Netradičné riešenie sanitácie mestskej štvrte Chytré Líchy v Židlochoviciach
Časopis TZB Haustechnik 
Ako nájsť udržateľný variant, najlepší po ekologickej, ekonomickej a sociálnej stránke, a zároveň odolný a všeobecne akceptovateľný?
Pri hľadaní optimálneho riešenia sanitácie by sa malo vždy vychádzať z konkrétnych podmienok lokality (hydrogeologických, vlastníckych, demografických, sociálnych), z možných zdrojov vody (podzemnej, povrchovej vody, pitnej vody z verejného vodovodu), zo spotreby (voda na pitie, úžitková voda na použitie v dome a voda na závlahu zelene) a z možností riešenia odpadových vôd (verejná kanalizácia, čistenie v mieste, recyklácia).
Riešenie by potom malo byť udržateľné po ekonomickej, ekologickej a sociálnej stránke, odolné proti možným rizikám a akceptovateľné obyvateľstvom aj ďalšími dotknutými stranami. O praktické realizovanie tejto stratégie sa pokúša projekt sanitácie sídliska Chytré Líchy v Židlochoviciach.
Každá lokalita je špecifická, preto aby sme našli najvhodnejšie riešenie, je obvykle nutné zvážiť viac variantov. Ideálne je pozerať sa na objekt, alebo na celú lokalitu, ako na systém so vstupmi (zdrojmi), procesmi zahŕňajúcimi úpravu a spotrebu a úpravu pred výstupom a s výstupmi, a takto holisticky ho posudzovať.
Po novom by súčasťou ekologického hodnotenia vhodnosti mali byť aj uhlíková neutralita, alebo schopnosť adaptácie na sucho.V súčasnosti sa môžeme v praxi stretnúť hneď s niekoľkými prístupmi, ktoré sú v rozpore s niektorými vyššie navrhnutými parametrami, a to aj s ekonomickými. Pritom ohľad na ekonomické parametre predpisuje priamo legislatíva. S neekonomickým konaním potom súvisia zbytočné sociálne výdavky.
Nehospodárnosť sa prejaví v zbytočne navýšenom stočnom. Niekedy je problém zase v ekologickej oblasti – rizikám neadekvátne prísne nastavené požiadavky sa prejavia v nákladoch a, naopak, nezohľadnenie miestnych špecifických podmienok (napr. krasová oblasť) sa neprejaví v zvýšených požiadavkách na kvalitu, čo môže ohroziť biodiverzitu.
K samostatným kapitolám patria napríklad necitlivé odvedenie vody z územia a letný nedostatok vody v miestnom toku, alebo zvýšenie rizík z hľadiska odolnosti voči neobvyklým javom ako blackout či prírodné katastrofy. Aby riešenie bolo optimálne, treba zohľadniť spomenuté špecifiká lokality, takže sme často pri úlohe s viacerými kritériami a meniacou sa váhou jednotlivých kritérií.
Ciele projektu
Cieľom projektu je zmapovať zdroje a vytvoriť návrh nástroja na rozhodovanie o nakladaní s vodami v území, a to z hľadiska udržateľnosti a ďalších uvedených kritérií. Ďalej sú to diskusia o uvedenom nástroji s dotknutými stranami, jej vyhodnotenie a aplikácia modelu na lokalitu Líchy.
V prvom kroku je vytvorený návrh modelu a postupu pre orientačné rozhodovanie, v druhom ide o návrhy na detailnejšie posudzovanie variantov s využitím kvantifikácie parametrov a opis možných riešení konfliktných situácií vznikajúcich pri uplatňovaní udržateľných riešení. V príspevku sa zameriame len na všeobecnú časť s opisom všeobecných vlastností jednotlivých prvkov modelu – tzn. vstupov, procesov, výstupov a hodnotiacich kritérií.
