Obytný súbor v prírodnej chránenej oblasti si vyžadoval ekologické riešenia

Plytké bezodtokové najväčšie jazero v Rakúsku patrí k jedným z mála zachovaných stepných jazier v Európe s plochým dnom s maximálnou hĺbkou 1,8 m a s premenlivou výškou hladiny, ktorá závisí od zrážok, odparovania a hladiny podzemnej vody. Preto je určené výlučne na plavbu špeciálne konštruovaných lodí. Motorové člny sú z ekologických dôvodov vybavené elektrickým pohonom. Takmer celé jazero je obklopené pásom trstín a mierna klíma láka na jeho brehy miestnych aj turistov.

V tomto jedinečnom prostredí vznikol nový projekt domov, ktoré predstavujú originálne miesto na život. Ide o celoročne využiteľné domy bezprostredne ležiace pri jazere a s miestom na uloženie lode.

Ekologické domy

Projekt pozostáva z 22 budov – pozdĺž ulice Pierstraße je situovaných 19 domov, tri ďalšie ležia na náprotivnej strane. Z toho jeden dom v tŕstí a dva so záhradou trochu ďalej. Domy na ulici Pierstraße sú založené na oceľových stĺpoch, pričom sa použil systém hĺbkového zakladania. Prízemie je zhotovené z masívneho dreva, horné poschodie tvorí drevená skeletová konštrukcia.

Aj napriek tomu, že domy pôsobia ako jeden súbor, ide o samostatné budovy. Ich návrh zveril investor do rúk architekta Herberta Halbrittera z architektonického štúdia H2Arch. Každý dom má celkovú plochu 217 m², z čoho 111 m² tvorí obytná plocha. Na dvoch podlažiach sa nachádza veľkorysá obývacia izba s jedálňou, tri izby a kúpeľňa.

Ku každému domu prináleží veľká terasa nad jazerom s pontónom, ktorý tvorí priestor na kotvenie privátnej lode. Súčasťou domu je ešte ďalšia terasa na hornom podlaží a zastrešené miesto na parkovanie. Veľkorysé panoramatické zasklenia vpúšťajú do interiéru nie len množstvo svetla, ale ponúkajú aj nezabudnuteľný výhľad na jazero a jeho okolie.

Ekologické vykurovanie a chladenie v jednom systéme

Extrémne vysoké požiadavky sa kládli nielen na dizajn a architektonické stvárnenie domov, ale aj na energetické zdroje a vykurovanie. Investor požadoval, aby sa energia získavala z obnoviteľných zdrojov, a to aj preto, že Neziderské jazero patrí do národného parku, prírodného chráneného územia a svetového dedičstva UNESCO.

Voľba tak padla na tepelné čerpadlo. Pri domoch na jazere sa museli zohľadniť aj ďalšie premisy. Vykurovací systém musel slúžiť aj na chladenie a mohol sa inštalovať len v interiéri, čo kládlo nároky na nízku hlučnosť.

Inštalované inverterové tepelné čerpadlo vzduch – voda Stiebel Eltron WPL 17 ICS classic je určené na vykurovanie aj chladenie a je vhodné na inštaláciu v interiéri. Vybraný model presvedčil na jednej strane vysokou efektivitou a nízkymi nákladmi na energiu, na druhej strane veľmi nízkymi hodnotami hladiny hluku, a to vďaka inovatívnemu dizajnu zariadenia a funkcie Silentmode. Možnosť inštalácie v interiéri má okrem iného výhodu v tom, že žiadnym spôsobom nenarúša okolitý architektonický priestor.

Najmodernejšia technika na minimálnom priestore

Každý dom je vybavený vlastným tepelným čerpadlom, ktoré je umiestnené v technickej miestnosti. Slúži na temperovanie podlahového vykurovania, prípadne chladenie. Vďaka funkcii chladenia nebolo potrebné do domov inštalovať klimatizačné jednotky. Len minimálny priestor na zabudovanie tepelného čerpadla predstavoval z hľadiska montáže naozaj veľkú výzvu.

Tepelné čerpadlo je doplnené hydraulickým modulom HSBC 200. Ide o kombináciu zásobníka na prípravu teplej vody a akumulačného zásobníka s objemom 200 litrov. Toto riešenie je výhodné v tom, že jednotlivé zásobníky nie sú umiestnené vedľa seba, ale sú zabudované v jednom zariadení. Tým sa minimalizujú požiadavky na miesto inštalácie a ich montáž je tak možná aj na veľmi malom priestore.

Návrh technológie tepelných čerpadiel realizoval výrobca Stiebel Eltron v rámci obchodného zastúpenia v Rakúsku a inštaláciu zveril investor Benjaminovi Dremelovi z firmy Gerald Szegner, GmbH sídliacej v neďaleko ležiacej obci Pama. Výstavba domov bola ukončená v lete 2020.

TEXT: Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Stiebel Eltron.
FOTO: eli.krismer/zweiraum.eu

Článok bol uverejnený v časopise TZB 2/2024