Zníženie životnosti sanačných úprav obvodového plášťa

Sanačné úpravy obvodových plášťov murovaných i panelových budov sú často spojené so zateplením budovy. Preto veľmi dôležitým konštrukčným prvkom je podklad, ktorého stav a pripravenosť výrazne ovplyvňuje kvalitu, a najmä životnosť zatepľovacieho súvrstvia i fasádnej úpravy. Keďže sa jeho návrhu, realizácii či spôsobu sanácie nevenuje dostatočná pozornosť, často vznikajú rôzne problémy, a dokonca závažné poruchy.

Každý konkrétny obvodový plášť má svoje špecifiká a k jeho sanácii sa odporúča pristupovať individuálne. Pred návrhom zatepľovacieho systému a návrhom sanácie existujúcej fasády treba vždy vykonať podrobný stavebnotechnický a statický prieskum fasády ako celku.

Dôležitý je:

• Statický prieskum – zistenie trhlín klasických plášťov v murovanej časti so špecifikáciou ich hĺbky, tvaru a aktivity. Výsledkom prieskumu vždy musí byť identifikácia príčiny vzniku prekročenia napätia v murive a návrh riešenia. Ak sa napäťový stav nediagnostikuje a nerieši, prenáša sa pohyb muriva v mieste trhliny na mechanicky ukotvený zatepľovací systém. Dochádza k deformácii dosiek tepelného izolantu, k pretrhnutiu a vytvoreniu trhliny, pričom sa od izolantu odlupuje tvrdá armovaná stierková vrstva. Strata priľnavosti a vytvorenie dutín môžu spôsobiť skĺznutie a pád celej fasádnej úpravy v dôsledku zmeny jej správania. Výsledkom je vznik druhotných porúch sanovaných a zateplených obvodových plášťov.

Zatepľovacie systémy sa vo väčšej miere začali realizovať približne od roku 1991 až 1992. Prvé poruchy na opravených plášťoch budov s klasickým murivom sa objavili približne v roku 2001 (čiže asi po 10 rokoch), kým na panelových budovách už po piatich rokoch.

Z grafu vyplýva, že nevykonanie sanácie statických porúch podkladovej konštrukcie (murovanej a betónovej) obvodového plášťa vedie v relatívne krátkom čase po realizácii k vzniku nových druhotných porúch, ktoré si vyžiadajú ďalšiu technologicky i finančne náročnú opravu.

• Statický prieskum – zisťovanie porúch panelov obvodového plášťa ako nosných prvkov zatepľovacieho súvrstvia.

    Napríklad v Juhočeskom kraji sa pri panelových domoch konštrukčných sústav T 06 B, PS 69/2 Jč, BANKS použili tieto typy fasádnych panelov:

• kremelinový panel s hrúbkou 200 mm (T 06 B),
• keramický sendvičový panel s hrúbkou 300 mm (T 06 B a PS 69/2 Jč),
• keramický sendvičový panel s hrúbkou 350 mm (PS 69/2 Jč),
• celostenový betónový sendvičový panel s hrúbkou 350 mm (PS 89/2 Jč, BANKS).

Okrem týchto panelov je v okennom páse vložená medziokenná vložka a v základnom systéme drevený nosný rám s opláštením a izolačnou výplňou. Medziokenné vložky sa v rámci sanácie obvodového plášťa buď ponechajú a doplní sa izolant, alebo sa vyberú a nahradia výmurovkou z pórobetónových tvárnic.
Poruchy jednotlivých panelov sú pre každý typ špecifické.

Kremelinové panely netvoria nosnú časť systému, ale sú zavesené na vnútorných priečnych nosných stenách. Konštrukčný detail styku je tuhý a neumožňuje kremelinovému panelu dilatačný pohyb vplyvom teplotných a vlhkostných objemových zmien, ktoré sú preňho charakteristické. Preto panel klesá vo vertikálnom smere a vydúva sa v horizontálnom smere do exteriéru.

Keramické sendvičové panely hrubé 300 a 350 mm sú príčinou oddelenia vonkajšej betónovej monierky od keramickej výplne panelu. Trhlina je otvorená z podhľadu panelu v polohe okenného nadpražia pásov okien. Sprevádzajú ju ďalšie trhliny v ploche monierky v 1/3 až 1/4 od okrajov panelu. Príčinou sú opäť teplotné objemové zmeny a následne zmena statickej funkcie panelu.

Po odtrhnutí vonkajšej železobetónovej monierky od keramickej výplne sa nosným podkladom stáva iba monierka, ktorá je poškodená zvislými a vodorovnými trhlinami a rozdelená na samostatné časti visiace na vnútorných spojovacích kotvách.

Betónová sendvičová celostena. Pri tomto type panelu sa, až na ojedinelé prípady, nezistili závažnejšie statické poruchy, ktoré by mali vplyv na stav zatepľovacieho súvrstvia.

Schéma – stabilizovaný podklad

Schéma – nestabilizovaný podklad, pozícia 1

Schéma – nestabilizovaný podklad, pozícia 2

Schéma – nestabilizovaný podklad, pozícia 3

Ak sa poškodené kremelinové a keramické panely nesanujú a nestabilizujú, aby opäť plnili svoju pôvodnú statickú funkciu, tvoria pohyblivý podklad. Pri kremelinových paneloch ide o konzolový horizontálny pohyb oboch krídel, v prípade keramických panelov sa vzhľadom na odtrhnutie povrchovej dosky panelu stráca súdržnosť oboch týchto častí. Zmenou statickej funkcie prenášajú pohyb na zatepľovacie súvrstvie, ktoré nie je schopné tieto pohyby prenášať. V dôsledku tohto vznikajú druhotné poruchy a poškodenia zateplenia, čo sa prejavuje:

• mapovitými trhlinami, ktoré umožňujú vnikanie vody z atmosférických zrážok do systému s následným odmŕzaním,
• porušením prídržnosti lepidla izolantu,
• odtrhávaním stierkovej armovanej vrstvy od izolantu, najmä od polystyrénu.

Na základe sledovania uvedených domov sa zistili takéto percentá poškodenia jednotlivých typov plášťov z celkovej sledovanej a posudzovanej plochy:

• kremelinové panely – 97 %,
• keramické panely s hrúbkou 300 mm – 63 %,
• keramické panely s hrúbkou 350 mm – 52 %,
• betónové sendvičové celosteny – 9 %.

Poruchy panelov
Schéma poruchy

Statická schéma poruchy

Schéma poruchy

Záver
Pri domoch so zatepľovacím systémom, kde sa nevykonala statická sanácia podkladových stien alebo panelov, možno predpokladať zníženie životnosti úpravy a v relatívne krátkom čase vznik nových porúch fasádneho súvrstvia.

Text: Ing. Petra Bednářová, PhD., Ing. Alena Hynková, CSc.
Foto a obrázky: archív autoriek

Autorky pôsobia na Katedre stavebníctva na VŠTE v Českých Budějoviciach.

Recenzoval prof. Ing. Dušan Katunský, CSc., ktorý pôsobí v Ústave technológií, ekonomiky a manažmentu v stavebníctve na Stavebnej fakulte TU v Košiciach. Je autorizovaným stavebným inžinierom pre konštrukcie pozemných stavieb a znalcom v odbore stavebníctvo.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.