Vodné hospodárstvo objektu (lokality) ako systém – mapa vstupov, procesov a výstupov
Ako so vstupmi (zdrojmi) možno počítať s vodou z verejného vodovodu, podzemnou vodou, so zrážkami, s povrchovou vodou a so vzdušnou vlhkosťou. Zrážkovú vodu môžeme vsakovať v mieste, vo vsakovacom objekte mimo lokality, vypúšťať do povrchových vôd pomocou dažďovej kanalizácie, vypúšťať do jednotnej kanalizácie, akumulovať a využiť, prípadne odpariť.
Použitú vodu môžeme vypúšťať do verejnej kanalizácie, po úprave do podzemných vôd (cez pôdne vrstvy), povrchových vôd, alebo odpariť.Zvláštnu kategóriu procesov tvoria recyklované použité vody, kedy výstup meníme priamo na lokalite na vstup. Sivé alebo odpadové vody centrálne alebo decentralizovane vyčistíme a vraciame do systému ako servisnú úžitkovú vodu vhodnú na použitie na základe posúdenia rizík pri rôznych úrovniach čistenia.
Výnimočne môžeme odpadovú vodu recyklovať až na pitnú vodu. Teoreticky možno vyčistenú použitú vodu použiť na pitie, osobnú hygienu, splachovanie záchodov, alebo na upratovanie a závlahu zelene. Použitie recyklovanej vody je však zatiaľ najmä v podmienkach Českej republiky nové, a teda aj často prijímané s nedôverou nielen občanmi, ale aj úradmi (hygienické stanice, vodoprávne úrady).
Nedôveru podporujú navyše dotknuté strany, na ktoré má úspora vody negatívny dosah, a to vďaka demotivujúcej cenotvorbe dodávky pitnej vody. Úspora zvyšuje jednotkové náklady na m3 vyrobenej vody, preto znížená produkcia znižuje absolútnu výšku zisku. Zjednodušene totiž platí, že povolený, regulovaný zisk sa počíta z vykázaných uznateľných nákladov.K uvedenému je nutné poznamenať, že zotrvačnosť vytvorených názorov niektorých úradníkov v podnikoch povodia a vodoprávnych úradoch je väčší problém, než prezentovaný postoj najväčších firiem.
Niektoré v súčasnosti dokonca aktívne pôsobia v projektoch podporujúcich recykláciu a úspory, čo možno brať ako pozitívny dôsledok zmien verejnej mienky.Cesta k objektivizácii názorov a potlačeniu subjektivity v konkrétnych prípadoch vedie cez hodnotenie rizík a ich prípadné predchádzanie alebo elimináciu. Návody na posúdenie rizík poskytujú normy, napr. ČSN ISO 20426 (2018) Smernica na posudzovanie a manažment zdravotných rizík pre opätovné využitie vody na nepitné účely, alebo ČSN ISO 20761 (75 9021)
Opätovné využitie vody v mestských oblastiach – Smernica na hodnotenie bezpečnosti opätovného využitia vody – Hodnotené ukazovatele a metódy. Ďalšiu podporu prinášajú realizácia a prezentácia výsledkov pilotných projektov, prípadne zahraničných skúseností, ktoré sú už aj viac ako dvadsaťročné.
Hodnotiace kritériá
K výberu optimálneho variantu vedie postup, pri ktorom sa uplatnia jednotlivé kritériá vyjadrujúce spoločenské ciele a ciele dotknutých strán, a to dohodnutou váhou podľa ich dôležitosti s ohľadom na konkrétny prípad.
Udržateľnosť
Ekonomická – hodnotí sa napr. podľa ISO CD 24575 Smernica na vykonávanie rozborov nákladov v oblasti projektov decentralizovaného čistenia alebo opakovaného využívania odpadových vôd. Riešenie musí vychádzať z celkových investičných a prevádzkových nákladov a LCA analýzy. Ďalej je nutné zvážiť ekonomické možnosti investora a vplyv na život v lokalite (CF, získanie úverov, nutnosť utlmenia ďalších aktivít v obci).
