Vnútorné prostredie veľkoplošných kancelárií bratislavských administratívnych budov
Na Slovensku sa koncept veľkoplošných kancelárií začal rozširovať v 90. rokoch minulého storočia spolu s otvorením sa krajiny západu a trendom západnej kultúry. Moderné budovy postavené za ostatných 10 až 15 rokov preferujú otvorené veľkoplošné kancelárie. Vo všeobecnosti sa u nás otázka vysokej kvality vnútorného prostredia zabezpečujúcej komfort a pracovnú pohodu užívateľov stále zanedbáva, a to pre nízke povedomie ľudí o jej dôležitosti a pre uprednostňovanie otázky šetrenia energií. Diskusia o pozitívach a negatívach veľkoplošných kancelárií a kvalite vnútorného prostredia dosahovanej v administratívnych budovách je teda veľmi aktuálna.
V roku 1950 sa v Nemecku navrhla prvá moderná veľkoplošná kancelária [1]. Odvtedy sa veľkoplošné kancelárie stali populárnym konceptom, najmä vďaka vysokej flexibilite takýchto priestorov a zvýšeniu komunikácie a spolupráce medzi zamestnancami.
Ďalšou nespornou výhodou veľkoplošných kancelárií sú nižšie investičné náklady pri ich budovaní v porovnaní s tradičnými malými kanceláriami. S rozšírením používania veľkoplošných priestorov na rôzne typy kancelárskej práce sa však začali objavovať určité nevýhody, na základe ktorých vznikla protichodná teória. Zistilo sa, že prostredie vo veľkoplošných kanceláriách pôsobí rušivo na prácu, spôsobuje nepohodu, zvýšený výskyt symptómov, znižuje motiváciu a spokojnosť v práci (napr. [1], [2], [3]).
Negatívny vplyv veľkoplošných kancelárií by sa mohol transformovať do finančných strát v dôsledku negatívneho pôsobenia na zamestnancov a ich výkonnosť. V súčasnosti sa už vracia trend budovania tradičných malých kancelárií [1], stále sa však ešte stavia množstvo veľkoplošných kancelárií, čo poukazuje na nutnosť prinášania ďalších dôkazov a potvrdzovania výsledkov výskumu, aby sa zvýšila informovanosť o kvalite vnútorného prostredia vo veľkoplošných kanceláriách.
Tento článok obsahuje štúdiu založenú na metodike štúdie Jana Pejtersena [4], ktorá sa vykonala v Kodani v Dánsku na vzorke 2 301 respondentov z 22 administratívnych budov. Slovenský prieskum mal za cieľ zdokumentovať a vyhodnotiť situáciu v kanceláriách administratívnych budov v slovenských podmienkach a získať údaje porovnateľné so zahraničnými. Cieľom bolo tiež priniesť ďalšie dôkazy o kvalite vnútorného prostredia vo veľkoplošných kanceláriách a zistiť predpokladanú závislosť niektorých hodnotených parametrov od veľkosti kancelárií.
Metódy výskumu
Výskumnou metódou prezentovanej štúdie bol dotazníkový prieskum. Metodológia bola založená na práci vykonanej v Kodani [4]. Slovenský prieskum sa uskutočnil od decembra 2007 do apríla 2008.
Skúmané budovy a populácia
Oslovilo sa spolu 24 organizácií sídliacich vo veľkých administratívnych budovách v Bratislave. Deväť z nich súhlasilo s vykonaním prieskumu. Medzi zúčastnenými budovami bola dostatočná variabilita z hľadiska rôznych veľkostí kancelárií, vlastníka budov, veku budov a ich zariadenia či spôsobu vetrania. Päť budov malo zväčša malé bunkové kancelárie, tri budovy mali približne rovnaký pomer kancelárií pre malý počet zamestnancov aj väčších kancelárií pre veľký počet zamestnancov, jedna budova mala prevažnú väčšinu veľkoplošných kancelárií.
