Technické požiadavky pálenej strešnej krytiny

29. januára 2007

Partneri sekcie:

Vypálená škridla odoláva agresívnemu prostrediu a nepoškodzujú ju ani kyslé dažde, ani vtačí trus (teda kyseliny a huby). Odolnosť povrchu pálenej škridly proti usádzaniu rôznych machov a lišajníkov podstatne zvyšuje hladkosť jej povrchu a nízku nasiakavosť jej črepu.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Bezpečný sklon škridly

Podľa tvaru škridly, drážok a spôsobu krytia sa určuje bezpečný sklon (pri ktorom pálená tvrdá krytina neprepúšťa zrážkovú vodu bez doplnkových hydroizolačných opatrení) určený normou STN 73 1901.

Bezpečný sklon sa definuje ako najmenší odporúčaný sklon zaručujúci bezpečnú nepriepustnosť zrážkovej vody bez doplnkových konštrukcií.

Ak je potrebný nižší sklon strešných plôch, treba vybudovať tzv. tesné podstrešie (napr. plné debnenie s izolačnou fóliou alebo tepelnoizolačný systém s ochrannou vrstvou odvádzajúcou vodu).

Ak treba pokryť menšiu plochu (napr. vikier) rovnakým druhom krytiny v ešte nižšom sklone, môže sa vybudovať tzv. vodotesné podstrešie (plné debnenie s klasickými živicovými či plastovými fóliovými hydroizolačnými pásmi). Tieto doplnkové konštrukcie vyžadujú v prípade tesného či vodotesného podstrešia pod pálenou krytinou vždy funkčné vetranie.

Typickým príkladom súčasnej razenej krytiny je škridla Brnenka 14 s formátom 405 × 240 mm, s krycou dĺžkou 280 až 340 mm, krycou šírkou 200 mm, s hmotnosťou asi 3,0 kg, únosnosťou vyše 2,2 kN a spotrebou 14,5 až 17,8 ks/m².

Materiálovo zaujímavým variantom ťahanej krytiny je Kanadská bobrovka s formátom 380 × 180 mm a s hmotnosťou 1,6 kg. Je to kameninová škridla s maximálnou nasiakavosťou 5 % hmotnostných. Na kameninovú škridlu pre skladanú krytinu s minimálnym sklonom 25° poskytuje výrobca päťdesiatročnú záruku na rozmery, nosnosť, mrazuvzdornosť a kyselinovzdornosť.

Klikni na tabuľku pre jej väčšie zobrazenie.

Technické požiadavky

Technické požiadavky na pálenú strešnú škridlu určujú európske normy. Pálená skladaná krytina musí svojimi technickými vlastnosťami chrániť vnútorné prostredie proti klimatickým vplyvom, preto musí byť predovšetkým pevná a vodotesná.

K technickým vlastnostiam (charakteristikám) pálenej krytiny patria:

geometrické charakteristiky;
fyzikálne a mechanické charakteristiky (pevnosť v tlaku pri ohybe, presiakavosť, mrazuvzdornosť, reakcia na oheň).

Prehľad hlavných druhov pálenej škridly na skladanú krytinu
a – Románska 12 (465 × 280 mm), b – Francúzska 12 (465 × 277 mm), c – Francúzska 14 (405 × 240 mm), d – Univerzál 12 (465 × 275 mm), e – Brnenka 14 (405 × 240 mm), f – Varia 14 (405 × 240 mm), g – Holland (420 × 250 mm), h – bobrovka (380 a 400 × 180 a 190 mm), i – spodné korýtko (380 × asi 207 mm), vrchné korýtko (380 × 58 až 100 mm), j – Portugal (420 × 250 mm), k – Jirčanka (425 × 263 mm), l – Falcovka 11 (427 × 270 mm), m – Stodo 12 (427 × 270 mm), n – Srdcovka 11 (427 × 270 mm) o – hladký hrebenáč (dĺžka 380 mm), p – drážkový hrebenáč (dĺžka 380 mm)

Geometrické charakteristiky

Geometrické charakteristiky (presnosť tvaru, prehnutie, rozmerové tolerancie) definuje STN EN 1304 a posudzujú sa podľa STN EN 1024.