Ekologická – obvykle je daná zákonnými požiadavkami na kvalitu vôd vypúšťaných do podzemných alebo povrchových vôd a rizikami vyplývajúcimi z ich ovplyvnenia. Súvisí s hydrologickými podmienkami a tým, ako je využívané okolité územie.
Po novom by sa mala ekologická stránka posudzovať komplexnejšie – t. j. aj z hľadiska ovplyvnenia ovzdušia, uhlíkovej stopy, dopravného zaťaženia obce, spotreby elektrickej energie. Novým trendom je podmienenie podmienok úveru celkovým dosahom na prostredie (taxonometria). Do ekologického hodnotenia by malo byť zahrnuté aj hodnotenie rizík z hľadiska adaptácie na sucho.
Sociálna – zvyčajne vychádza z výšky a únosnosti výšky vodného a stočného a prípadných ďalších nákladov a ich porovnania so sociálnymi dosahmi iných variantov. Na základnú orientáciu môže slúžiť oficiálne stanovená úroveň cien vyplývajúcich zo „sociálne únosnej ceny vody“, stanovenej pre jednotlivé lokality s ohľadom na príjem vzorovej rodiny.
Paradoxné je, že medzi nárastom počtu obyvateľov a ceny vodného a stočného je nepriama úmera. S klesajúcou hustotou obyvateľov rastú náklady na centrálne zaistenie vody, a tak sa vytvára priestor na vhodnosť decentralizovaných riešení. Pre prehľadnosť je nutné, aby boli dosahy na obyvateľstvo vztiahnuté na 1 m3 dodanej alebo odvedenej vody.
Odolnosť riešenia
Odolnosť riešenia je pre používateľov dôležitá z hľadiska komfortu a rizík prerušenia dodávok. Odolnosť systému všeobecne klesá s rastúcou komplexnosťou (zložitosťou riešenia, počtom podmienok) a tesnosťou (závislosťou na okolnostiach, rozsahu). Porovnajme napríklad riziko prerušenia odberu na mieste reprezentované studňou a riziko dopravy na veľkú vzdialenosť reprezentované čerpaním z veľkej vzdialenosti, alebo riziko plynúce z nemožnosti využiť pitnú a povrchovú vodu v čase sucha atď.
Na južnej Morave hrozí vo všeobecnosti obmedzenie odberu pitnej vody z povrchových vôd a verejného rozvodu na iné účely použitia ako v rámci domov (napr. na závlahu, napúšťanie bazénov, kropenie komunikácií, športovísk a pod.). Ďalej sú možné všeobecné riziká ako prerušenie dodávok energie, čo má za následok nefunkčnosť čerpacích staníc, poruchu vodovodnej siete atď.
Uhlíková stopa
Je vhodné posúdiť emisie skleníkových plynov v spojení s LCA vodného systému. Táto stopa sa skladá z niekoľkých faktorov:Spotreba energie – je potrebná na dopravu, čerpanie a na úpravu vody, alebo na jej čistenie a recykláciu. Dôležitá je tak voľba spôsobu čistenia a úpravy.
Aeróbne spôsoby založené na aerácii stlačeným vzduchom spotrebúvajú všeobecne viac energie než extenzívne technológie. Uhlíkovú stopu môže znížiť využitie solárnej alebo vodnej energie. Ďalším zdrojom uhlíka môže byť výroba chemikálií potrebných na úpravu vody a ich transport. S uhlíkovou stopou súvisia aj straty vody v sieti, pričom minimalizácia strát znižuje aj uhlíkovú stopu. Uhlíkovú stopu môžu vytvárať aj vozidlá, ak je voda dovážaná alebo odvážaná.
Spôsob distribúcie – s uhlíkovou stopou súvisí aj spôsob distribúcie, pre ktorú treba vybudovať siete, pričom stavba môže generovať emisie skleníkových plynov, najmä ak sa používajú materiály s veľkou uhlíkovou stopou, ako je betón. Distribúcia si môže vyžadovať energiu na čerpanie, preto by mali byť uprednostnené gravitačné spôsoby dopravy.Vo všeobecnosti znižujú uhlíkovú stopu opatrenia ako použitie obnoviteľných zdrojov, voľba vhodného spôsobu úpravy a čistenia, optimálna distribúcia, minimalizácia strát, podpora využitia miestnych zdrojov (dažďovej a recyklovanej vody), informovanie verejnosti o problematike.
