Medzi vinohradmi a lesom. Rodinný dom v Limbachu spája tradičnú architektúru s potrebami súčasného bývania

Súčasná architektúra nemusí vždy hľadať nové formy, aby dokázala zaujať. Príkladom je rodinný dom v Limbachu, ktorého návrh čerpá z tradičnej vidieckej zástavby. Architekti z ateliéru ARCHITEKTI mikulaj mikulajova vytvorili bývanie, ktoré spája nadčasový architektonický výraz a flexibilitu do budúcnosti.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Na okraji tradičnej vinohradníckej oblasti, na úpätí Karpát v obci Limbach, stojí rodinný dom, ktorý svojou architektúrou odkazuje na pôvodnú sídelnú štruktúru dediny, v ktorej sa nachádza. Postavený je na pozemku s rozlohou 2 157 m². Priestranná, slnečná parcela ponúka pôsobivé výhľady na vinohrady aj susedný les.

Práve výhľady spolu s pohybom slnka zásadným spôsobom ovplyvnili architektonický návrh rodinného domu s úžitkovou plochou 306 m². „Obývacia zóna sa otvára na juh s výhľadom do vinohradu, súkromná časť rodičov aj detský dom majú nerušený výhľad na les, smerom na východ. Jadrom rodičovského domu je krytá terasa, ktorá sa otvára na dve strany a je vizuálne prepojená s vinohradom, avšak má kontakt aj s príjazdovou ulicou,“ približujú projekt jeho autori z ateliéru ARCHITEKTI mikulaj mikulajova.

Inšpirovaný slovenskou dedinou

Okrem zachovania výhľadov vychádza architektonický koncept aj zo spomínanej sídelnej štruktúry dediny. Pre väčšinu rodinných domov v jej historickom jadre sú typické obdĺžnikové pôdorysy a sedlové strechy, pričom jednotlivé objekty stoja vedľa seba na úzkych parcelách.

„Architektúra inšpirovaná tradíciou prináša do prostredia známe a overené hodnoty. Stáva sa tak dobre prístupnou pre ľudí – ľudia sa s ňou ľahko zžijú a akceptujú ju, dokážu sa s ňou identifikovať a prijať ju za svoju. Vďaka tomu sa v tomto prostredí cítia dobre a dom pôsobí, akoby tu stál odjakživa,“ vyzdvihujú prínosy tohto prístupu autori projektu.

Miniurbanizmus v praxi

Podobný princíp architekti uplatnili aj pri návrhu samotného rodinného domu, ktorý rozčlenili do troch pozdĺžnych hmôt. Vďaka tomuto riešeniu, ktoré autori označujú ako „miniurbanizmus“, získali jednotlivé priestory príjemnú ľudskú mierku. Ich ďalšou prednosťou sú rozmanité priehľady do okolitej krajiny, ktoré posilňujú prepojenie interiéru s exteriérom.

„Kompozícia domu zároveň člení priestranný pozemok a vytvára tu menšie záhrady s rôznymi atmosférami: južnú záhradu, ktorá je orientovaná do vinohradu, tichú východnú záhradu s ranným slnkom a výhľadom na les a vstupný dvor s gánkom a krytou terasou,“ dodávajú autori projektu.

Jeden dom, tri krídla

Najdlhšie krídlo domu spája vstupné priestory, rozsiahlu dennú zónu, hosťovskú izbu aj súkromnú časť rodičov. V dennej zóne oddeľuje obývaciu izbu od kuchyne s jedálňou uzavretá špajza. Nočná zóna rodičov pozostáva zo spálne, šatníka a samostatnej kúpeľne.

Paralelne s najdlhším krídlom domu je osadená ďalšia hmota, ktorej podstatnú časť zaberá garáž pre dve autá. Jej súčasťou je aj dielňa hospodárskeho domu. Priestor medzi oboma traktmi vypĺňa krytá terasa, ktorá predstavuje jedno z hlavných miest spoločného trávenia času.

„Tá umožňuje pobyt vonku počas celého roka, v každom počasí – v horúcom lete slúži ako letná kuchyňa a počas chladných dní ako zimná záhrada s pieckou,“ približujú architekti.

Samostatným svetom je takzvaný dom detí, do ktorého sa vstupuje zo severozápadnej strany. Dlhá vstupná chodba plní nielen komunikačnú funkciu, ale zároveň slúži ako knižnica. Zvyšnú časť krídla tvoria dve detské izby a spoločná kúpeľňa.

Architektúra, ktorá myslí do budúcnosti

Dom rodičov, dom detí a hospodársky dom dnes fungujú ako jeden celok určený pre jednu rodinu, v budúcnosti sa však môžu prispôsobiť novej životnej situácii a využívať samostatne. Takto navrhnutá dispozícia poskytuje vysokú mieru flexibility a zároveň vytvára podmienky na nerušené spolunažívanie rodičov a ich dospievajúcich detí.

„S touto požiadavkou prišiel klient hneď na začiatku a my sme ju veľmi podporovali. V budúcnosti môže napríklad jedno krídlo slúžiť ako apartmán pre starších rodičov alebo tu môže byť samostatné štúdio na prácu. Takto chápeme pojem ‚udržateľnosť‘ v širšom, sociálnom kontexte,“ dodávajú architekti.

Od partnerov ASB

Marek Paál: Plyn má stále miesto v obnovených aj v nových domoch

BECEP 2026: Dvadsať rokov spolupráce pre bezpečnejšie cesty

Keď materiály podčiarkujú vidiecky charakter

Hlavným stavebným materiálom domu je pálená tehla. V spoločenských priestoroch, kde bolo cieľom dosiahnuť väčšiu svetlú výšku, architekti navrhli krov z oceľových nosníkov. Stuženie stavby zabezpečujú betónové štíty, ktoré zostávajú priznané aj v interiéri. V ostatných častiach domu má strecha podobu klasického hambálkového krovu. Materiálové riešenie dopĺňa šúchaná hrubozrnná omietka či posuvné drevené okenice, ktoré podčiarkujú vidiecky charakter stavby.

V interiéri rodinného domu stavili architekti z ateliéru ARCHITEKTI mikulaj mikulajova na kombináciu teplého dreva, svetlých povrchov a tmavosivých akcentov. Osobitnú pozornosť si podľa nich zaslúži krb v obývacej izbe, ktorý sa stal jedným z výrazných prvkov interiéru. „Je vyrobený z ocele a zámočník ho musel niekoľkokrát doviezť na stavbu a odviezť naspäť do dielne, kým vyzeral naozaj tak, ako dnes,“ približujú jeho realizáciu.

Okrem krbu zabezpečuje vykurovanie domu aj plynový kotol, ktorý dopĺňajú pece na pevné palivo v dielni a letnej kuchyni. Súčasťou energetického konceptu je tiež systém rekuperácie, fotovoltické panely umiestnené na strechách a využívanie vody zo studne na zavlažovanie záhrady.