Nový zdroj tepla v 12 -bytovom dome

Realizácia nového zdroja tepla predstavuje jednu z množstva možností, ako v rámci obnovy existujúceho objektu prispieť k úspore energie, zníženiu nákladov na prevádzku, zvýšeniu tepelného komfortu užívateľov, a to pokiaľ ide o vykurovanie a prípravu teplej vody. Neoddeliteľnou súčasťou obnovy je však aj spôsob, ako nájsť výhodné finančné prostriedky na jeho realizáciu a ušetrené financie použiť na ďalšiu revitalizáciu objektu.

 Účelom obnovy a modernizácie budov je zabezpečenie vysokého komfortu vnútorného prostredia pre ich užívateľov a zníženie nákladov na prevádzku budovy. Súčasťou obnovy existujúcich budov sa v ostatnom období stáva aj obnova zdroja tepla. Pri návrhu nového zdroja tepla treba voliť takú vykurovaciu techniku, ktorá je vysoko účinná a efektívna, nezaťažuje životné prostredie, je prevádzkovo spoľahlivá a riadená prostredníctvom automatickej regulácie, vďaka čomu je schopná reagovať na okamžitú potrebu tepelnej energie z hľadiska klimatických faktorov.

Pre túto obnovu sa rozhodli aj vlastníci bytov v bytovom dome na Štefánikovej ulici v Poprade.

Charakteristika bytového domu
Bytový dom bol postavený v roku 1960. Ide o tehlový dom s dvoma sekciami, pričom v každej sekcii sa nachádza šesť bytových jednotiek. V bytovom dome žije 31 obyvateľov. Je súčasťou takzvaného vnútrobloku, ktorý tvoria tri na seba nadväzujúce bytové domy.

Obývané sú tri nadzemné podlažia. V suteréne, ktorý sa nevykuruje, sa nachádzajú skladové priestory vlastníkov bytov a spoločné priestory. Obvodový plášť nie je zateplený. Okenné konštrukcie sú pôvodné. Ide o drevené zdvojené okná. Strecha je sedlová s nevykurovaným podkrovným priestorom.

Pôvodný vykurovací systém pozostával z dvojrúrkovej teplovodnej sústavy so spodným ležatým rozvodom. Vykurovacie telesá sú oceľové, článkové s termostatickými ventilmi a hlavicami, ktoré sa namontovali asi desať rokov pred obnovou zdroja tepla. Stúpacie potrubia sa dodatočne vybavili stúpačkovými uzatváracími armatúrami s možnosťou vyregulovania. Systém ale hydraulicky vyregulovaný nebol. Zdrojom tepla pre tri na seba nadväzujúce bytové domy bola centrálna plynová kotolňa umiestnená v suterénnych priestoroch.
 
Okolnosti vedúce k návrhu nového zdroja tepla
V záujme vlastníkov bytov bolo prevziať bytový dom do vlastnej správy, keďže pokladali prevádzkové náklady na dom za vysoké. Po prevzatí správy bytového domu od predchádzajúceho správcu v roku 2002 sa zistilo, že najvyššiu položku vo vyúčtovaní tvorili náklady za dodávku tepla a prípravu teplej vody. Spotreba tepla na m² vykurovanej plochy vysoko prekračovala bežný štandard podobných bytových domov. Následne sa uskutočnila analýza spotreby tepla a teplej vody za posledné štyri roky (tab. 1).

Na základe uvedeného sa spoločenstvo vlastníkov bytov predmetného bytového domu rozhodlo vymeniť centrálny zdroj tepla, a to ako prvý krok pri celkovej obnove bytového domu. Realizácia novej kotolne sa uskutočnila v roku 2003.

Návrh zdroja tepla
Celý proces od rozhodnutia vlastníkov bytov po samotnú realizáciu a uvedenie zdroja vykurovania do prevádzky prešiel niekoľkými fázami, a to:

• prípravnou legislatívnou fázou v rámci spoločenstva vlastníkov bytov,
• projektovou fázou,
• legislatívnou fázou v rámci stavebného konania,
• realizačnou fázou,
• fázou uvedenia zdroja tepla do prevádzky,
• fázou odovzdania do prevádzky.

