Andrea Dingová 
Jana Pančíková: Bývalý režim betón používal vo veľkej miere a nie vždy úplne šťastne
Partneri sekcie:
Výroba betónu prechádza postupne ekologizáciou. Použitie betónu s nízkomemisným cementom je však pri určitých aplikáciách nemožné. Tento materiál však medzi širokou verejnosťou nemá práve najlepšiu povesť, obzvlášť v porovnaní s drevom či prírodným kameňom. O tom, prečo je to tak a aká bude budúcnosť tohto univerzálneho stavebného materiálu, sme sa rozprávali s Janou Pančíkovou, manažérkou technicko-kompetenčného centra Danucem a novou prezidentkou Asociácie výrobcov transportbetónu.
Zaujímavé je, že aj napriek tomu nemá betón medzi širokou verejnosťou práve najlepšiu povesť, obzvlášť v porovnaní s drevom či prírodným kameňom. Prečo?
To je ťažká otázka, ale myslím si, že to súvisí s bývalým režimom, keď sa betón používal vo veľkej miere a nie vždy úplne šťastne. Veľa ľudí si spája betón s betónovými sídliskami a s betónovými vozovkami, ktoré sa v tom čase nerobili úplne technologicky správne; všetci poznáme tankodromy, najznámejší je medzi Martinom a Šturcom.
Betónové sídliská nemali až takú dobrú povesť medzi obyvateľstvom, aj keď v tom čase umožnili zásadné zmeny presunu pracovnej sily. Myslím si, že práve to je dôvod, prečo ľudia majú pocit, že betón zaberá prírodný priestor, zeleň. V súčasnosti už vieme, že betónové stavby vedia žiť naozaj v krásnej symbióze so svojím okolím. A keď betón používate rozumne, je to naozaj udržateľný stavebný materiál, dokáže byť krásne v súlade s prírodou.
Jeho Achillovou pätou sú vysoké emisie CO2, ktoré vznikajú pri výrobe hlavnej suroviny – cementu. Do akej miery sú v tejto súvislosti nápomocné inovatívne technológie a umelá inteligencia, aby sa optimalizovalo zloženie betónu a aj týchto zložiek, ktoré sú vnímané ako najväčší problém z hľadiska životného prostredia?
Najväčšou položkou náročnou na CO2 v betóne je, ako ste správne povedali, cement. Výrobcovia cementu posledné dekády veľmi výrazne pracovali na znižovaní emisnej stopy rôznymi spôsobmi. Ako betonári vieme najviac znížiť stopu CO2 tým, že nahradíme čistý portlandský slinok alebo čistý portlandský cement, ktorý je teda de facto len vypálená vápencová hornina a íly, ekologickým cementom.
To znamená cementom s vyššou „zmesovosťou“. Už v minulosti boli úplne bežné cementy troskové – s obsahom vysokopecnej trosky, ktorá vzniká ako vedľajší produkt pri výrobe ocele – alebo cementy s obsahom vypálenej vápencovej horniny. Obidve tieto zložky pomáhajú znižovať uhlíkovú stopu cementu. Do tejto skupiny patria aj iné alternatívne materiály, napríklad mletý alebo pucovaný vápenec, čo sú podrvené vápencové horniny, ktoré majú podobné vlastnosti ako slinok.
Za ostatných 20 rokov majú teda betonári tendenciu prejsť z čisto portlandských cementov na cementy zmesové. Zároveň sa snažia využívať pri výrobe automatizáciu alebo AI, a to predovšetkým na kontrolu kvality priamo v betonárni, prípadne na kontrolu kvality betónu rôznymi sondami po zabudovaní.
Keďže je betón vzhľadom na svoju hmotnosť a objem náročný na dopravu a spotrebu palív, snahou je zároveň túto dopravu zefektívniť, a to minimalizovaním dojazdu áut naprázdno. Tým sa dá pomerne výrazne znížiť emisná stopa CO2 výsledného betónu.
