Most na križovatke Poprad
Galéria(9)

Most na križovatke Poprad

Mostný objekt tvoriaci podstatnú časť križovatky Poprad pozostáva v rámci 1. etapy z vetiev PA, PD a PE. Most prechádza ponad navrhovanú trasu diaľnice D1, existujúcu železničnú trať Košice – Žilina a preložku cesty I/18.

Križovatka zabezpečuje napojenie diaľnice D1 a cesty I/18 na letisko Poprad. Pôvodný zámer realizácie preložky cesty I/18 ako smerovo rozdeleného štvorpruhu sa z dôvodu úsporných opatrení redukoval na polovičný profil. To sa dotklo aj mostného objektu a dobudovanie dvoch vetiev križovatky sa zastavilo. Vetvy PF a PG sa budú realizovať v ďalšej etape (obr. 11).


Obr. 11  Prehľadný výkres mosta

Piliere tvorí jeden driek a základová pätka. Pilier č. 6 na vetve PA je kruhová stojka s priemerom 1,7 m v spodnej časti, pričom horná časť sa lievikovito rozširuje na 2,3 m. Ostatné piliere tvorí elipsa s konštantnými rozmermi polosí 2,5 m × 1,3 m v spodnej časti, ktorá sa na dĺžke 4 m lievikovito rozširuje smerom k vrcholu na rozmery 5,0 × 1,6 m.

Pilier, nad ktorým sa spájajú dilatačné celky, tvorí dvojica takýchto pilierov (obr. 12). Na každom pilieri okrem piliera č. 6 je umiestnená dvojica hrncových ložísk. Na pilieri č. 6 prvého dilatačného celku sa umiestnilo jedno pevné hrncové ložisko. Pri druhom dilatačnom celku zabezpečujú pevné uloženie pevné ložiská na podperách č. V/F, V/G a č. 11. Na piliere č. 5, 7 a 10, ktoré podopierajú rozšírené časti nosnej konštrukcie, sa umiestnili len všesmerné ložiská umožňujúce voľný pohyb nosnej konštrukcie. Na zostávajúcich pilieroch je umiestnené jedno všesmerné a jedno jednosmerné ložisko.


Obr. 12  Výstavba pilierov mosta

Nosná konštrukcia (NK) sa navrhla ako plná spojitá doska pozostávajúca z dvoch dilatačných celkov, ktoré sú nad spoločnou podperou spojené prostredníctvom mostného dilatačného záveru. Šírka nosnej konštrukcie je na vetvách PA, PD a PE konštantná 11,2 m s konzolami šírky 3,1 m, ktorých spodná hrana má nábeh na kruh s polomerom R = 8,75 m. Výška nosnej konštrukcie je konštantná 1,15 m, len nad podperou č. 6 v mieste napojenia vetiev PD a PE na vetvu PA má nábeh v tvare lievika, ktorého priemer je 16 m a výška nad podperou je 2,15 m (obr. 13).

Na vytýčenie pomerne zložitého tvaru nosnej konštrukcie sa vypracoval samostatný výkres a textová príloha so súradnicami vytyčovacích bodov. V najkomplikovanejšej časti nosnej konštrukcie 1. etapy sa súradnicami podrobne zdokumentovali lomy a riadiace priamky potrebné na vytýčenie horného a spodného povrchu nosnej konštrukcie. Návrhom nábehu NK nad podperou č. 6 a umiestnením skrytého priečnika z betonárskej výstuže v asymetrickej časti NK medzi podperami č. 7 vetvy PA a č. 5 vetvy PD, resp. PE sa dosiahlo zmiernenie nepriaznivých účinkov vplyvom zaťaženia na tejto tvarovo a staticky náročnej časti NK (obr. 14). Po vyhotovení spodnej stavby sa postupne v jednotlivých etapách na pevnej podpernej skruži systémom pole, resp. dve polia a konzola vybudovala nosná konštrukcia (obr. 15 až 17).

Obr. 14  Výstavba nosnej konštrukcie Obr. 16  Detail tvaru pilierov


Obr. 15  Celkový pohľad na most


Obr. 17  Pohľad na most s najvyšším štítom Tatier v pozadí (2 655 m n. m.)

Statická analýza
Konštrukcie sa analyzovali ako priestorové aj prútové konštrukcie metódou konečných prvkov so zohľadnením reologických účinkov betónu a rozdelenia vnútoných síl vplyvom postupného betónovania a predpínania NK. Konštrukcie sa navrhli ako plne predpäté.

Križovatka Poprad
Betón:  0,81 m3/m2
Betonárska výstuž:  87 kg/m2
Predpínacia výstuž:  22 kg/m2

Autori: Tibor Michalka – Margita Gašparíkov
FOTO: Alfa 04 a.s.

Clánok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.