Slavomír Podmanický: Vo vzťahoch mám rád otvorenosť
Železničná doprava na Slovensku je v porovnaní s rozvojom cestnej siete v úzadí. Potrebu investícií do modernizácie železničnej infraštruktúry, ako aj potrebu osvety železničnej a mestskej koľajovej dopravy neustále zdôrazňuje generálny riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti REMING Consult, a. s., Ing. Slavomír Podmanický.
Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia po rozpade veľkých projektových ústavov, akým bol predovšetkým Štátny ústav dopravného projektovania, vznikol najmä v oblasti projektovania dopravnej infraštruktúry priestor na vznik a pôsobenie nových progresívnych firiem. Po vyše piatich rokoch súkromného podnikania sme spolu s mojimi partnermi v spoločnostiach integrovali dovtedy celkom dobre fungujúce „eseróčky“ rôzneho zamerania a založili sme dve väčšie akciové spoločnosti. Oddelili sme stavebnú výrobu od projektovej, inžinierskej a konzultačnej činnosti, a tak v priebehu roku 1997 vznikli nové akciové spoločnosti
– REDING, a. s., zameraná najmä na stavebnú výrobu a REMING Consult, a. s., ktorej cieľom bolo vyplniť uvoľnené miesto na trhu projektovej, inžinierskej a konzultačnej činnosti. V roku 2002 som definitívne vystúpil zo stavebnej spoločnosti REDING a odvtedy sa venujem výhradne nášmu REMING-u.
Kde ste študovali a pracovali predtým, ako ste založili uvedené spoločnosti?Železnica očarí svojou veľkosťou a disciplínou procesov väčšinu detí. Aj ja som bol jedným z tých užasnutých. Môj študentský a profesionálny život sa vinul týmto smerom a záľuba sa nakoniec stala mojím zamestnaním. Už na základnej škole mi bolo jasné, že chcem a pôjdem študovať na Vysokú školu dopravnú do Žiliny. Stalo sa tak a doteraz mám na moju alma mater krásne spomienky a skúsenosti.
Moje prvé zamestnanie nebolo síce na železnici, ale človek niekde musí začať a Pôdohospodársky projektový ústav bol výborným odrazovým mostíkom. Dal mi základné vedomosti o projektovaní, praktické skúsenosti a veľa priateľov. Potom som už definitívne zakotvil na železnici. Koncom roka 1978 som nastúpil na investičný odbor vtedajšej Správy Východnej dráhy v Bratislave. Okrem iného som bol súčasťou kolektívu, ktorý pripravoval veľký súbor stavieb na terajšom železničnom koridore č. V v úseku Bratislava – Leopoldov – Púchov. Na väčšine úsekov tohto koridoru je dnes zhodou okolností naša spoločnosť generálnym projektantom pre modernizáciu železničnej trate. Neskôr som sa venoval príprave a stavebnému dozoru viacerých významných stavieb v železničnom uzle Bratislava. Myslím, že moje skúsenosti boli zúročené aj v terajšej koncepcii prestavby železničného uzla Bratislava a v integrácii železnice do mestskej a prímestskej osobnej dopravy.
Zároveň ste vedúcim Sekretariátu Spoločnosti PSKD – prevádzka a stavba koľajovej dopravy. Čo je vašou úlohou?
Tvorivé prostredie našej firmy, nasadenie a výborný kolektív prirodzene poukázali na potrebu úzkeho kontaktu s odborníkmi z technických univerzít, výskumných a vývojových ústavov, s výrobcami stavebných a technologických materiálov a zariadení, ale aj s lídrami technického rozvoja železníc a mestskej hromadnej dopravy. Takéto vzťahy sme nadväzovali spontánne. V roku 2001 sme ich pretvorili do dnes už známej Spoločnosti PSKD – prevádzka a stavby koľajovej dopravy. Hlavným cieľom a súčasne rozhodujúcou charakteristikou tejto spoločnosti je jej neformálnosť, dobrovoľnosť, vysoká profesionalita a priateľské ovzdušie, v ktorom sa konajú všetky aktivity. Hlavným krédom spoločnosti je spájanie teórie s praxou. Prvé aktivity boli vo forme riešenia projektových úloh, neskôr workshopy s už oveľa väčším úspechom, nasledovali diskusné kluby vedené pri káve alebo formou exkurzií. Vrcholom doterajších aktivít je Fórum koľajovej dopravy.
