Most na križovatke Poprad
Mostný objekt tvoriaci podstatnú časť križovatky Poprad pozostáva v rámci 1. etapy z vetiev PA, PD a PE. Most prechádza ponad navrhovanú trasu diaľnice D1, existujúcu železničnú trať Košice – Žilina a preložku cesty I/18.
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Obr. 11 Prehľadný výkres mosta
Piliere tvorí jeden driek a základová pätka. Pilier č. 6 na vetve PA je kruhová stojka s priemerom 1,7 m v spodnej časti, pričom horná časť sa lievikovito rozširuje na 2,3 m. Ostatné piliere tvorí elipsa s konštantnými rozmermi polosí 2,5 m × 1,3 m v spodnej časti, ktorá sa na dĺžke 4 m lievikovito rozširuje smerom k vrcholu na rozmery 5,0 × 1,6 m.
Pilier, nad ktorým sa spájajú dilatačné celky, tvorí dvojica takýchto pilierov (obr. 12). Na každom pilieri okrem piliera č. 6 je umiestnená dvojica hrncových ložísk. Na pilieri č. 6 prvého dilatačného celku sa umiestnilo jedno pevné hrncové ložisko. Pri druhom dilatačnom celku zabezpečujú pevné uloženie pevné ložiská na podperách č. V/F, V/G a č. 11. Na piliere č. 5, 7 a 10, ktoré podopierajú rozšírené časti nosnej konštrukcie, sa umiestnili len všesmerné ložiská umožňujúce voľný pohyb nosnej konštrukcie. Na zostávajúcich pilieroch je umiestnené jedno všesmerné a jedno jednosmerné ložisko.
Obr. 12 Výstavba pilierov mosta
Nosná konštrukcia (NK) sa navrhla ako plná spojitá doska pozostávajúca z dvoch dilatačných celkov, ktoré sú nad spoločnou podperou spojené prostredníctvom mostného dilatačného záveru. Šírka nosnej konštrukcie je na vetvách PA, PD a PE konštantná 11,2 m s konzolami šírky 3,1 m, ktorých spodná hrana má nábeh na kruh s polomerom R = 8,75 m. Výška nosnej konštrukcie je konštantná 1,15 m, len nad podperou č. 6 v mieste napojenia vetiev PD a PE na vetvu PA má nábeh v tvare lievika, ktorého priemer je 16 m a výška nad podperou je 2,15 m (obr. 13).
Na vytýčenie pomerne zložitého tvaru nosnej konštrukcie sa vypracoval samostatný výkres a textová príloha so súradnicami vytyčovacích bodov. V najkomplikovanejšej časti nosnej konštrukcie 1. etapy sa súradnicami podrobne zdokumentovali lomy a riadiace priamky potrebné na vytýčenie horného a spodného povrchu nosnej konštrukcie. Návrhom nábehu NK nad podperou č. 6 a umiestnením skrytého priečnika z betonárskej výstuže v asymetrickej časti NK medzi podperami č. 7 vetvy PA a č. 5 vetvy PD, resp. PE sa dosiahlo zmiernenie nepriaznivých účinkov vplyvom zaťaženia na tejto tvarovo a staticky náročnej časti NK (obr. 14). Po vyhotovení spodnej stavby sa postupne v jednotlivých etapách na pevnej podpernej skruži systémom pole, resp. dve polia a konzola vybudovala nosná konštrukcia (obr. 15 až 17).
Obr. 14 Výstavba nosnej konštrukcie | Obr. 16 Detail tvaru pilierov |
Obr. 15 Celkový pohľad na most
Obr. 17 Pohľad na most s najvyšším štítom Tatier v pozadí (2 655 m n. m.)
Statická analýza
Konštrukcie sa analyzovali ako priestorové aj prútové konštrukcie metódou konečných prvkov so zohľadnením reologických účinkov betónu a rozdelenia vnútoných síl vplyvom postupného betónovania a predpínania NK. Konštrukcie sa navrhli ako plne predpäté.
Križovatka Poprad Betón: 0,81 m3/m2 Betonárska výstuž: 87 kg/m2 Predpínacia výstuž: 22 kg/m2 |
Autori: Tibor Michalka – Margita Gašparíkov
FOTO: Alfa 04 a.s.
Clánok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.