Adaptácia na sucho
Vzhľadom na to, že každé mesto (aj miesto) je jedinečné, riešenie je individuálne. Na sucho sa možno pripravovať implementáciou najrôznejších opatrení a ich kombinácií.K najefektívnejším opatreniam patria tie najjednoduchšie, ako sú úspora vody jej ohľaduplným využívaním a tvorbou vhodných návykov, či jednoduché šetriče a armatúry (nízkoprietokové sprchy, toalety s nízkou spotrebou vody atď.).
Z pohľadu riešenia mesta by mala byť snaha o diverzifikáciu zdrojov – využitie zrážkových vôd, podzemných vôd, dostupných povrchových vôd alebo recyklácie. Z pohľadu zníženia rizík zásobovania pitnou vodou je vhodné aj prepojenie vodovodných sietí.Ďalším smerom je obmedzovanie vzniku tepelných ostrovov vytváraním zelenej infraštruktúry.
Samozrejmosťou by dnes už malo byť aj optimálne hospodárenie so zrážkovými vodami, t. j. uprednostnenie ich využitia v mieste ich infiltrácie, alebo, ak to nie je možné, tak spomalené odvádzanie do tokov alebo výnimočne do kanalizácie.
Akceptovateľnosť obyvateľmi
Akceptovateľnosť pri nakladaní s vodou môže mať viac hľadísk – ide napríklad o kvalitu produktu (farba, zápach), vplyv na okolie (vrátane záťaže dopravou), rozsah spolupôsobenia, no najčastejšie o finančnú záťaž (náklady a poplatky).
Vzhľadom na to, že v minulosti bol dostatok vôd (aj lacnejších podzemných), neriešili sa lokality s nízkou hustotou obyvateľov, alebo sa náklady do výslednej ceny nepremietli, v rozpore s povinnosťou správcov do stočného, a tak boli náklady na vodu z verejného vodovodu a na prevádzkovanie verejnej kanalizácie relatívne nízke. Rovnako tak nedochádzalo často k prerušeniu dodávky vody, alebo nebolo príliš zaťažujúce aj v takýchto prípadoch vodu zaistiť, napríklad dovozom.
Preto sa centrálne riešenie považovalo jednoznačne za najlepšie.V posledných rokoch však stále častejšie dochádza v niektorých lokalitách k situáciám, keď je odber vody v letných mesiacoch obmedzený, a napríklad pitnú vodu nemožno používať na závlahu zelene. Vznikajú sídliská bez napojenia na centrálnu kanalizáciu, alebo sú v lokalitách bez možnosti vsakovať dažďovú alebo vyčistenú vodu. Pri riedko osídlených územiach rastú aj jednotkové náklady a ich financovanie je nad možnosťami obce.
Pribúda lokalít, ktoré si dali za cieľ byť nezávislé, a sú riešené ostrovne. Logicky tak pribúdajú prípady, kde do rozhodovania vstupujú ďalšie objektívne a subjektívne vplyvy a akceptovateľnosť je tak ďalší z parametrov, ktoré je nutné vykomunikovať a zohľadniť v rozhodovacom procese.
Problematika hľadania optimálneho variantu
Objektívne viackriteriálne rozhodovanie s meniacou sa váhou jednotlivých kritérií, navyše ovplyvňované lobby skupinami a polopravdami, je niekedy na úrovni hrdinského činu. Už len vybrať kritériá.
Z možných hodnotení sa ponúka hodnotenie podľa kritérií udržateľnosti, ekonomických, ekologických a sociálnych hľadísk, podporené zhodnotením odolnosti (rizík). Asi najlepšia predstava správneho rozhodovania je stolík s tromi nohami – rozhodnutie, ktoré uprednostní neprávom jedno z kritérií, je z dlhodobého pohľadu labilné.
