Multifunkčný komplex River Park v Bratislave
Galéria(8)

Multifunkčný komplex River Park v Bratislave

Partneri sekcie:

Dominantou komplexu River Park na nábreží Dunaja v Bratislave je objekt J&T RIVER HOUSE preklenujúci promenádu a presahujúci ponad hladinu rieky. V úrovni prvého a druhého nadzemného podlažia je vytvorená prechodová nosná konštrukcia z predpätých stenových nosníkov s maximálnym rozpätím 31 m a maximálnym vyložením konzol 16 m, podopierajúca zvyšné podlažia. Pozdĺžne stenové nosníky sú predpäté celkovo 16 nesúdržnými káblami, ktoré pozostávajú z 15 lán typu Monostrand.

Multifunkčný komplex River Park, stojaci na ľavom brehu Dunaja (obr. 1) medzi Parkom kultúry a oddychu a Novým mostom, zahŕňa 202 luxusných rezidencií a apartmánov, lukratívne kancelárske priestory, päťhviezdičkový hotel, nákupné pasáže, oddychovú zónu so zeleňou a promenádou pozdĺž nábrežia. Komplex budov pozostáva zo štyroch blokov, ktoré majú spoločné podzemné podlažia. V severných častiach budov, okrem hotela, sú situované kancelárske priestory a na južnú stranu s výhľadom na Dunaj sú orientované rezidencie. V troch podzemných podlažiach sú vytvorené priestory na parkovanie (1 187 miest) a technické vybavenie. Dominantou komplexu je budova J&T RIVER HOUSE preklenujúca promenádu a presahujúca nad hladinu Dunaja.

Spodná stavba
Podzemná časť komplexu pozostávajúca z troch podlaží s celkovými pôdorysnými rozmermi 264 × 53 m je spoločná pre všetky štyri bloky a je rozdelená na tri dilatačné celky. Objekty sú založené na pilótach s priemerom 900 a 1 200 mm kotvených do skalného podložia. Paženie stavebnej jamy tvorila pilótová stena z pilót s priemerom 1 200 mm, ktoré boli v hlave kotvené dočasnými kotvami. Podzemné podlažia majú stĺpovo-stenový nosný systém s bezprievlakovými stropnými doskami s hrúbkou 300 až 340 mm, ktorých horný povrch sa v priebehu betonáže vyspádoval s cieľom zabezpečiť odvodňovanie parkovacích plôch. Stropná doska pod átriami s hrúbkou 450 mm doplnená hlavicami bola navrhnutá tak, aby dokázala preniesť veľké zaťaženie od zeminy zelených plôch, ako aj mimoriadne zaťaženia od požiarnych vozidiel.

Nosná konštrukcia
Pôdorys budovy (Blok D) má nepravidelný lichobežníkový tvar so zaoblenými hranami (obr. 2). Jej celkové pôdorysné rozmery sú 104 × 24 m a pozostáva z deviatich nadzemných a troch podzemných podlaží. Štvrté až deviate nadzemné podlažie má klasický stĺpovo-stenový nosný systém s bezprievlakovými stropnými doskami. Keďže celá budova stojí na dvoch nábrežných pilieroch a dvoch stužujúcich jadrách, musela sa v úrovni druhého a tretieho nadzemného podlažia navrhnúť prechodová nosná konštrukcia. Vzhľadom na veľké rozpätia a vyloženia konzol v kombinácii s extrémnym zaťažením od šiestich podlaží sa ako najrozumnejšie riešenie ukázala predpätá železobetónová konštrukcia.

River Park,pôdorys
Obr. 2 Schematický pôdorys River Parku

Navrhla sa sústava pozostávajúca z dvoch pozdĺžnych a dvanástich priečnych stenových nosníkov, ktoré podopierajú stĺpy vyšších podlaží (obr. 3 a 4). Priečne (sekundárne) stenové nosníky s výškou na jedno podlažie a s hrúbkou 600 až 750 mm pôsobia ako konzoly podopierané pozdĺžnymi (primárnymi) stenovými nosníkmi. Pozdĺžne stenové nosníky s výškou na dve podlažia a s hrúbkou 800 až 1 000 mm pôsobia ako dvojpoľové nosníky na troch podperách s konzolami na oboch koncoch. Pritom svetlé rozpätie najväčšieho poľa je 31,3 m a najväčšie vyloženie konzoly 15,9 m. Obidva stenové nosníky sú predpäté ôsmimi 15-lanovými káblami bez súdržnosti s betónom. Káble pozostávajú z pätnástich lán s priemerom 15,5 mm typu Monostrand a sú vedené v kanálikoch z PE rúr s vnútorným priemerom 100 mm po celej dĺžke pozdĺžnych stenových nosníkov. Tvar káblov bol navrhnutý tak, aby sa efektívne využíval zdvihový účinok predpätia, ktorý vzniká v miestach zmeny smeru káblov.