Päť organizácií bolo z verejného sektora – dve ministerstvá, dve verejnoprávne inštitúcie a jedna univerzita. Štyri zvyšné budovy boli súkromné, zahŕňali dve spoločnosti informačných technológií, jednu finančnú a jednu poisťovaciu spoločnosť. Štyri budovy boli vetrané prirodzene, ostatné budovy mali mechanický spôsob vetrania. Štyri budovy boli staré viac ako 20 rokov bez výraznejšej obnovy konštrukcií alebo zariadenia, na jednej starej budove sa pred štyrmi rokmi vykonala rekonštrukcia fasády a zvyšné štyri budovy sa postavili pred menej ako piatimi rokmi. Populácia zahrnutá do štúdie pozostávala z pracovníkov, ktorí trávia väčšinu svojho času v kanceláriách zúčastnených budov. Vyplnenie dotazníka bolo dobrovoľné a anonymné.
Dotazník
V prieskume sa použil retrospektívny dotazník, v ktorom mali respondenti odpovedať na otázky týkajúce sa stavu na pracovisku počas uplynulých štyroch týždňov. Dotazník sa delil na tri hlavné časti:
1. Vnútorné prostredie – otázky skúmali frekvenciu výskytu negatívnych fyzikálnych faktorov v prostredí, ktoré sa týkali tepelnej pohody, kvality vzduchu, osvetlenia, hluku a pod.
2. Symptómy syndrómu chorých budov – otázky sa týkali výskytu symptómov na slizniciach, podráždenia kože, symptómov centrálneho nervového systému – bolestí hlavy, problémov so sústredením alebo únavy.
3. Psychosociálne parametre – otázky sa týkali nárokov v práci (kvantitatívnych, ako sú rýchlosť a množstvo práce, a emocionálnych, ako sú nutnosť skrývať emócie a pod.), kontroly nad prácou, motivácie, sociálnej podpory v práci, kvality vedenia, neistoty v práci, zdravia a pohody pracovníkov (spokojnosť, mentálne zdravie, vitalita).
Vo ôsmich budovách sa dotazník vyplnil na internete s použitím programu „Remote Performance Measurement“ [5]. Všetci zamestnanci v budove dostali e-mail od vedenia spoločnosti, ktorý ich informoval o prebiehajúcom prieskume a požiadal ich o vyplnenie dotazníka. Webová adresa uvedená v e-maili navigovala zamestnancov, ktorí sa chceli zúčastniť, priamo na stránku s dotazníkom, ktorý sa vypĺňal on-line. V jednej budove sa dotazník s tými istými otázkami vypĺňal na papieri pre nedostupnosť internetu pre všetkých zamestnancov.
Štatistické spracovanie
Výsledky dotazníkového prieskumu sa spracovali v štatistickom programe SAS. Zistili sa Gamma koeficienty na zhodnotenie asociácie medzi veľkosťou kancelárie a výskytom nepriaznivých fyzikálnych faktorov a symptómov. Štatistická významnosť zaznamenaných rozdielov pre tieto dve skupiny parametrov sa zisťovala logistickou regresiou.
Asociácia medzi psychosociálnymi parametrami a veľkosťou kancelárií sa posúdila výpočtom Spearmanovej korelácie a významnosť rozdielov sa posúdila metódou Anova („Analysis of variance“). Výsledky logistickej regresie a Anovy sa získali z modelov upravených o demografické údaje, pohlavie, vek a socioekonomický status.
Výsledky výskumu
Celkové percento respondentov prieskumu bolo 30 %, pričom priemer pre jednotlivé budovy sa pohyboval medzi 16 a 62 %. V prieskume odpovedalo 1 306 respondentov, pričom 1 295 z nich uviedlo veľkosť kancelárie, v ktorej pracujú, čiže ich odpovede sa mohli zahrnúť do analýzy. Respondenti boli rozdelení do piatich skupín podľa veľkosti ich kancelárie: bunkové kancelárie s jednou osobou, bunkové kancelárie s dvoma osobami, kancelárie s tromi až šiestimi osobami, veľkoplošné kancelárie so 7 až 30 osobami a veľkoplošné kancelárie s počtom osôb vyšším ako 30. Distribúcia zamestnancov v jednotlivých skupinách, zastúpenie ženského pohlavia a socioekonomického statusu sa nachádza v tab. 1.
