hotely a reštaurácie

Lokalita v okolí bratislavského Letiska M. R. Štefánika je pomerne mladá – stavebný boom sa tu začal až v novom miléniu. Prezieraví investori však rýchlo zhodnotili jej potenciál a postupne tu začali rásť obchodné centrá, administratívne budovy, no v neposlednom rade aj hotely. Jeden z nich – hotel Gate One – sa môže okrem iného popýšiť kongresovými priestormi s najväčšou návštevnou kapacitou v Bratislave. Hotely však nezískavajú dobré meno len na základe funkčnosti alebo služieb. Hostia sú radi, keď sa im budova a interiér prihovára kvalitnou architektúrou. Gate One má zapamätateľný dizajn. Jeho sklenená fasáda rozčlenená hliníkovými kazetami v tvare stuhy ovíjajúcej sa okolo budovy je originálna a púta pozornosť.

Len nedávno sme mali možnosť nahliadnuť do administratívneho komplexu Digital Park II. Hoci v reportáži sme sledovali najmä architektonický koncept, počas návštevy sme zistili, že aj interiérové riešenie prevádzok v parteri stojí za povšimnutie. Priestor reštaurácie, o ktorej bude reč v nasledujúcom článku, je na prvý pohľad jednoduchý a nevtieravý. Napriek konzervatívnemu interiéru sa autorkám podarilo uplatniť oživujúci prvok v podobe zaujímavého umeleckého artefaktu, vytvoreného na mieru.

Najznámejšie hotely sa často pýšia počtom hviezdičiek alebo príslušnosťou k svetoznámej sieti. V nasledujúcom prípade však do popredia vystupuje iná prednosť – originálnosť. Na nároží ulíc Vysoká a Poštová v Bratislave sa možno stretnúť s novostavbou, popri ktorej asi nikto neprejde bez povšimnutia. Pôsobí totiž, akoby si na nej nechal filatelista zvečniť svoje cenné úlovky. V skutočnosti ide o nápad architektov z ATELIERU 3M Mariána Pokrivčáka a Moniky Štekláčovej, ktorí sa rozhodli, že hotel bude odrazom identity jednej z ulíc, na ktorých stojí.

Hoci Vysoké Tatry patria medzi najmenšie veľhory na svete, na Slovensku sú jednou z kľúčových destinácií v oblasti cestovného ruchu. Mohli by sa stať dovolenkovou destináciou medzinárodného významu, no tento potenciál sa dosiaľ naplno nestal skutočnosťou. Prečo? „Najmä preto, že sme zaspali vývoj, pričom do dnešného dňa Vysoké Tatry nemajú celkovú rozvojovú koncepciu,“ reaguje Bohuš Hlavatý, predseda predstavenstva Tatry mountain resorts, a. s. – spoločnosti, ktorá chce túto situáciu zmeniť. Cez svoje investície, ale aj koncepčnými vstupmi, ku ktorým patrí napríklad aj podpora pri vypracovaní urbanistickej štúdie Tatranskej Lomnice.

Ak základným zmyslom facility managementu je vytvoriť optimálne podmienky na výkon hlavného predmetu podnikania užívateľa, tak potom facility management hotela je špecifickou oblasťou, ktorá vedie k zabezpečeniu optimálneho prostredia pre hotelových hostí. „Uskutočňuje sa to v súčinnosti s minimalizáciou spotreby energie, pričom dôležité je dávať vlastníkovi hotela a hosťom pridanú hodnotu,“ dodáva Ing. Peter Brestovanský, riaditeľ divízie komplexnej správy nehnuteľností v spoločnosti Cofely, a. s. „Táto pridaná hodnota sa veľakrát skladá z menších celkov, ktoré treba vhodne pospájať.“

Klasifikačné znaky ubytovacích zariadení na začleňovanie do kategórií a tried sa na Slovensku stanovujú vo vyhláške Ministerstva hospodárstva SR číslo 277 z roku 2008. Ubytovacie zariadenie sa na základe klasifikačných znakov a splnenia fakultatívnych znakov zaradí do príslušnej kategórie.

Revitalizácia území sa vo všeobecnosti vníma ako pozitívny a prirodzený proces rastu miest. Adaptácia nevyužitých a prežitých funkcií na atraktívne služby, bývanie či prácu predstavuje jednoznačne kladný jav ozdravovania miest. Je to však naozaj vždy tak? Príslovie hovorí, že každá minca má dve strany, a revitalizácia takisto nemusí prinášať len pozitívne aspekty. Významným, ak nie dokonca jedným z najdôležitejších výsledkov procesu revitalizácie mestských častí je pestrosť funkcií a tvarov architektúry prostredia. Nanešťastie, funkčná pestrosť je častou príčinou sociálnej monotónnosti.

Smerovanie k čoraz väčšej energetickej úspore je trend súčasnosti, ktorý čoraz viac zasahuje aj naše stavebníctvo a architektúru. Patrí k nim aj novostavba objektu Design House v Bratislave, ktorá sa ako jedna z prvých budov na Slovensku vo svojej kategórii dostala v energetickom certifikáte do triedy A. Koncepcia II. etapy výstavby polyfunkčného centra Galan – pracovný názov pre súčasný Design House – vyplývala z požiadaviek investora v maximálnej miere využiť pozemok. Limitujúcimi faktormi bolo napojenie na objekt I. etapy výstavby a existujúce spevnené plochy.