Chytré Líchy – konkrétne zjednodušené rozhodovanie o riešení
Z možných kombinácií boli vybrané tie, ktoré sú predbežne realizovateľné s ohľadom na miestne podmienky, akceptovateľnosť obyvateľmi (cena, komfort) a zadávacie požiadavky (požiadavka na dodržanie zásad hospodárenia so zrážkovými vodami podľa legislatívy, neuvažuje sa o variante s vypúšťaním zrážkových vôd do splaškovej kanalizácie), ale prípadne aj konfliktné z hľadiska existujúcej legislatívy alebo jej výkladu konkrétnymi dotknutými stranami.
Cieľom analýzy je návrh riešenia vedúceho k dosiahnutiu stanoveného cieľa: dosiahnuť úsporu až 50 % pitnej vody spotrebovanej na území, a prípadne až 50 % odpadovej vody odvádzanej z územia vytvorením lokálneho kolobehu vody.
Verejný vodovod a verejná splašková kanalizácia, zrážkové vody riešené centrálne, bez individuálneho využitia
Silné stránky – spoľahlivé, štandardné a overené riešenie. Vzhľadom na podložie bude kvalitne vyriešené doplňovanie podzemných vôd zrážkovými vodami, alebo ich nekonfliktné odvedenie z územia.
Slabé stránky – pitná voda sa používa aj tam, kde by stačila kvalitatívne úžitková voda (nedôjde k redukcii spotreby pitnej vody), zrážkové vody v prípade ich odvedenia z územia nebudú zvyšovať zásoby podzemnej vody.
Možné konflikty s legislatívou – bez očakávaných konfliktov s legislatívou.
Bez dosiahnutia cieľa – tzn. bez úspory pitnej vody o 50 % a zníženie odvádzania odpadových vôd o 50 %.
Verejný vodovod a verejná splašková kanalizácia, zrážkové vody riešené v mieste na individuálne použitie v rodinných domoch
Silné stránky – spoľahlivé, štandardné a overené riešenie v prípade vodovodu aj kanalizácie.
Slabé stránky – pitná voda sa používa aj tam, kde by stačila kvalitatívne úžitková voda (nedôjde k úspore pitnej vody). V prípade decentralizovaného využitia zrážkových vôd bude riešenie vhodné pre rodinné domy, no pre bytové domy je produkcia zrážkových vôd nedostatočná. Celkové náklady na využitie zrážkových vôd budú vyššie ako pri variante s centrálnym využitím podzemných vôd dotovaných zrážkovými vodami z územia lokality.
Možné konflikty s legislatívou – bez očakávaných konfliktov s legislatívou, ale nerešpektuje sa vytýčený cieľ, t. j. 50 % úspory a úplný lokálny kolobeh vody.
Čiastočné dosiahnutie cieľa – je reálne získať úsporu pitnej vody na úrovni 50 %, no nie zníženie odvádzania odpadových vôd o 50 %.
Verejný vodovod pre pitnú vodu, verejná splašková kanalizácia a riešenie s recykláciou ľahkých sivých vôd v bytových domoch, zrážkové vody riešené decentralizovane
Silné stránky – spoľahlivé, štandardné a overené riešenie na úseku dodávky pitnej vody a odvedenia odpadových vôd, úspora pitnej vody v bytových domoch využitím sivých vôd, variabilita vo využití zrážkových vôd a úspora pitnej vody v RD, doplňovanie podzemných vôd zrážkovými.
Slabé stránky – vyššia cena na odkanalizovanie sivých vôd ako pri spoločnom vypúšťaní s ostatnými komunálnymi vodami do verejnej kanalizácie.
Možné konflikty s legislatívou – použitie vyčistených sivých vôd na závlahu zelene (krajská hygienická stanica/KHS, vodoprávny úrad), zmena plánu rozvoja vodovodov a kanalizácií/PRVK (Juhomoravský kraj/JmK), dohoda na technickom riešení – objekty, meranie fakturácie stočného (prevádzkovateľ vodární a kanalizácií/VaK).
