Prístroje na geotechnický monitoring pri výstavbe v hustej zástavbe
Aby sa zvýšila kvalita života v našich mestách, bude potrebné v najbližších rokoch investovať do ich infraštruktúry. Najmä Bratislavu čakajú veľké dopravné projekty, aby bolo možné napojiť dopravné prúdy z centra mesta na nadregionálnu cestnú a železničnú sieť. Príkladom je plánované prepojenie Hlavnej železničnej stanice so železničnou stanicou v Petržalke. Treba modernizovať aj stokovú sieť vo väčšine slovenských miest, čo sa v súčasnosti deje napr. v Banskej Bystrici. Riešiť treba aj statickú dopravu výstavbou podzemných garáží v hlbokých stavebných jamách. Všetky tieto projekty si vyžadujú vykonávanie geotechnického monitoringu, aby nebola ohrozená bezpečnosť a zabránilo sa škodám na existujúcej zástavbe.
> |
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
- snímacia časť – detektor, ktorý slúži na meranie danej vlastnosti alebo údaje,
- prenosový systém – slúži na prenos nameraného údaje na miesto odčítania,
- odčítacia jednotka – číslicové alebo grafické zobrazovacie zariadenie znázorňujúce merané hodnoty.
Mechanické systémy
Optické a elektrooptické systémy
Nivelačné prístroje umožňujú utvoriť zámernou osou vodorovnú rovinu, ktorou sa určujú výškové rozdiely – prevýšenia medzi jednotlivými bodmi. Z hľadiska presnosti delíme nivelačné prístroje na nivelačné prístroje na technickú niveláciu, presnú niveláciu a veľmi presnú niveláciu. Z hľadiska konštrukcie ich rozdeľujeme na libelové a kompenzátorové.
Teodolity sú prístroje na presné meranie vodorovných a výškových uhlov ľubovolnej veľkosti. Podľa presnosti merania sa rozdeľujú na teodolity:
- s nižšou presnosťou (momega = 80cc),
- so strednou presnosťou (momega = 20cc),
- presné (momega = 6cc),
- s vysokou presnosťou (momega = 1 až 2cc).
Pri geotechnickom monitoringu sa GPS prístroje nevyužívajú na určenie absolútnej polohy bodu, ale jeho polohu vzhľadom na jeden alebo viacero vzťažných bodov. Diferenciálny GPS (DGPS) vyžaduje najmenej dva prijímače: jeden je permanentnou stanicou (postaví sa nad pevný bod so známymi súradnicami), kým druhým prijímačom sa merajú pozorované body.
Fotogrametrické prístroje alebo laserové skenery nám poskytujú na základe snímok tvar, veľkosť a priestorovú polohu predmetu. Vďaka tomu možno meranie v teréne nahradiť meraním na snímke.
Pneumatické a hydraulické systémy
- tlakomerné krabice určené na meranie kontaktných napätí alebo napätí v betónových konštrukciách,
- snímače pórových tlakov vody v zeminách (piezometre),
- snímače kotevnej sily (dynamometre).
Elektrické systémy
Vláknooptické systémy
Výber prístrojov GTM pri realizácii líniového podzemného diela razením, resp. štítovaním v mestských podmienkach
- povrchu a základovej pôdy v oblasti poklesovej kotliny – použiť možno napr. piezometre na meranie hladiny podzemnej vody, TRIVEC na meranie podpovrchových deformácií v troch smeroch, extenzometre na automatizované sledovanie deformácií v osi vrtu, resp. posuvný deformeter na etapové meranie deformácií v osi vrtu, nivelačné prístroje na meranie výškových posunov na povrchu (napr. koľají električkovej dráhy);
- inžinierskych sietí v oblasti poklesovej kotliny – využiteľné sú napr. systémy hydrostatickej nivelácie, strunové tenzometre na oceľových potrubiach, vodorovný inklinometer, dilatometre a konvergenčné pásmo v stoke alebo kolektore;
- zástavby v oblasti poklesovej kotliny – môžu sa uplatniť napr. nivelačné prístroje, snímače na hydrostatickú niveláciu, úklonomery, dilatometre, geodetické roboty – motorizované nivelačné prístroje a totálne stanice na kontinuálny monitoring deformácií.
Výber prístrojov GTM pri realizácii stavebných jám v mestských podmienkach
Stavebné jamy sa budujú pri realizácii podpovrchových líniových objektov hĺbením, pri výstavbe staníc podzemných dráh alebo za technologickým účelom (napr. štartovacie jamy pre štít). Škody na okolitej zástavbe môžu nastať v dôsledku realizácie samotnej pažiacej steny a kotevného systému alebo v dôsledku deformácií pažiacej steny počas hĺbenia stavebnej jamy. Merací program počas realizácie stavebnej jamy preto spočíva v sledovaní:
- povrchu, inžinierskych sietí a základovej pôdy – použiť možno napr. piezometre na meranie hladiny podzemnej vody, posuvné deformetre na etapové meranie deformácií v osi vrtu (sadanie budovy, resp. dvíhanie dna stavebnej jamy), nivelačné prístroje na meranie výškových posunov na povrchu (napr. koľají električkovej dráhy), resp. v hĺbke uloženia inžinierskych sietí;
- samotnej konštrukcie stavebnej jamy (paženie, rozpery, kotvy) – možno uplatniť napr. vertikálny inklinometer na meranie deformácie pažiacej steny, dynamometer na meranie sily v kotve, tenzometer na meranie napätia v rozpere, tachymeter na meranie deformácií venca pažiacej steny;
- zástavby v oblasti potenciálneho ovplyvnenia – využívajú sa napr. nivelačné prístroje, snímače pre hydrostatickú niveláciu, úklonomery, dilatometre, geodetické roboty – motorizované nivelačné prístroje a totálne stanice na kontinuálny monitoring deformácií.
hosť. doc. Ing. Vladimír Gróf, PhD.
Foto: autor
Autor po ukončení vysokoškolských štúdií a štvorročnej praxi v Pozemných stavbách, š. p. pôsobil v rokoch 1988 – 1997 ako vysokoškolský učiteľ na Katedre geotechniky SvF VŠDS Žilina, neskôr ako externý prednášajúci a vedúci diplomových prác na Katedre geotechniky Žilinskej univerzity v Žiline, kde od roku 2006 prijal titul hosťujúceho docenta. Je spoluzakladateľom a konateľom spoločnosti Geoexperts spol. s r. o., ktorá sa už vyše dvanásť rokov zaoberá problematikou geotechnického monitoringu.
Literatúra:
GRÓF, V.: Vibračné snímače a skúsenosti s ich využitím v praxi. Stavebnícka ročenka 2007. Bratislava: JAGA GROUP, s. r. o, 2006.
KOPÁČIK, A.: Meracie systémy v inžinierskej geodézii. Bratislava: Edičné stredisko STU, 1998.