Ako efektívne investovať do solárneho ohrevu
V bytových domoch možno slnečnú energiu na ohrev vody využívať dokonca efektívnejšie ako v rodinných domoch. Najzaujímavejšie výsledky sa dosahujú v bytovkách s menšími solárnymi systémami, ktoré sa využívajú na plný výkon viac hodín počas dňa. Samozrejme, pod podmienkou, že solárny systém je optimálne nadimenzovaný a technická realizácia profesionálne zvládnutá.
Kto myslí na návratnosť
Hoci v bytových domoch býva schválenie investície do slnečných kolektorov vždy podmienené vytrvalosťou nadšencov, ktorí presvedčia ostatných vlastníkov, prax ukazuje, že využívať slnko na ohrievanie vody, potrebnej na umývanie, sprchovanie či kúpanie, sa bytovým domom oplatí. Vyplýva to aj z analýzy inštalácií kolektorov v bytových domoch, ktoré požiadali o štátnu dotáciu z Programu vyššieho využitia biomasy a slnečnej energie v domácnostiach. Analýzu pripravil a na seminári prezentoval konzultant banskobystrického poradenského centra Žiť energiou Peter Štibraný zo SIEA.
Reálne výsledky po prvom roku používania solárnych systémov potvrdzujú, že bytovky pri objednávaní solárneho systému častejšie pamätali na ekonomický prínos. No aj medzi nimi boli výnimky. Bez zarátania dotácií sa investície niektorým vrátia v horizonte 20 rokov, tým úspešnejším už o 12 rokov. Pri životnosti moderných zariadení 25 rokov uvádzanej výrobcami je to nezanedbateľný rozdiel.
Čas návratnosti ovplyvňuje najmä optimálne nadimenzovanie systému. Bytovky si väčšinou objednávajú systémy, ktoré pokryjú 25 až 50 percent potreby tepla na prípravu teplej vody. „V rodinných domoch sú zvyčajne proporčne väčšie, a teda aj drahšie systémy, ktoré dokážu ohriať 50 až 70 percent z potrebnej vody, z toho však vyplýva aj menšie využitie v prepočte na inštalovanú plochu,“ konštatoval P. Štibraný. Ako dodal, pre byt v bytovke zvyčajne postačuje plocha asi 0,75 až 1,5 m2.
| Dotácie na kotly a kolektory O dotáciu môže požiadať spoločenstvo vlastníkov bytových domov alebo správca bytového domu, respektíve vlastník alebo spoluvlastník rodinného domu. Výška dotácie pre bytové domy je 100 eur/m2 absorpčnej plochy, maximálne však 300 eur na domácnosť. To znamená, že dotované sú prvé 3 m2 na domácnosť. Dotácie na inštaláciu kotlov na biomasu a slnečných kolektorov môžu rodinné a bytové domy využívať od apríla 2009. Doteraz bola dotácia schválená 4 115 žiadateľom v celkovej hodnote vyše 3,9 milióna eur. Ku koncu apríla bolo zaevidovaných ďalších vyše 870 žiadostí s požadovanou sumou vyše 800-tisíc eur. Tie sa budú posudzovať podľa pripravovaného zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR. Na nové žiadosti je k dispozícii 2 675 200 eur. |
Odberový diagram
K lepšej ekonomike v bytovke prispieva podľa P. Štibraného aj konštantnejší odber teplej vody, ktorú spotrebúva väčší počet ľudí, ako aj skutočnosť, že solárnym teplom sa voda často iba predhrieva. Ak má dom optimálne podmienky na umiestnenie kolektorov, ďalším krokom je spracovanie odberového diagramu vody. Na určenie úspory dobre poslúži ročné vyúčtovanie nákladov za byt, kde je uvedená aj celková spotreba teplej vody za bytovku.