Na rozdiel napríklad od Nemecka sa považuje závlaha za vypúšťanie odpadových vôd do podzemných vôd (neoficiálny výklad, ale v praxi zažitý), čo vedie k tomu, že administratívne sa požadujú náležitosti ako pri vypúšťaní do podzemných vôd vrátane odberu vzoriek, čo aplikáciu prevádzkovo predraží, pričom, naopak, z hľadiska hygienického je zanedbané riziko šírenia bakteriálneho znečistenia.
Riešením je konaním zmeniť výklad legislatívy, alebo doviesť spor na súd a nechať rozhodnúť súd.V zákone o vodovodoch a kanalizáciách je uprednostnené centrálne riešenie odkanalizovania a ak je už aj zrealizované, tak vodoprávny úrad s veľkou pravdepodobnosťou decentralizované riešenie pre časť odpadových vôd (sivej vody) nemusí s odkazom na zákon a PRVK povoliť. Riešením je rokovanie o zmene legislatívy, alebo o zmene výkladu.Dohoda s prevádzkovateľom je vecou rokovania medzi municipalitou a prevádzkovateľom, prípadne zmien zadania vo výberovej dokumentácii pri zmene alebo predĺžení prevádzkovania.
Čiastočné dosiahnutie cieľa – je reálne získanie úspory pitnej vody 50 %, čiastočne by bola splnená aj požiadavka na zníženie odvádzania odpadových vôd o 50 %, avšak za cenu navýšenia nákladov pre obyvateľov.
Verejné vodovody – pre pitnú a úžitkovú vodu (zdroj podzemná voda) a verejná splašková kanalizácia, zrážkové vody riešené decentralizovane
Silné stránky – spoľahlivé, štandardné a overené riešenie na úseku pitnej vody a odvádzania odpadových vôd, úspora pitnej vody, variabilita vo využití zrážkových vôd.
Slabé stránky – ekonomicky a po stránke CO2 menej výhodnejší ako variant so vsakovaním všetkých zrážkových vôd v jednom mieste a s odberom podzemných vôd pri každej nehnuteľnosti (celkové investičné náklady a náklady na prevádzku a údržbu, napríklad spotreba náhradných dielov, sú vyššie, a tým pádom je vyššia aj uhlíková stopa celkovo).
Možné konflikty s legislatívou – odber podzemných vôd a verejný vodovod na úžitkovú vodu (Povodie, povolenie odberu), zásobovanie úžitkovou vodou (KHS, podmienky použitia a prevádzky), zmena PRVK (JmK), zabezpečenie podmienok budúceho prevádzkovateľa (dohoda na technickom riešení – objekty, meranie). Všetky uvedené možné konflikty sú riešiteľné rokovaním, pričom ich zložitosť bude daná subjektivitou pohľadu inštitúcie.
Čiastočné dosiahnutie cieľa – je reálne získať 50 % úspory pitnej vody, no nie je splnená požiadavka na zníženie odvádzania odpadových vôd o 50 %.
Verejné vodovody – na pitnú a úžitkovú vodu (zdroj podzemná voda), verejná splašková kanalizácia na hnedé vody a centrálne riešenie s recykláciou ľahkých sivých vôd a využitím NBS, zrážkové vody riešené decentralizovane
Silné stránky – spoľahlivé, štandardné a overené riešenie vzhľadom na dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd, úspora pitnej vody, variabilita vo využití zrážkových vôd, doplňovanie podzemných vôd zrážkovou aj vyčistenou sivou vodou a zníženie uhlíkovej stopy súvisiace s čistením odpadových vôd.
Slabé stránky – vyššia cena pre odkanalizovanie a extenzívne čistenie sivých vôd ako pri spoločnom vypúšťaní s ostatnými komunálnymi vodami do verejnej kanalizácie.