Tab. 1: Distribúcia zamestnancov, zastúpenie ženského pohlavia a socioekonomického statusu v kanceláriách rôznej veľkosti
Na obr. 1 sú vybrané skúmané fyzikálne faktory v prostredí kancelárií a na obr. 2 sú vybrané symptómy. Grafy zobrazujú prevalenciu sťažností na dané faktory a symptómy, ktoré sa vyskytujú v priestoroch denne alebo niekoľkokrát za týždeň. Vybrali sa faktory a symptómy, ktorých vysoký pozitívny Gamma koeficient poukazuje na ich výrazne sa zvyšujúci výskyt so zväčšujúcou sa veľkosťou kancelárií a výsledná p-hodnota logistickej regresie poukazuje na štatisticky významné rozdiely v prevalencii v rôznych veľkostiach kancelárií. Jediný faktor vo vnútornom prostredí kancelárií s vysoko negatívnym Gamma koeficientom je „prach a špina“. Na obr. 1 možno vidieť, že prevalencia výskytu tohto faktora klesala so vzrastajúcou veľkosťou kancelárií.
Obr. 1: Prevalencia sťažujúcich sa na vybrané negatívne fyzikálne faktory v prostredí kancelárií rôznych veľkostí
Obr. 2: Prevalencia sťažujúcich sa na výskyt vybraných symptómov pri pobyte v prostredí kancelárií rôznych veľkostí
Výsledky hodnotenia psychosociálnych parametrov na pracoviskách, pri ktorých sa nezistila asociácia s veľkosťou kancelárií, sú na obr. 3. Uvedené psychosociálne parametre sa s meniacou sa veľkosťou kancelárií menia iba málo a okrem parametra „sociálna podpora“ aj štatisticky nevýznamne.
Na obr. 4 zasa, naopak, vidno psychosociálne parametre a hodnotenie parametrov zdravia a pohody, pri ktorých sa zistila asociácia s veľkosťou kancelárií, pričom kvalita daných parametrov sa zhoršovala so zvyšujúcim sa počtom zamestnancov v kancelárii.
Obr. 3: Kvalita psychosociálnych parametrov v kanceláriách rôznych veľkostí, hodnotená v škále 0 až 100
Obr. 4: Kvalita psychosociálnych parametrov a parametrov zdravia v kanceláriách rôznych veľkostí, hodnotená v škále 0 až 100
Diskusia
Koncept veľkoplošných kancelárií je populárny už desiatky rokov napriek dôkazom o negatívach prostredia veľkoplošných kancelárií, ktoré prináša vedecký výskum. Článok uvádza ďalšie takéto dôkazy, ktoré sú významnejšie aj preto, že sú v zhode s výsledkami rovnakej štúdie vykonanej na populácii v inej krajine [4].
Súčasná štúdia preukázala, že hluk v kancelárii je jedným z najvážnejších problémov v administratívnych budovách a súvisí najmä s nárastom počtu osôb v kancelárii. Tento výsledok potvrdzuje mnohé predošlé štúdie, identifikujúce hluk v kancelárii ako jeden z najvážnejších problémov (napr. [4], [6], [7], [8], [9]), pričom za najrušivejšie a najnepríjemnejšie zvuky sa považovalo zvonenie telefónov a ľudská reč [10]. Vplyv hluku na pracovisku však nie je len otázkou komfortu, ale aj pracovnej výkonnosti. Výrazný negatívny vplyv hovorenej reči a hluku, typického pre kancelárie, na pracovnú výkonnosť ľudí sa zdokumentoval v mnohých štúdiách (napr. [11], [12], [13]).
