Partner sekcie:
  • Stavmat
  • Protherm
  • HELLA

Poruchy striech z asfaltových šindľov

poruchy striech z asfaltovych sindlov

Asfaltové šindle patria už mnoho rokov k tradičným strešným krytinám, ktoré majú svoje miesto na trhu vďaka svojej flexibilite, mechanickým vlastnostiam, životnosti, rozsahu použiteľnosti, početnosti farebných a tvarových modifikácií, hmotnosti a použiteľnosti v nízkych sklonoch strešných plášťov. Napriek tomu, že tento typ strešnej krytiny je na Slovensku a v Českej republike významne rozšírený už viac ako 20 rokov a renomovaní dodávatelia vyvíjajú úsilie na zabezpečenie kvality realizovaných striech, možno sa, žiaľ, aj v súčasnosti stretnúť s množstvom opakujúcich sa chýb a porúch.

Poruchy a chyby možno rozdeliť do niekoľkých skupín. Môžu byť spôsobené nesprávnym alebo nevhodným výberom konkrétneho typu šindľa, chybou v projektovej dokumentácii, nekvalitnou montážou alebo nedodržaním zásad realizácie, prípadne údržby strechy či nadstrešných konštrukcií.Už pri výbere krytiny by mal investor alebo dodávateľ dôsledne zvážiť, čo od materiálu očakáva. Na trhu je k dispozícii veľmi široká škála výrobkov od rozličných dodávateľov. Aj napriek často podobnému vzhľadu sa môžu tieto materiály od seba podstatne líšiť svojimi parametrami i životnosťou. Kvalitu asfaltového šindľa možno posúdiť porovnaním s požiadavkami

STN EN 544: 2011 (Asfaltové šindle s minerálnou a/alebo syntetickou vložkou. Špecifikácia výrobku a skúšobné metódy). Uvedená norma stanovuje požiadavky na mechanicko-fyzikálne vlastnosti týchto materiálov. Ide predovšetkým o plošnú hmotnosť výstužnej nosnej vložky, pevnosť v ťahu, odolnosť nosnej vložky proti pretrhnutiu kotviacimi prvkami, rozmerovú stabilitu, minimálne množstvo čistého asfaltu na jednotku plochy, minimálnu hrúbku šindľov, odolnosť proti stekaniu asfaltu pri vysokých teplotách, odolnosť proti vzniku pľuzgierikov, nasiakavosť materiálov či maximálne hodnoty obrusnosti posypu. Tieto parametre nemožno až na výnimky zhodnotiť vizuálne. Zodpovedne ich možno posúdiť iba z technických listov produktu. Je samozrejmé, že čím sú udávané vlastnosti lepšie ako limity stanovené normou, tým je životnosť krytiny vyššia a vyššia je aj predajná cena materiálu, ktorá je daná predovšetkým výrobnými nákladmi. V projekčnej fáze treba posúdiť, aký je charakter budovy, v akých klimatických podmienkach sa budova nachádza, aké sú sklonové pomery povrchu strešného plášťa a akému namáhaniu bude strešný plášť vystavený, ako správne navrhnúť vhodný podklad pod krytinu, akým spôsobom riešiť odvetranie podstrešného priestoru a aké sú požiadavky na strechu z požiarneho hľadiska. V prípade, že projektová dokumentácia niektoré z týchto požiadaviek nerieši, musí všetky tieto požiadavky zohľadniť pri realizácii zhotovovateľ.