„Priznávam, záujmom ľudí počas prvých týždňov od otvorenia Mlynov som príjemne prekvapený,“ privítal nás Ing. arch. Pavol Kollár, spoluautor obchodno-spoločenského centra Mlyny v Nitre a zároveň zástupca developera i dodávateľa tejto najnovšej realizácie spoločnosti IN VEST. Počas našej návštevy Mlynov sa naozaj zdalo, že Nitra a priľahlé spádové územie si počkali na otvorenie nového centra nákupov a spoločenských stretnutí a zaplnili takmer 80 tisíc štvorcových metrov podlažnej plochy. Všetko nasvedčuje tomu, že overený koncept tejto typologickej štruktúry, založený na zakrytej ulici, sa aj v tomto meste presadí v okolitej obchodnej konkurencii.

O dlhodobej ambícii Banskej Bystrice vytvoriť rekreačný komplex nadregionálneho charakteru, postupným prepojením dvoch významných slovenských rekreačných stredísk – kremnickej Skalky a banskobystrických Králikov –, sme už písali. Významné kroky v napĺňaní tejto vízie podniká aj Kremnica, ktorá začala približne pred tromi rokmi realizovať nové rekreačné centrum pri lyžiarskom stredisku Skalka. Minulý rok sa v ňom ukončila výstavba prvých dvoch objektov – viacúčelovej haly a apartmánového domu. V budúcnosti tu mesto plánuje postaviť aj ďalšie stavby – hotel Šport, kongresové a informačné centrum, reštauráciu, požičovňu športových potrieb a iné prevádzkové objekty, s priamym napojením na existujúce športoviská. 

Zrkadlom úrovne rozvoja cestovného ruchu krajiny je aj kvalita ubytovacích zariadení a služieb. Často však bývame svedkami, že najmä staršie hotely, ktoré v minulosti hrdo vítali známe osobnosti, dnes takmer zívajú prázdnotou. Dôvod je jednoduchý: majú väčšinou monofunkčný charakter a nedokážu pružne reagovať na stále sa zvyšujúce požiadavky klientov. Medzi také patril aj historicky najvýznamnejší košický hotel – Slovan. Ten však momentálne prežíva renesanciu. Vzhľad aj funkčná náplň prvej lastovičky rodiny Hilton na Slovensku je výsledkom hĺbkovej rekonštrukcie a viacerých dostavieb. Okrem funkcie prechodného ubytovania disponuje novozrekonštruovaný objekt úctyhodným počtom komerčných prevádzok.

Retailové projekty sa ešte v čase hospodárskeho a stavebného rastu začali ambiciózne rozširovať aj do menších centier Slovenska. Opúšťali hranice atraktívneho hlavného mesta, aby svojou širokou ponukou tovarov a značiek, či možnosťami na stretnutia a trávenie voľného času oslovili širokú verejnosť mimo Bratislavy. V súčasnosti, keď sa sľubný vývoj spomalil, podarilo sa niektoré projekty napriek vzrastajúcim problémom dotiahnuť do konca. Obchodnú galériu, ktorú vám predstavujeme, však nemožno považovať iba za obyčajnú nákupnú „krabicu“, rozdelenú na množstvo zásuviek s príťažlivými nápismi. Laugaricio nemá ulice, ktoré si pre výkladné skrine nevšimnete. Spôsob, akým človeka vťahuje dovnútra, hovorí o tom, že kupujúci nemusí byť iba ľahkou trofejou komerčných lákadiel.

Na rozľahlej planine so širokým výhľadom, na rozhraní staršej zóny bratislavskej mestskej časti Rusovce a novej zástavby rodinných domov vyrástol  polyfunkčný komplex v pravom zmysle slova. Budova sústreďuje v sebe niekoľko prevádzok, premyslene zladených do jedného celku. Je spojnicou medzi starým a novým, mestským a vidieckym, aktivitou a oddychom. Aj preto ju verejnosti predstavili ako Ponteo – most.

Mnohé nákupné centrá sú z hľadiska podnikania veľmi úspešné. Nájsť architektonicky osobitné nákupné centrum však nie je ľahká úloha. Napokon sme predsa len objavili zaujímavú stavbu v Škandinávii. Porota Svetového festivalu architektúry v Barcelone vyhlásila tento rok za najlepšiu stavbu v kategórii obchodných domov Centrum módy K:fem na predmestí Štokholmu. Autorom návrhu je kancelária švédskeho architekta Gerta Wingårdha.

Novodobé trhoviská, mestá v meste... Ponúkajú zábavu, vzrušenie, nespočítateľný sortiment, pozabudnutie... V srdci mníchovskej štvrte Nordheide otvorili v minulom roku ďalšie obchodné centrum. Mníchovská nákupná a oddychová galéria MIRA (z latinského miraculum, čo značí zázrak) sa však môže pochváliť aj niečím viac než len lákavou ponukou. Strháva na seba pozornosť už svojím netradičným, doslova chameleónskym zovňajškom. Vnútorné riešenie pritom servíruje návštevníkom ďalšie prekvapenia.