River Park River Park
Obr. 3, 4 Priestorový výpočtový model konštrukcie

Vďaka aplikácii predpätia sa okrem redukcie hrúbky pozdĺžnych stenových nosníkov dosiahla aj výrazná úspora v spotrebe betonárskej výstuže. Nemenej dôležitý je však aj priaznivý účinok predpätia na šírku trhlín v najviac namáhaných oblastiach a na celkovú tuhosť prechodovej konštrukcie. Stropnú konštrukciu typických podlaží tvoria bezprievlakové stropné dosky s členitým výškovým a pôdorysným usporiadaním. Pôdorysné rozmery dosiek sú približne 104 × 24 m, pričom tvoria jeden dilatačný celok. Najväčšie pole dosky má rozmery 8,80 × 7,35 m. Maximálne vyloženie konzolovej časti dosky dosahuje 3,45 m. Pri daných rozmeroch dilatačného celku sa musel eliminovať nepriaznivý vplyv objemových zmien betónu od zmrašťovania a teploty, čo sa dosiahlo zohľadnením týchto účinkov pri návrhu výstuže a aplikáciou takzvaných zmrašťovacích pruhov. Išlo o pásy so šírkou 1 až 1,5 m prechádzajúce priečne cez celý prierez stropnej dosky, v mieste stykovania prútov výstuže, ktoré sa vynechávali počas betonáže priľahlých častí. Stropné dosky sa rozdelili na tri úseky dvomi zmrašťovacími pruhmi so šírkou 1 až 1,5 m vytvorenými medzi stužujúcimi jadrami. Zmrašťovacie pruhy sa zabetónovali po stanovenom čase od betonáže priľahlých úsekov, čím sa eliminovala časť pnutia, ktoré vnáša do tuhej konštrukcie objemové zmeny.

Pri určovaní optimálnej hrúbky stropných dosiek rozhodovali viaceré protichodné kritériá. Z hľadiska zaťaženia prechodovej konštrukcie bola potrebná čo najväčšia redukcia hrúbky stropov, na druhej strane konštrukcia fasády a ťažké akustické priečky kládli prísne požiadavky na tuhosť stropných dosiek. Aj z týchto dôvodov je hrúbka dosky premenlivá od 250 až po 400 mm. Konzolová časť dosky v bytoch má premennú hrúbku od 120 mm na okraji po 300 mm pri stĺpoch.

Najzložitejším problémom, ktorý musel dodávateľ pri realizácii monolitickej konštrukcie Bloku D vyriešiť, bol návrh podpornej konštrukcie na prízemí (alebo prechodovej nosnej konštrukcie). Tento návrh musel rešpektovať:

  • podmienky projektu statiky,
  • požiadavku na návrh podpornej konštrukcie v značnej časti pôdorysu na minimálnu svetlú výšku viac ako 8 m,
  • požiadavku na časť tejto podpornej konštrukcie, ktorá musela splniť podmienku zachovania prejazdného pruhu pre medzinárodný cyklistický chodník v celej šírke Bloku D.

Bolo treba vyriešiť:

  • časť podpornej konštrukcie, ktorá riešila realizáciu monolitickej konzolovej konštrukcie vyčnievajúcej nad Dunaj. Výška tejto konštrukcie bola asi 16 m, dĺžka konzoly takisto asi 16 m;
  • uloženie podpornej konštrukcie na nevyhovujúcom brehu Dunaja tak, aby sa zabezpečil prenos zaťaženia od horných podlaží. Podporná konštrukcia sa musela v časti konzoly zrealizovať s nadvýšením, ktoré po vnesení predpätia (obr. 5), odstránení podpornej konštrukcie a priťažení objektu ostatnými konštrukciami zabezpečilo nulovú rovinu tejto časti konzoly voči ostatným konštrukciám príslušného podlažia. Aby nedošlo k poklesu realizovaného nadvýšenia, muselo byť uloženie podpornej konštrukcie dostatočne tuhé;
  • zachytenie vodorovnej sily pôsobiacej na podpornú konštrukciu, ktorá vznikala pri betonáži stropnej konštrukcie na konzolovej časti stropu.