Nekvalitný záklop
Veľmi častým a, žiaľ, aj viditeľným problémom je nekvalitný záklop. Jeho nerovnosti môžu byť spôsobené použitým materiálom, navlhnutím záklopu vplyvom nedostatočného odvetrania podstrešného priestoru alebo poddimenzovaním hrúbky debnenia vzhľadom na zaťaženie strechy, sklon strešného plášťa a vzdialenosti nosných podpier. V prípade, že sa na vytvorenie záklopu použili dosky, mali by okrem zodpovedajúcej hrúbky spĺňať aj požiadavky na šírku a predovšetkým vlhkosť, ktorá by nemala presiahnuť 18 %. Dosky by mali byť, samozrejme, bez kôry a ošetrené vhodným prostriedkom proti vzniku mykóz a pôsobeniu drevokazného hmyzu. Pri použití OSB dosiek treba rešpektovať najmä požiadavky na vytváranie dilatačných škár medzi doskami, ktoré sú rozličné v prípade dosiek s rovnými hranami a dosiek 4PD (pero-drážka). Tieto požiadavky stanovuje výrobca OSB dosiek. Nezanedbateľnou požiadavkou je aj použitie zodpovedajúcich kotviacich prvkov pri rešpektovaní ich správneho rozmiestnenia, ktoré stanovujú všeobecne záväzné predpisy. Použité OSB dosky musia byť určené do vlhkého prostredia (sú označené OSB III alebo OSB IV). Bez ohľadu na použitý materiál musí tento v závislosti od sklonu strechy, mechanického zaťaženia a vzdialenosti podpier spĺňať požiadavku na maximálny dovolený priehyb záklopu, ktorý je 0,3 % osovej vzdialenosti podpier. Požiadavky na požiarnu ochranu záklopu by sa mali stanoviť v požiarnej správe.

Ďalšou veľmi častou chybou je vytváranie provizórnych zakrytí nevhodnými materiálmi. Medzi ne patria väčšinou podkladové pásy typu A, ktoré majú kartónovú alebo plstenú nasiakavú a tvarovo nestabilnú výstužnú vložku. Tá po navlhnutí vplyvom zrážkovej alebo atmosférickej vlhkosti zmení svoje rozmery. Krytina na takto zvlnenom podklade priznáva všetky jeho nerovnosti. Po zlepení plochy ostanú tieto nerovnosti v rovnakom stave počas celej životnosti strechy. Používanie týchto pásov na vytváranie separačných a ochranných vrstiev v skladbách striech z asfaltových šindľov je neprípustné. Ako podkladové vrstvy treba používať materiály, ktoré majú nenasiakavú, nehnijúcu a tvarovo stabilnú nosnú vložku. Zvyčajne ide o pásy typu R, teda pásy so sklenou alebo polyesterovou výstužou. Uvedené chyby sú len estetické. V medzných prípadoch, keď má strecha spád na hranici bezpečného sklonu, môžu byť tieto chyby aj funkčné. Vplyvom nerovností sa na povrchu strechy môžu vytvoriť miesta so sklonom nižším, ako je minimálny bezpečný spád. V takom prípade hrozí riziko lokálneho zatekania.

Poistná hydroizolácia
Samostatnú kapitolu tvoria poistné hydroizolácie. Tie sa musia používať na miestach so sklonom strešnej plochy menším, ako je minimálny bezpečný sklon. Okrem toho sa tieto materiály aplikujú v úžľabiach a na všetkých ostatných miestach, kde sa dá predpokladať nadmerná kumulácia topiaceho sa snehu alebo hromadenie napadaného lístia, ktoré dlhodobo zadržiava vlhkosť. Zvláštnu pozornosť treba venovať tým miestam, na ktorých sa v určitých okamihoch mení povrchová teplota krytiny. Ide predovšetkým o plochy predsadené pred vykurovaný pôdorys budovy, kde sa v zime alebo na jar pri vonkajšej teplote približne –4 až 0 °C vytvárajú miesta s rozličnými povrchovými teplotami a na predsadených častiach vznikajú ľadové bariéry. Tie znemožňujú odtok vody z miest, na ktorých sa už sneh topí. Tvoria sa tu kaluže vody, z ktorých vzlína vlhkosť proti spádu strechy a môže sa medzi termobodmi dostať až na záklop. Z materiálového hľadiska existujú dva zásadné spôsoby riešenia hydroizolačného opatrenia. Prvý predstavuje aplikácia mechanicky kotveného asfaltovaného pásu typu S s hrúbkou minimálne 3 mm s polyesterovou alebo sklenou nosnou vložkou, na ktorý sa šindeľ nalepuje po jeho nahriatí plameňom. V tomto prípade už netreba a ani nie je žiaduce šablóny mechanicky kotviť. Druhým, elegantnejším riešením je použitie samolepiaceho bezvložkového pásu, ktorý sa vyrába z modifikovaného asfaltu.