 
Prípravná legislatívna fáza v rámci spoločenstva vlastníkov bytov
Aby bolo rozhodnutie vlastníkov bytov právoplatné, podľa zmluvy o založení spoločenstva sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. Výsledkom riadneho konania a hlasovania bolo právoplatné uznesenie, ktoré je dôležitým právnym podkladom najmä pre ďalšie legislatívne konanie v rámci stavebného konania s následným vydaním právoplatného stavebného povolenia.

Na základe toho mohlo spoločenstvo ako odberateľ vypovedať zmluvu o dodávke tepla a teplej vody. Zmluvná výpovedná lehota bola tri mesiace.
 
Projektová fáza
V tejto fáze sa v prvom kroku vychádzalo z vypracovanej analýzy uvedenej v tab. 1 a začala sa pripravovať aj technická koncepcia projektového návrhu.

Projekt pozostával z týchto častí:

• strojné zariadenie kotolne,
• plynové zariadenie odberné,
• meranie a regulácia,
• požiarna ochrana,
• stavebné úpravy.

Výkon kotolne sa stanovil z výkonu vykurovacej sústavy upraveného o prirážku na čas záhrevu, na ktorú bol systém v čase vybudovania navrhnutý. Navrhli sa dva plynové závesné kondenzačné kotly s výkonom 45 kW/ks, zásobníkový ohrievač teplej vody s objemom 240 litrov, komínová vložka, ktorá sa osadila do existujúceho nepoužívaného komínového prieduchu, expanzná nádoba, pripojenie jednej vetvy na vykurovací okruh s obehovým čerpadlom, automatická ekvitermná regulácia, rozvádzač elektrickej energie a merania a regulácie. Medzi ostatné príslušenstvo patril anuloid, elektronická úpravňa vody, armatúry, vodomer pred zásobníkový ohrievač vody. Plynové odberné zariadenie pre dva kotly sa napojilo na existujúcu plynovú prípojku, ktorá kapacitne postačovala na rozšírenie o dva plynové spotrebiče.

Samostatný priestor kotolne s rozlohu 15 m² sa vytvoril rozdelením veľkej spoločenskej miestnosti, ktorú využívali vlastníci bytov ako sklad, a to vybudovaním priečky. Osadením dverí spĺňajúcich požiadavku na požiarnu odolnosť sa vytvoril samostatný dispozičný a aj požiarny úsek. V priestore kotolne sa nachádzajú dva neuzatvárateľné otvory na prívod vzduchu na horenie a vetranie a okenný otvor s pevným zasklením na prívod denného osvetlenia.
 
Legislatíva a stavebné konanie
Kompletný projekt navrhovaného zariadenia s príslušnými podkladmi a vyjadreniami zainteresovaných účastníkov stavebného konania prebehol riadnym legislatívnym konaním a v zákonných lehotách bolo vydané stavebné povolenie.
 
Realizácia kotolne
Počas obdobia nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia sa začalo s prípravnými prácami. Po osadení všetkých zariadení a vykonaní stavebných úprav sa dohodol termín na ich pripojenie na existujúcu vykurovaciu sústavu a sústavu prípravy teplej vody. Stavebné práce a osadenie vykurovacích telies trvali štyri týždne, pripojenie na existujúcu sústavu šesť hodín.

Uvedenie do prevádzky
Uvedenie do prevádzky prebehlo po úspešnej 72-hodinovej vykurovacej skúške.
 
Odovzdanie do prevádzky
Odovzdanie nového zdroja tepla do prevádzky a trvalého užívania sa zavŕšilo kolaudačným konaním s vydaním právoplatného kolaudačného rozhodnutia, na základe úkonov potrebných podľa platnej legislatívy.
 