Základom je projekt
Ako si vybrať, objednať a dať inštalovať solárne kolektory tak, aby zariadenie prinášalo majiteľom čo najväčší úžitok počas čo najdlhšieho obdobia, podrobne vysvetlil účastníkom semináru Alfréd Gottas zo spoločnosti THERMO/SOLAR Žiar, s. r. o. Za šetrenie na nesprávnom mieste označil podceňovanie prípravy kvalitného projektu. Pri návrhu systému by mal projektant poznať aj zdanlivo nesúvisiace informácie, ako je napríklad vekové zloženie obyvateľov domu. Ak bytový dom napríklad obýva viacero rodín s dorastajúcimi deťmi, ktoré krátko po inštalácii odídu bývať preč, systém môže byť zbytočne predimenzovaný a návratnosť investície sa môže predĺžiť.
Zásady umiestnenia
A. Gottas pridal aj konkrétne a názorné ukážky systémov, ktorých funkčnosť znižovali tieniace stavby, stromy alebo samotné kolektory. „Minimálna akceptovateľná vzdialenosť medzi kolektormi umiestnenými na výšku je 2,5 metra,“ vysvetlil. Na strechu bytových domov je možné zvyčajne bez problémov rozmiestniť kolektory, ktoré dokážu zabezpečiť optimálnu potrebu teplej vody pre obyvateľov šiestich poschodí. Vo vyšších domoch síce môže byť problém s voľnou plochou a kolektormi sa vie zabezpečiť len menší podiel potrebnej ohriatej vody, no investícia sa zvyčajne vracia rýchlejšie, pretože možnosti systému sa častejšie využívajú na maximum. Nesprávne umiestňovanie kolektorov býva na dolnej časti sedlovej strechy, kde je väčšia pravdepodobnosť, že kolektor bude poškodený zosúvajúcim sa snehom. Spodná hrana inštalácie kolektorov by mala byť dostatočne vysoko – minimálne 50 cm od plochy strechy, na ktorej sú umiestnené.
Kvalita výrobkov i inštalácie
Na seminári odzneli aj praktické odporúčania, kde na zariadení hľadať označenie skutočného výrobcu. Podľa prezentovaných ukážok sa systém môže zničiť po niekoľkých mesiacoch používania, ak sa napríklad rozvody pred spustením dostatočne nevyčistia. Zariadenie poškodí aj mráz, ak sa systém pred spustením prepláchne vodou, a nie nemrznúcou zmesou. A. Gottas upozornil, aké fatálne dôsledky môže mať umiestnenie nezaisteného ventilu pred expanznou nádobou. Samoodvzdušňovacie ventily na sústave kolektorov treba definitívne uzavrieť po zhruba týždňovej prevádzke. A netreba zabudnúť ani na to, že objednávateľ systému si musí preveriť garancie, poskytované tak výrobcom zariadenia, ako aj firmou, ktorá systém inštaluje.
| Administrátorom Programu vyššieho využitia biomasy a slnečnej energie je Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA), ktorá stále prijíma žiadosti. Ako príspevková organizácia Ministerstva hospodárstva SR zároveň poskytuje bezplatné energetické poradenstvo v konzultačných centrách Žiť energiou v Trenčíne, Banskej Bystrici a v Košiciach. Podmienky podpory, formulár žiadosti i viacero užitočných informácií k dotačnému programu sú k dispozícii na www.siea.sk. |
Katastrofa, z ktorej sa možno poučiť
O tom, že ide o podstatnú vec, sa presvedčili aj v SVB Medzijarky, kde bol koncom roka 2008 nainštalovaný systém pozostávajúci zo 16 trubicových kolektorov. Majiteľom bytového domu v bratislavskej Vrakuni však prinášali úžitok len pol roka, pretože v júli 2009 systém strhol vietor s rýchlosťou 110 km/h. Zlých okolností bolo síce viac, ale za najväčší problém označil predseda tamojšieho SVB Peter Marušinec nekvalitné upevnenie a, ako neskôr zistili, aj nejednoznačnú zmluvu s poisťovňou. Dôležité je preto vybrať si kvalitnú firmu, pripraviť dobrú zmluvu – určite za asistencie právnika – a zabezpečiť si zodpovedný stavebný dozor, ktorý skontroluje dodávky i upevnenie.
Skúsenosti so solárnym ohrevom má minimálne 1 291 bytov na Slovensku:
|
Text: Sylvia Pálková
FOTO: SIEA
Autorka pracuje na odbore komunikácie v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.