Strešná škridla dlhšia ako 300 mm môže byť prehnutá (zakrivená) max. 1,5 % dĺžky a skrútená max. 1,5 % súčtu dĺžky a šírky. Hodnoty dĺžky a šírky škridly sa môžu líšiť o ±2 % od základných rozmerov deklarovaných výrobcom.

Fyzikálne a mechanické charakteristiky

Fyzikálne a mechanické charakteristiky definuje STN EN 1304 a posudzujú sa podľa STN EN 538 a STN EN 539.

Pevnosť v tlaku pri ohybe sa označuje ako nosnosť. Ako vyhovujúca na nosnosť sa označuje škridla, ktorá pri skúške v ťahu pri ohybe podľa STN EN 538 vydrží zaťaženie aspoň:

0,6 kN pre nedrážkovú rovnú škridlu bobrovku,
0,9 kN pre drážkovú plochú škridlu,
1,0 kN pre korýtkovú krytinu,
1,2 kN pre ostatné druhy škridly.

Presiakavosť

Presiakavosť sa dá podľa STN EN 539-1 skúšať dvojako. Obidve skúšobné metódy možno použiť na rozdelenie pálenej strešnej škridly na výrobky kategórie 1 a výrobky kategórie 2. Ak sa použijú na strechu výrobky kategórie 2, musí sa pod ne dať hydroizolačná vrstva.

Pri skúšaní podľa prvej skúšobnej metódy je povolený priemerný faktor presiakavosti max. 0,5 cm³/(cm² . deň) na výrobky v kategórii 1 alebo 0,8 cm³/(cm² . deň) na výrobky v kategórii 2. Jednotlivé výrobky kategórie 1 môžu mať presiakavosť max. 0,6 cm³/(cm² . deň). Pri jednotlivých výrobkoch kategórie 2 sa pripúšťa 0,9 cm³/(cm². deň).

Pri postupe podľa druhej metódy sa zisťuje relatívna rýchlosť presiaknutia vody celým prierezom škridly. Pri výrobkoch kategórie 1 sa pripúšťa priemerná hodnota presiakavosti najviac 0,8 s tým, že jednotlivé výrobky môžu mať hodnotu najviac 0,85. V kategórii 2 sa ako priemerná hodnota pripúšťa 0,925, pričom najvyššou jednotlivou hodnotou môže byť 0,95.

Mrazuvzdornosť

Mrazuvzdornosť škridly sa skúša podľa STN EN 539-2 metódou zodpovedajúcou zemepisnej zóne miesta použitia. Slovenská republika je zaradená do zóny B. V nej sa aplikuje skúšobná metóda, podľa ktorej musí škridla vyhovieť 150 zmrazovacím cyklom. Po skúške sa ešte vyhodnocuje vzhľad škridly, teda trhlinky a odlupovanie.

Reakcia na oheň sa neskúša, pretože všetky strešné pálené výrobky obsahujú menej ako 1 % (hmotnosti alebo objemu) uhlíka v súlade s STN EN 1304, takže ich možno bez skúšania zaradiť do triedy A1.
Spomínané fyzikálne a mechanické charakteristiky sú navzájom nezávislé. Z nameranej vysokej presiakavosti nemožno jednoznačne odvodiť zníženú mrazuvzdornosť škridly a naopak.

Doc. Ing. Jaroslav Výborný, CSc.
FOTO: archív autora

Autor je absolventom Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva ČVUT v Prahe. Po absolvovaní vedeckej ašpirantúry pracovníkov školiacich pracovísk získal titul CSc.. Potom tri roky pracoval vo Výskumnom ústave pozemných stavieb Praha ako vedecký pracovník. V roku 1976 absolvoval stáž na univerzite NTH a výskumnom ústave NBI v Nórsku. V roku 1978 sa habilitoval v odbore teória a konštrukcia pozemných stavieb na stavebnej fakulte ČVUT v Prahe. Od roku 1988 prednáša na katedre stavebných materiálov, kde vedie diplomantov a doktorandov. Je spoluautorom piatich monografií, autorom mnohých vedeckých a odborných článkov v časopisoch a domácich aj zahraničných zborníkoch, spoluautorom vysokoškolských skrípt, riešiteľom vedeckovýskumných úloh, výskumných zámerov a grantov. Je členom TNK 37 Murivo a murované konštrukcie pri ČSNI.