Betón, samozrejme, nemôžete dopraviť na 100 kilometrov, pretože rýchlo tuhne a zatvrdne. Preto je dôležité „rozhodiť“ sieť betonární tak, aby z nich bolo možné obhospodáriť stavby na čo najkratšiu vzdialenosť. O čo viac ju znížite, o to viac viete ušetriť aj CO2.
Prečítajte si tiež
O približne koľko percent možno týmito opatreniami znížiť emisie CO2?
Ak nechcete ovplyvniť veľmi výrazne výslednú kvalitu betónu, možno znížiť emisnú stopu stavby, resp. betónovej konštrukcie, približne o 20 až 30 %. Musí však ísť o kombináciu čo najekologickejšieho cementu, optimalizovanej receptúry bez zbytočne vysokej dávky cementu a optimalizovanej dopravy.
Veľkou výhodou by bolo zapracovanie recyklovaných materiálov, čo však stále nie je legislatívne úplne možné. Veríme však, že sa to v blízkej budúcnosti zmení, pretože recyklované materiály a recyklované kamenivo by boli veľkým prínosom pri znižovaní emisnej stopy betónu.
Ekologické materiály sa dostávajú do popredia. Aké zloženie má ekologický betón v porovnaní s tradičným a v čom sa od tradičného betónu odlišuje?
Ekologický betón sa dá vyrobiť tým, že sa použije ekologickejší cement. Existuje viacero výskumov o recyklovanom kamenive. Problémom je však nedostatočná alebo neexistujúca metodika na výpočet emisnej stopy betónu, čiže vychádzame z toho, čo v súčasnosti máme. Emisnú stopu teda počítame z cementu a zo vstupných surovín.
Pomohlo by nám, a to je tiež jedným z cieľov Slovenskej asociácie výrobcov transportbetónu, pracovať na tejto metodike, aby bola jednotná. V súčasných podmienkach si môže každý výrobca v podstate nastaviť svoju vlastnú metodiku, ak teda neberieme do úvahy EPD (Evironmental Product Declaration – environmentálne vyhlásenie o produkte). Ani pri EPD však metodika nie je stanovená úplne jednotne.
Takže je vôbec ekologický variant budúcnosťou betónu?
Tým, že sa do popredia dostáva ekologická certifikácia budov, považujem ekologický variant betónu za jeho budúcnosť. Do tejto certifikácie sa zatiaľ nezarátavajú stavebné materiály. Ak by sme však brali do úvahy celý životný cyklus stavby vrátane základných materiálov na výstavbu, bude betón jedným z tých materiálov, pri ktorom budú musieť byť výrobcovia schopní deklarovať jeho emisnú stopu.
Výrobcovia tak budú musieť na základe silnejúceho tlaku začať hľadať možnosti, ako emisnú stopu znižovať. Požiadavky na deklarovanie nízkej uhlíkovej stopy betónu prichádzajú zatiaľ skôr od súkromných investorov. Celý proces by urýchlil väčší záujem štátu. A netreba zabúdať na to, že tieto zmeny bude nevyhnutné preniesť aj do noriem.
Aký konkrétny časový horizont odhadujete v súvislosti s dosiahnutím tohto cieľa?
Green deal platí rovnako pre všetkých. Do roku 2030 máme stanovený jasný cieľ. Musím povedať, že v tomto je Slovensko vpredu, pretože slovenské cementárne spravili veľmi veľa v ekologizácii výroby už v minulosti a de facto už teraz spĺňajú prísne požiadavky, ktoré by mali byť splnené v roku 2030.
Cementári dokážu vyrobiť veľmi nízkoemisný cement. Tu však narážame na normy, ktoré tento nízkoemisný cement nepovoľujú použiť pri niektorých aplikáciách. Paradoxne najväčšie obmedzenia sa týkajú stavieb s veľkými rozmermi, ako sú diaľnice, železnice, mosty. Žiaľ, najväčší investor – štát – nie je, pokiaľ ide o zmeny vstupných materiálov, dostatočne pružný.