Možné konflikty s legislatívou – odber podzemných vôd a verejný vodovod na úžitkovú vodu (Povodie, povolenie odberu), zásobovanie úžitkovou vodou (KHS, podmienky použitia a prevádzky), zmena PRVK (JmK), zabezpečenie podmienok budúceho prevádzkovateľa (dohoda na technickom riešení – objekty, meranie). Konflikty sú podrobnejšie opísané v predošlých prípadoch.
Dosiahnutie cieľa – je reálne získanie úspory pitnej vody 50 % a aj zníženie odvádzania odpadových vôd o 50 %.
Verejné vodovody na pitnú a úžitkovú vodu (využitie miestnej podzemnej vody), suché záchody a vypúšťanie vyčistených sivých vôd do podzemných vôd, variant bez napojení na verejnú kanalizáciu
Silné stránky – vysoká odolnosť riešenia, nízka uhlíková stopa, úspora pitnej vody.
Slabé stránky – potrebné zaistenie odvozu obsahu suchých záchodov z bytových domov, nákladné čistenie sivých vôd (pri tejto veľkosti lokality) pri centrálnom aj decentralizovanom riešení a náročnejšie prevádzkovanie, potreba pomerne veľkej plochy na extenzívne riešenie čistenia sivých vôd, nutnosť lepšieho predčistenia sivých vôd v prípade využitia aj vôd z kuchýň, v prípade individuálnych riešení vysoké nároky na administratívu (vzorkovanie a prevádzka ČOV).
Dosiahnutie cieľa – je reálne získanie úspory pitnej vody 50 % a aj zníženie odvádzania odpadových vôd do ČOV mimo sídliska o 100 %.
Orientačné rozhodovanie o voľbe vhodných variantov a procesov
Pri orientačnom rozhodovaní sa popri subjektívnom hodnotení silných a slabých stránok môžu podstatne líšiť názory na riziká, a to najmä v prípade použitia zatiaľ netradičných riešení, kam spadá aj recyklácia vôd, a teda uplatnenie cirkulárnej ekonomiky.
Aby sme zvýšili objektivitu a už v prípravnej fáze riešili opatrenia vyplývajúce z rizík a ich vplyv na udržateľnosť (najmä ekonomiku) a predovšetkým akceptovateľnosť, možno na spresnenie využiť postupy uvedené napríklad v ISO normách. Na účely posúdenia rizík (určenie kvalitatívnych, kvantitatívnych parametrov a vhodného manažmentu) je vhodná napr. ČSN ISO 20426 Smernica na posudzovanie a manažment zdravotných rizík pre opätovné využitie vody na nepitné účely.
Ak by sme chceli už v prípravnej fáze vykonať orientačné ekonomické vyhodnotenie, je možné využiť napríklad postup v ISO CD 24575 Smernica na vykonávanie rozborov nákladov v oblasti projektov decentralizovaného čistenia alebo opakovaného využívania odpadových vôd. V podstate ide o stanovenie investičných a prevádzkových nákladov a nákladov na financovanie a ich relativizáciu na celkové náklady na nakladanie s 1 m3 vody.
Model orientačného rozhodovania o voľbe procesov na základe jednoduchých, subjektívne nastavených kritérií
Vyššia objektivizácia je v tomto prípade daná napríklad počtom a rôznorodosťou účastníkov.
Metodiku hodnotenia (tu napríklad v Exceli) vidieť na obr. 4. Číselné vyjadrenie názoru: 0 = neakceptovateľné, problémové; 5 = významne vhodné
Komentár k hodnoteniu
Predbežné hodnotenie môže viesť k uvedomeniu si jednotlivých kritérií a ich zahrnutiu do rozhodovania, k uvedomeniu si rizík a toho, čo je potrebné zistiť alebo prediskutovať pred pokračovaním ďalších prác. Číselné vyjadrenie vedie k predbežnému rozhodovaniu o vhodných variantoch, v niektorých prípadoch aj ku konečnému rozhodnutiu, alebo aspoň k vylúčeniu niektorých variantov – tých, ktoré sú zjavne nevyhovujúce z pohľadu niektorého alebo viacerých kritérií.