River Park,predpínacie káble,stenový nosník,predpätie,zaťaženie
Obr. 5 Pohľad na geometriu predpínacích káblov pozdĺžneho stenového nosníka s vyznačením síl od predpätia a zaťaženia

Podporná konštrukcia sa musela nadimenzovať tak, aby preniesla zaťaženie od niekoľkých stropov nad sebou, a to až do momentu, keď toto zaťaženie mohla prebrať predpätá konštrukcia. Limitujúcim faktorom pre začatie predpínacích prác bolo vyzretie betónových konštrukcií a postup realizácie jednotlivých častí betónových konštrukcií v závislosti od dobetónovania zmrašťovacích pásov navrhnutých aj cez konštrukcie, do ktorých sa zabudovali predpínacie káble. Z hľadiska dodržania termínov výstavby sa musela podporná konštrukcia nadimenzovať tak, aby preniesla aj zaťaženie od dvoch stropov nachádzajúcich sa nad konštrukciami, v ktorých boli zabudované predpínacie káble, pričom sa nesmeli porušiť podmienky stanovené projektantom statiky pre realizáciu predpätia.

Výsledkom zohľadnenia uvedených podmienok bol návrh a realizácia podpornej konštrukcie:

  • v časti pôdorysu so svetlou výškou asi 8 m sa navrhla podporná rámová konštrukcia typu ST 100 (PERI), pomocou ktorej bolo možné zabezpečiť prenesenie zaťaženia od štyroch stropov nad sebou. Muselo sa zrealizovať aj podopretie existujúcich stropov v troch podzemných podlažiach až na úroveň základovej dosky pomocou štandardných PEP stojok;
  • v časti pôdorysu so svetlou výškou asi 8 m, pre ktorú platilo aj obmedzenie zachovania prejazdnej šírky pre medzinárodný cyklistický chodník, sa navrhla podporná konštrukcia pozostávajúca z prvkov HEB 360 – zvislé stojky, stojky HEB 160 – 600 nosníky (Weisse);
  • v časti pôdorysu konzolovej konštrukcie vyčnievajúcej nad Dunaj sa navrhla konzolová podporná konštrukcia pozostávajúca z prvkov HEB 360 – zvislé stojky a HEB 220 – šikmé stojky (Weisse) (obr. 6);
  • na zachytenie vodorovnej sily vznikajúcej pri betonáži konzolovej časti stropu nad Dunajom sa navrhli ťahadlá ukotvené do dvojice podporných stĺpov. Na zaistenie prenosu vodorovnej sily sa použil nosník HEB 800 ukotvený do nábrežných pilierov na nábrežnej hrane a v určitých úsekoch ukotvený predĺženými ťahadlami do stropu prvého podzemného podlažia garáží.
River Park,blok D,podporná konštrukcia River Park,realizácia,predpínanie
Obr. 6 Výstavba Bloku D s použitím dočasnej podpornej konštrukcie Obr. 7 Realizácia predpínania

Záver
Nosná konštrukcia budovy vychádza v ústrety ambicióznemu zámeru architekta vytvoriť premostenie ponad promenádu komplexu a umiestniť byty priamo nad rieku. Podarilo sa to vďaka aplikácii technológie, ktorá sa v súčasnosti na Slovensku bežne využíva iba pri mostných konštrukciách. Pri výstavbe budov, s výnimkou montovaných halových systémov, sa technológia predpínania (obr. 7) neprávom obchádza. Aj to predurčuje komplex River Park stať sa nielen neprehliadnuteľnou dominantou nábrežia Dunaja (obr. 8), ale z konštrukčného hľadiska aj zaujímavým dielom občianskej výstavby.

TEXT: Ing. Richard Müller a kolektív spolupracovníkov
FOTO: archív investora a hlavného zhotovovateľa

Ing. Richard Müller je výrobno-technickým riaditeľom spoločnosti Metrostav SK a. s.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.