Ten má vďaka percentu modifikácie a typu modifikátora tvarovú pamäť, ktorá zabezpečuje vodotesnosť aj v miestach mechanického kotvenia krytiny. Samotnej montáži krytiny musí predchádzať dôkladné rozmeranie strechy a určenie miesta založenia prvého radu. V praxi sa však možno stretnúť s tým, že realizačná spoločnosť nerozmeriava krytie strechy vôbec, a to ani v horizontálnom, ani vo vertikálnom smere. Kresba viditeľných častí potom nespĺňa estetické požiadavky.Krytina sa kladie vodorovne z dôvodu zabezpečenia vodonepriepustnosti. Ak sa šablóny kladú šikmo, hrozí nebezpečenstvo zatečenia vody v miestach prierezov medzi vrchnú a spodnú šablónu. V tomto prípade môže vlhkosť preniknúť vodorovne až na debnenie. Iné ako horizontálne kladenie krytiny sa dá akceptovať len za predpokladu, že sa tento detail zabezpečí proti vlhkosti poistnou hydroizoláciou.

Nevhodné kotvenie
Častým problémom je snaha realizačných spoločností znížiť náklady použitím nevhodného kotvenia. Kvalita kotviacich prvkov je v prípade klincov daná priemerom drieku a hlavy, protikoróznou ochranou a výťažnosťou zvýšenou napríklad vrúbkovaním alebo krútením drieku. Pri použití klincov s malým priemerom hlavy sa môže v priebehu montáže pretrhnúť nosná vložka krytiny. Malá výťažnosť kotviacich prvkov môže naopak (predovšetkým pri záklope vytvorenom z nekvalitných dosiek) spôsobiť, že sa klince z debnenia čiastočne alebo úplne uvoľnia. Ďalšou chybou je nesprávne geometrické umiestnenie kotviaceho prvku. Miesta kotvenia sú jednoznačne určené montážnymi inštrukciami vydanými výrobcom alebo dovozcom. Predpísané horizontálne umiestnenie klincov treba dodržať z dôvodu vodonepriepustnosti krytiny v mieste perforácie. Vertikálne umiestnenie kotviaceho prvku sa stanovuje tak, aby prvok prechádzal obidvoma vrstvami šindľov. V prípade, že sa klinec nachádza príliš vysoko a neprejde spodnou šablónou, môže sa predovšetkým na strmých plochách zosunúť vrchná časť krytiny vlastnou váhou alebo namáhaním vplyvmi vonkajšieho prostredia. Pri montáži sa môže stať, že sa klinec alebo spona umiestni do škáry medzi doskami. V tom prípade treba klinec umiestniť čo najbližšie k určenému miestu kotvenia do pevného podkladu a vzniknutý otvor utesniť asfaltovým tmelom.

Samozvariteľnosť termobodov
Medzi ďalšie veľmi časté chyby realizácie patrí podcenenie takzvanej samozvariteľnosti termobodov. Na asfaltových šindľoch sú väčšinou z výroby nanesené lepiace plochy, ktoré pri dodržaní technológie montáže za­bezpečujú vzájomné zlepenie jednotlivých radov krytiny na seba. Tieto adhézne plochy sa zvyčajne realizujú z vysoko modifikované­ho asfaltu. Pri určitých teplotách strešného plášťa sa tieto lepiace plochy pri kladení aktivujú a následne sa krytina zlepí. Panuje však názor, že krytina sa zlepí v určitom časovom horizonte vždy. Toto tvrdenie je, žiaľ, mylné. Ak sa strešný plášť montuje v chladnom počasí a nie je predpoklad, že sa krytina zlepí v krátkom časovom horizonte, vzniká nebezpečenstvo, že sa povrch lepiacich plôch zanesie prachom, peľom alebo inými nečistotami a účinná lepiaca plocha sa tak výrazne zmenší a stane sa nefunkčnou. V hor­šom prípade môže krytinu mechanicky poškodiť vietor. Ak existuje nebezpečenstvo nezlepenia krytiny z uvedených dôvodov, treba zlepenie zabezpečiť nahrievaním termobodov a pritlačením šablón na seba. V chladnom počasí sa musí venovať pozornosť tým šablónam, ktoré sa na streche ohýbajú (úžľabie, hrebeňové a nárožné tvarovky a podobne).