Záver a prezentácia navrhnutých variantov
Klasický súčasný prístup k sanitácii sídlisk predpokladá centrálne zásobovanie vodou a centrálne riešenie odpadových vôd ich odvádzaním do mestskej čistiarne. Tento model dosiahne vzhľadom na vysokú hustotu obyvateľov spravidla aj vysoké hodnotenie z ekonomického a ekologického hľadiska. V tomto prípade má však nižšie hodnotenie z hľadiska odolnosti – lokalita leží v oblasti, kde je občas zakázané používať pitnú vodu na nepitné účely a nie je možný ani odber povrchovej vody na závlahu zelene.
Ekologicky aj ekonomicky je potom výhodnejšie centrálne použitie podzemných než zrážkových vôd, na ktoré je nutné budovať akumulačné nádrže a inštalovať čerpaciu techniku.Predbežným výberom tak ako najoptimálnejšie prešli nasledujúce varianty a ich prvky. Vzhľadom na dostupnosť pitnej vody z verejného vodovodu je logické napojenie na rozvod pitnej vody.
Z hľadiska úspor pitnej vody, zníženia rizík pri výpadkoch zásobovania pitnou vodou a minimalizácie uhlíkovej stopy je navrhnuté centrálne zásobovanie úžitkovou vodou z miestneho zdroja podzemných vôd. Individuálne je možnosť využiť pri RD tiež zrážkovú vodu na zálievku (pododkvapové nadzemné nádrže). Čo sa týka riešenia odpadových vôd, individuálna recyklácia sivých vôd je menej ekonomicky výhodná ako použitie podzemných vôd.
Ak by podzemná voda nebola dostupná, má zmysel uvažovať o recyklácii sivých vôd, a to podľa okolností centrálne alebo decentralizovane. Konkrétne pri tomto projekte je navrhnutá centrálna ČOV na časť sivých vôd s cieľom ich čistenia a vypúšťania do podzemných vôd. Bilancia podzemných vôd by tak bola vyrovnaná a došlo by k zníženiu uhlíkovej stopy.
Otázkou je akceptovateľnosť zo strany obyvateľov, ktorí sa obávajú ovplyvnenia podzemných vôd vyčistenými odpadovými sivými vodami, čo sa ešte bude riešiť.V praxi sa budú ešte posudzovať podvarianty, a to už aj s využitím presnejšej ekonomickej modelácie – sú navrhnuté a ocenené typové objekty a ceny rúrových vedení, a tie sa budú aplikovať na konečné architektonické riešenie.
Dôležité je aj prerokovanie variantov so všetkými dotknutými stranami, najmä s legislatívcami a hygienikom, prevádzkovateľom, obyvateľmi a developermi.Zatiaľ sa ako najväčšia téma na prerokovanie zdajú byť námietky obyvateľov k recyklácii sivých vôd, a to najmä takej, ktorá by umožnila využiť prírodné spôsoby čistenia na dopĺňanie zásob podzemnej vody. Ak budeme chcieť tento variant presadiť, bude potrebné nájsť dostatočné argumenty na rozptýlenie obáv.
Podľa nášho názoru je technicky možné nájsť riešenie, navyše podporené ekologickými argumentmi (zníženie uhlíkovej stopy), otázne bude prekonanie subjektivity. Čo je aj dôsledok toho, že udržateľnosť sa zatiaľ neberie ako priorita a verejnosť nie je ochotná akceptovať tie najekologickejšie riešenia na úkor svojho pohodlia a nutnosti väčšej ohľaduplnosti.
Riešenie lokality Líchy v Židlochoviciach je podporované z fondu Nemeckej spolkovej nadácie pre životné prostredie (Mitteln der Deutschen Bundesstiftung Umwelt).
TEXT: Ing. Karel Plotěný
OBRÁZKY: autor, Wikipedia