Existujú opatrenia, ktoré majú zlepšiť akustické pomery vo veľkoplošných kanceláriách, ako napr. použitie maskujúceho hluku [14] alebo akustických zásten [15]. Tieto opatrenia tlmia hluk a zároveň zvyšujú súkromie pracujúcich osôb. Ak však zásteny majú byť dostatočné na zlepšenie akustických podmienok, musia byť často také vysoké, že spôsobujú problémy s prístupom k oknám a prirodzenému dennému svetlu [16] a nespokojnosť s celkovým prostredím v kancelárii [8].
Komplexnosť riešenia akustických problémov vo veľkoplošných kanceláriách zdôrazňuje najnovší výskum, ktorý poukazuje na to, že príliš výrazné tlmenie hluku vo veľkoplošných kanceláriách môže spôsobovať zvýšenú nespokojnosť s hlukom v prostredí a negatívne vplývať na sústredenie a pracovnú výkonnosť [17]. Pravdepodobným dôvodom môže byť zrušenie maskujúceho účinku hluku zo vzdialených zdrojov jeho utlmením, čím sa blízke zdroje hluku stanú výraznejšími a pôsobia rušivejšie a nepríjemnejšie. Hluk vo veľkoplošnej kancelárii je teda nevyhnutnou súčasťou prostredia, ktoré má negatívny vplyv na zamestnancov, a je ťažké ho eliminovať.
Ďalším výrazným problémom veľkoplošných kancelárií, ktorý sa identifikoval v súčasnej slovenskej aj dánskej štúdii [4], je nespokojnosť s tepelným prostredím, pričom sťažnosti sa týkajú zvýšenej teploty, nízkej teploty aj meniacej sa teploty v priestoroch. Problémom je zrejme nedostatočná individuálna kontrola, ktorá sa objektívne ťažšie dosahuje vo veľkých priestoroch s množstvom osôb, ako v menších kanceláriách pre malý počet osôb.
Vysokú prevalenciu a silný súvis so vzrastajúcou veľkosťou kancelárie majú sťažnosti na vydýchaný vzduch v priestoroch. Tento jav potvrdil aj výsledok dánskej štúdie [4]. Veľké priestory sú náročnejšie na riešenie vetracieho systému a dokonalú distribúciu vzduchu, ako priestory s menšími rozmermi. Podpora prívodu dostatku čerstvého vzduchu prirodzeným vetraním môže byť vo veľkoplošných kanceláriách problematická vzhľadom na veľkú vzdialenosť niektorých pracovných miest od okien, prípadne pre nemožnosť otvárania okien v moderných budovách.
Výskyt symptómov syndrómu chorých budov sa so vzrastajúcim počtom osôb v kancelárii zvyšoval, čím sa potvrdili výsledky ďalších štúdií (napr. [4], [18], [19]). Konkrétne dôvody zvyšovania výskytu týchto symptómov môžu byť len predmetom hypotéz, no fakt, že sa so zväčšovaním počtu osôb v kancelárii zvyšujú, je preukázaný.
Hlavné dôvody, ktoré hovoria za budovanie veľkoplošných kancelárií, sú zvýšená komunikácia medzi zamestnancami, zdieľanie vedomostí, zvýšená spätná väzba medzi zamestnancami navzájom aj medzi zamestnancami a ich nadriadenými, a tým aj zvýšená spokojnosť v prostredí. Tieto pozitíva zdieľania veľkého priestoru mnohými ľuďmi však nepotvrdila slovenská ani dánska štúdia [4]. Hodnotenie psychosociálneho faktora „kvalita vedenia“ sa s meniacou sa veľkosťou kancelárií nemenilo – naopak, klesala motivácia a spokojnosť zamestnancov. Parameter „sociálna podpora“, ktorý zahŕňa práve otázky vzájomnej komunikácie a spätnej väzby, sa so zvyšovaním počtu osôb v kancelárii zvyšoval, ale iba veľmi mierne. Pozitívny vplyv prostredia veľkoplošnej kancelárie sa teda nepotvrdil, resp. bol veľmi nevýrazný oproti výrazným negatívam tohto prostredia, ktoré preukázali výsledky skúmania fyzikálneho prostredia, symptómov a niektorých psychosociálnych parametrov.