Zabezpečenie finančných prostriedkov
Celkový rozpočet nákladov teda od projekto­vej dokumentácie cez dodávku technologického zariadenia vrátane realizácie bol vykalkulovaný na 18 343 eur. Na základe vykonanej analýzy sa predpokladala ročná úspora vo výške 4 373 eur. Predpokladaná návratnosť investície tak predstavovala 4,19 roka.

Vzhľadom nato, že spoločenstvo vlastníkov bytov v danom čase nedisponovalo dostatočným množstvom finančných prostriedkov na uskutočnenie diela, financovanie sa zabezpečilo cez projekt splácania investície z úspor na základe zmluvy s lízingovou spoločnosťou. Treba podotknúť, že financovanie novej kotolne z úspor bolo pre vlastníkov bytov veľmi výhodné, a to z dôvodu nulovej prvej akontačnej splátky. Predošlé vysoké mesačné platby do fondu opráv sa ponechali aj v období po vykonaní obnovy a zahŕňali mesačnú lízingovú platbu, zálohu na zemný plyn a služby spojené s prevádzkou kotolne. Zmluvný vzťah sa uzavrel na šesť rokov.
 
Vyhodnotenie prevádzky
V rámci vyhodnotenia je nutné poukázať na to, že realizácia od prvotného zámeru až po uvedenie kotolne do prevádzky trvala tri a pol mesiaca, a to vrátane prípravy projektovej dokumentácie a stavebného konania. Mesač­né platby za teplo a teplú vodu počas splácania sa upravili o výšku predpísaných záloh za zemný plyn podľa aktuálnej ceny. Skutočná spotreba plynu za šesť rokov je z dôvodu jednoduchej orientácie vypočítaná ako priemerná a rovnaká v každom roku (tab. 2).

Záver
Z vyhodnotenia prevádzky, teda aj zo spotreby nákladov vyplýva, že teória, ktorá bola na začiatku zámeru, sa potvrdila v praxi a v súčasnosti po splatení novej technológie pripadá na každú domácnosť úspora v prepočte asi 450 eur ročne. Okrem toho sa v bytovom dome zvýšila tepelná pohoda, znížila sa spotreba teplej vody a už za obdobie splácania technológie spoločenstvo vlastníkov bytov ušetrilo 5 575 eur.

Je samozrejmé, že úspora nastala až po prvom roku užívania nového zdroja, a to z dôvodu optimalizovania prevádzky vzhľadom na existujúci systém prostredníctvom regulácie.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o ideálny a univerzálny spôsob zásobovania bytových domov teplom, ale nie je to tak. Každý bytový dom treba posudzovať individuálne a snažiť sa usmerniť dodávateľov tepla k optimálnej prevádzke zdrojov tepla v rámci CZT.

Ako vidieť od roku 2008 (tab. 2), napriek tomu, že cena za spotrebnú jednotku plynu rastie, cena tepla za GJ klesá. To dokazuje, že aj v rámci CZT došlo k optimalizácii a zhospodárneniu prevádzky.

TEXT: Ing. Kamila Malinová
FOTO: Dano Veselský

Ing. Kamila Malinová pôsobí na Katedre TZB Stavebnej fakulty STU v Bratislave.

Príspevok je súčasťou riešenia grantového projektu VEGA – č. 1/0511/11.

Literatúra
1.    Malinová, K.: Komplexná obnova bytových domov, Bratislava: Združenie pre podporu obnovy bytových domov, STU, IV. Medzinárodná konferencia, Podbanské, 2011.
2.    Lulkovičová, O. a kol.: Zdroje tepla a domové kotolne. Bratislava: JAGA GROUP, s. r. o., 2004.
3.    Petráš, D. a kol.: Vykurovanie rodinných a bytových domov. Bratislava: JAGA GROUP, s. r. o., 2005.
4.    Materiály spoločnosti AVS PLUS, s. r. o.
5.    ÚRSO: Rozhodnutia o cene tepla.
6.    SPP, a. s.: Ceny za dodávku zemného plynu v kategórii M4.
7.    Zmluva o rozvode tepla a dodávke teplej vody – SVB, Štefánikova, Poprad.
8.    Projekčná prax autorky.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.