeho obrovská výhoda.
Ako umožňujú upraviť jeho vlastnosti inovatívne prísady?
Prísady sa začali používať v Japonsku približne v 60. rokoch minulého storočia, a keďže dokázali výrazne zlepšiť vlastnosti betónu podľa požiadaviek, veľmi rýchlo sa rozšírili do celého sveta. Problémom betónu je vlastnosť, vďaka ktorej sa zároveň stal takým populárnym – rýchlo tvrdne.
Táto jeho vlastnosť je zároveň aj trochu nežiaduca. Ak potrebujete realizovať veľké celky alebo zložité betonáže, je potrebná dlhá spracovateľnosť. Betón by mal vydržať ideálne dve až tri hodiny v tekutom stave. Za takýto čas ho dokážete uložiť do debnenia a zhutniť.
Na zhotovenie veľkých celkov by mal byť tekutý ešte dlhšie. Takúto úpravu jeho vlastností umožnili práve prísady. Prísady zároveň umožnili betónovať v prostredí, ktoré štandardne nie je vhodné, napríklad pri vysokých teplotách. Vtedy treba použiť spomaľovacie prísady.
Naopak, pri chladnom počasí je potrebné použiť urýchľujúce prísady. Prísady umožnili aj zvyšovať odolnosť betónu proti chemickým vplyvom. Čiže umožnili použiť betón štandardne aj v oblastiach alebo v prostredí, kde by bolo jeho využitie za bežných okolností veľmi náročné alebo nemožné.
Ktoré stavby sú z vášho pohľadu dôkazom možností takéhoto univerzálneho použitia?
Najobľúbenejší je pre mňa súbor betónových stavieb Vážske kaskády, ktoré veľmi výrazne ovplyvnili celý ráz Slovenska. Aj vodné dielo Gabčíkovo je veľmi krásna stavba a zásadne ovplyvnilo charakter krajiny. Pozitívny príklad dobrého použitia betónu prestavuje aj výstavba cestnej siete R2 na strednom Slovensku.
Je to nádherná stavba, ktorá má ešte stále priestor pokračovať, rovnako aj všetky diaľničné koridory, ktoré máme, neuveriteľne „nakopli“ regióny a umožnili rozvoj slovenského hospodárstva. Betón je teda akýmsi „otváračom“ hospodárstva aj v regiónoch, kde kedysi priemysel nebol.