Svetový výskum jasne potvrdzuje negatíva vyskytujúce sa v prostredí veľkoplošných kancelárií, ktoré je veľmi ťažké eliminovať. Zdá sa, že nemožno vybudovať veľkoplošnú kanceláriu, ktorá by niesla pozitíva malej bunkovej kancelárie. Veľkoplošné kancelárie sa napriek tomu ďalej budujú. Najpravdepodobnejším dôvodom ich budovania sú priame finančné úspory, ktoré vyplývajú zo šetrenia zastavaným priestorom aj z absencie stavebných konštrukcií. Tieto finančné kalkulácie však nezahŕňajú náklady na ľudské zdroje, konkrétne finančné straty z dôvodov nižšej produktivity práce spôsobenej negatívnymi faktormi v prostredí. Určité hrubé predpoklady finančných úspor pri zvýšenej produktivite práce a zlepšenom zdraví zamestnancov na základe kvalitného pracovného prostredia sa vykonali v USA [20]. Prax však ukazuje, že stále treba prinášať výskum kvantifikujúci straty produktivity v dôsledku nekvalitného prostredia veľkoplošných kancelárií, aby tieto finančné straty prevážili v očiach investorov priame úspory pri budovaní veľkoplošných kancelárií.
Závery
Zamestnanci vo veľkoplošných kanceláriách pociťujú tepelnú nepohodu, sú vystavení hluku v kancelárii a zníženej kvalite vzduchu častejšie ako zamestnanci pracujúci v menších kanceláriách. Výskyt podráždenia slizníc je častejší vo veľkoplošných ako v menších kanceláriách a zamestnanci vo veľkoplošných kanceláriách sa viac sťažujú na bolesť hlavy a únavu ako zamestnanci v menších kanceláriách. Vo veľkoplošných kanceláriách majú zamestnanci väčšie problémy sústrediť sa na prácu ako v menších kanceláriách. Psychosociálne parametre „kvantitatívne nároky“, „emocionálne nároky“, „kontrola nad prácou“ a „kvalita vedenia“ nemajú súvis s veľkosťou kancelárií. Motivácia a spokojnosť s prácou sa so zvyšujúcou sa veľkosťou kancelárie znižujú.
Sociálna podpora sa mierne zvyšuje so zvýšením počtu zamestnancov v kancelárii. Zamestnanci pracujúci vo veľkoplošných kanceláriách vyhodnotili svoje duševné zdravie a vitalitu výrazne horšie ako zamestnanci v menších kanceláriách. Výsledky slovenského prieskumu sú v zhode s výsledkami prieskumu, ktorý sa vykonal v Kodani [4]. Slovenská štúdia prináša ďalšie údaje, na základe ktorých nemožno odporúčať prácu vo veľkoplošných kanceláriách vzhľadom na mnohé negatíva a len veľmi obmedzené pozitíva takéhoto prostredia. Architekti a investori by preto na základe svetového aj nášho výskumu mali prehodnotiť navrhovanie, budovanie a používanie veľkoplošných kancelárií.
Ing. Ivana Balážová, Assoc. prof. Geo Clausen, PhD., MSc. Eng. Jan Pejtersen, PhD.
Obrázky: archív autorov
I. Balážová pôsobí na Katedre technických zariadení budov Stavebnej fakulty STU v Bratislave. G. Clausen pracuje v Medzinárodnom centre pre vnútorné prostredie a energiu na Stavebnej fakulte Dánskej technickej univerzity. J. Pejtersen pôsobí v Národnom výskumnom centre pre pracovné prostredie v Dánsku.
Recenzoval: prof. Ing. Dušan Petráš, PhD.
Literatúra
1. Roper, K. O., Juneja, P.: Distractions in the workplace revisited. Journal of Facilities Management, 6, 2, 2008, s. 91 – 109.
2. Mendell, M. J.: Non-specific symptoms in office workers: a review and summary of the epidemiologic literature. Indoor Air, 3, 1993, s. 227 – 236.