Platí, že v chlade asfalt krehne a stráca svoju ohybnosť. Ak sa vonkajšia teplota (respektíve teplota materiálu) pohybuje pod +15 °C, treba pri montáži ohýbané šablóny zo spodnej strany nahrievať tak, aby sa na povrchu krytiny nevytvorili trhliny. Prípadné trhliny dosahujú až na nosnú vložku, čo môže v limitných prípadoch skrátiť životnosť materiálu. Zvláštnu pozornosť treba venovať spojom šindľov s klampiarskymi prvkami. Ak sa asfaltový šindeľ kryje cez klampiarske konštrukcie, musí sa prekryť minimálne 100 mm. Tento presah umožňuje bezpečné utesnenie spoja pomocou asfaltových tmelov. Tmel sa nanáša na oplechovanie vždy v dvoch pásoch vedľa seba. Okrem vytvorenia vlastného spoja asfalt – plech treba tmel použiť aj medzi prekrývajúcimi šindľami tak, aby zrážková vlhkosť nemohla vodo­rovne preniknúť medzi jednotlivé šablóny.

Odvetranie strešného plášťa
Problematike odvetrávania strešných plášťov z asfaltových šindľov by sa mohol venovať samostatný článok. V príslušnej norme sa hovorí o tom, že zateplené šikmé strechy sa navrhujú ako dvoj- alebo viacplášťové. Zároveň táto norma predpisuje minimálnu hrúbku odvetrávanej vzduchovej medzery 20 mm. Pri strešných plášťoch z asfaltových šindľov treba túto minimálnu hodnotu zväčšiť na 50 mm. Na rozdiel od ostatných skladaných krytín nie je totiž medzi šindľom a záklopom vytvorená žiadna ďalšia vzduchová medzera. Zároveň sa po zlepení povrch strechy uzavrie a nemožno počítať s účinnou prievzdušnosťou v spojoch jednotlivých šablón. Akákoľvek cirkulácia vzduchu sa teda odohráva pod záklopom. Na dimenzovanie pomeru plôch nasávania, odvodu vzduchu a šírky vetracej medzery existujú výpočtové tabuľky, pričom výpočet závisí od sklonu strešného plášťa a vzdialenosti odkvapovej hrany od hrebeňa strechy (dĺžka vetracej škáry). Poddimenzovanie vetrania dvojplášťovej konštrukcie má za následok nadmernú kondenzáciu vodnej pary vnútri konštrukcie so všetkými známymi negatívnymi dôsledkami. Pozornosť sa musí venovať aj vetraniu nezateplených podstrešných priestorov. Treba docieliť priebežné vysušovanie prípadnej kondenzovanej vlhkosti na spodnej hrane záklopu a nosnej konštrukcii strechy.

Pohyb osôb po streche
So vzrastajúcou teplotou sa asfaltové výrobky stávajú mäkšie a chúlostivejšie na zaobchádzanie. Pri vysokej vonkajšej teplote je pohyb osôb po streche sťažený, pretože hrozí nebezpečenstvo zatlačenia hrubozrnného posypu do asfaltu a porušenia ochrany materiálu proti UV žiareniu. Zároveň sa okrem degradácie estetických vlastností znižuje aj celková životnosť výrobku. Súvislá a trvalá ochrana asfaltu pred účinkami UV žiarenia totiž výrazne zvyšuje životnosť, a teda aj vodonepriepustnosť asfaltu. S ochranným granulátom a povrchom krytiny súvisí aj ďalší možný problém: realizácia iných remeselníckych prác po dokončení strešného plášťa, ktoré sa zvyčajne vykonávajú veľmi necitlivo. Nadstrešné murivo, omietky, betonáž a podobne treba (pokiaľ možno) realizovať pred montážou krytiny. Všetky ďalšie práce uskutočňované po dokončení montáže strechy treba minimalizovať alebo ich vykonávať maximálne šetrne. To sa týka aj ďalších činností, ako je bežná údržba klampiarskych konštrukcií, revízia bleskozvodov, komínových telies a ďalších nadstrešných konštrukcií.

Záver
Zoznam možných porúch striech z asfaltových šindľov ešte nie je kompletný. Uvádzané chyby patria k najčastejším a vznikajú z dôvodu nerešpektovania elementárnych fyzikálnych zákonov zo strany všetkých zúčastnených.

TEXT: Ing. Ivo Ušák, Ing. Martin Juríček
FOTO: Tegola Bohemia

Ing. Ivo Ušák je technológom spoločnosti Tegola Bohemia, s. r. o.
Ing. Martin Juríček je obchodným zástupcom spoločnosti Tegola Bohemia, s. r. o., pre Slovenskú republiku.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materialy.