3. De Croon, E. M., Sluiter, J. K., Kuijer, P. P. F. M., Frings-Dresen, M. H. W.: The effect of office concepts on worker health and performance: a systematic review of the literature. Ergonomics, 48, 2005, s. 119 – 134.
4. Pejtersen, J., Allermann, L., Kristensen, T. S., Poulsen, O. M.: Indoor climate, psychosocial work environment and symptoms in open-plan offices. Indoor Air, 16, 2006, s. 392 – 401.
5. Toftum, J., Wyon, D. P., Svanekjær, H., Lantner, A.: Remote Performance Measurement (RPM) – a new, internet-based method for the measurement of occupant performance in office buildings. Proceedings: Indoor Air, 2005, s. 357 – 361.
6. Andrejs, B., Rietschel, P.: Multifunctional analysis of health problems in office spaces. SJWEH Suppl, 2008, 4, s. 21 – 24.
7. Helenius, R., Keskinen, E., Haapakangas, A., Hongisto, V.: Acoustic environment in Finnish offices – the summary of questionnaire studies. 19th International Congress on Acoustics, Madrid, Španielsko, 2007.
8. Jensen, K. L., Arens, E., Zagreus, L.: Acoustical quality in office workstations as assessed by occupants surveys. Proceedings: Indoor Air 2005, Peking, Čína, s. 2 401 – 2 405.
9. Ayr, U., Cirillo, E., Martellotta, F.: An experimental study on noise indices in air conditioned offices. Applied Acoustics, 62, 2001, s. 633 – 643.
10. Banbury, S. P., Berry, D. C.: Office noise and employee concentration: Identifying causes of disruption and potential improvements. Ergonomics, 48, 1, 2005, s. 25 – 37.
11. Hongisto, V.: The effect of speach on work performance – prediction model to promote noise control in open plan offices. Noiseatwork 2007, 1st European Forum on Efficient Solutions for Managing Occupational Noise Risks, 3. – 5. júl 2007, s. 685 – 690.
12. Banbury, S. P., Berry, D. C.: Disruption of office-related tasks by speach and office noise. British Journal of Psychology, 89, 1998, s. 499 – 517.
13. Kjellberg, A., Lanström, U., Tesarz, M., Söderberg, L., Akerlund, E.: The effects of nonphysical noise characteristics, ongoing task and noise sensitivity on annoyance and distraction due to noise at work. Journal of Environmental Psychology, 16, 1996, s. 123 – 136.
14. Veitch, J. A., Bradley, J. S., Legault, L. M., Norcross, S., Svec, J. M.: Masking Speech in Open-Plan Offices with Simulated Ventilation Noise: Noise Level and Spectral Composition Effects on Acoustic Satisfaction, Internal Report No. IRC-IR-846, Institute for Research in Construction, National Research Council Canada, 2002.
15. Moreland, J. B.: Role of the Screen on Speach Privacy in Open Plan Offices. Noise control engineering journal, 30, 2, 1988, s. 43 – 56.
16. Veitch, J. A., Charles, K. E., Newsham, G. R., Marquardt, C. J. G., Geerts, J.: Workstation characteristics and environmental satisfaction in open-plan offices: COPE field findings. NRCC-47629, Institute for Research in Construction, National Research Council Canada, 2004.
17. Balazova, I., Clausen, G., Rindel, J. H., Poulsen, T., Wyon, D. P.: Open-plan office environments: A laboratory experiment to examine the effect of office noise and temperature on human perception, comfort and office work performance. In: Proceedings: Indoor Air 2008, Copenhagen.
18. Chao, H. J., Schwartz, J., Milton, D. K., Burge, H. A.: The work environment and worker’s health in four large office buildings. Environmental Health Perspectives, 111, 2003, s. 1 242 – 1 248.
19. Mendell, M. J.: Non-specific symptoms in office workers: a review and summary of the epidemiologic literature. Indoor Air, 3, 1993, s. 227 – 236.
20. Fisk, W. J., Rosenfeld, A. H.: Estimates of Improved Productivity and Health from Better Indoor Environments. Indoor Air, 7, 1997, s. 158 – 172.