Táto úspešná medzinárodná konferencia v marci tohto roku zaznamená už svoj 6. ročník. Dá sa povedať, že aktivity Spoločnosti PSKD od roku 2001 spôsobujú rozruch v kruhoch odbornej verejnosti a nenápadne, ale cielene realizujú pozitívnu osvetu železničnej doprave, ktorej sa akosi stále nedostáva uznania a podpory.
Ako šéf sedemčlenného Sekretariátu tejto spoločnosti som zodpovedný za trvalé udržiavanie kontaktov, uskutočnenie odborných stretnutí, aktivizáciu odborníkov na naplnenie rozvojových zámerov, výskumných úloh, alebo presadenie progresívnych riešení do praxe, do legislatívy. Úlohou sekretariátu spoločnosti je aj zavedenie výsledkov činnosti do praxe, ich evidencia a plánovanie nových návrhov činností, ktorými sa budú členovia spoločnosti zaoberať v budúcnosti.
Aký je váš názor na projektovú prípravu železničných koridorov? Kde vidíte nedostatky a kam by sme sa mali posunúť?
Investície do železnice v posledných dvadsiatich rokoch sú v obrovskom nepomere s investíciami do diaľničnej a cestnej infraštruktúry. Možno aj preto sa zdá projektová a inžinierska príprava modernizácie železničných koridorov v porovnaní s cestnou sieťou dostatočne kvalitná, výrazne komplexnejšia a včasnejšie zabezpečovaná.
Príprava projektov modernizácie konvenčných železničných tratí na Slovensku sa začala v roku 1994. Je daná medzinárodnými dohodami, a to nielen jednoznačným určením parametrov, ktoré musí takáto trať spĺňať, ale aj určením traťových úsekov zahrnutých do európskej siete TEN-T. Tu vidím prvý nedostatok, pretože v Bruseli jasne evidujú pre Slovensko už len koridor č. Va z Bratislavy cez Košice do Čiernej nad Tisou a koridor VI z Nového Mesta nad Váhom cez Žilinu a Čadcu do Poľska. Ostatné traťové úseky, ktoré boli pôvodne zahrnuté do siete TEN-T (koridor č. IV, VIII a IX), sa z nejakého dôvodu vytrácajú nielen z nášho, ale už aj z „bruselského“ povedomia, a najmä zo zásobníkov na financovanie.
Druhý nedostatok vidím v rozhodovaní investora, teda štátu a štátnych firiem, o rozsahu a kvalite modernizácie. Sme malicherní a rozmýšľame len v medziach momentálne platnej legislatívy, príkazov, zákazov, momentálneho množstva financií, bez nadhľadu a perspektívy. Nepochopiteľne sa bránime progresívnym návrhom a takej kvalite a parametrom, ktoré sú inde v Európe bežné. Spomeniem len niekoľko z nich.
Napríklad návrhovú rýchlosť určil investor do 160 km/h, pričom európska legislatíva pre modernizáciu konvenčných tratí umožňuje projektovať na rýchlosť do 200 km/h. Ďalej je to použitie „rýchlych“ štíhlych výhybiek do odbočných smerov v staniciach, použitie progresívnejšej „blossovej“ prechodnice, presadenie pevnej jazdnej dráhy v tuneloch a na mostoch, zjednotenie trakčnej sústavy na 25kV, 50 Hz striedavých na celom koridore Va atď.
Projekty modernizácie železničných tratí, ktoré sú financované z väčšej časti z fondov EÚ, boli a sú jedinečnou šancou dať do poriadku na dlhé desaťročie aj súvisiace objekty železničných staníc a zastávok, akými sú čakárne, verejné WC, vestibuly, predstaničné a komerčné priestory. Rozumný hospodár by pridal trošku viac financií a urobil by jednou ranou komplexnú modernizáciu. Možno by potom aj naše stanice a zastávky vyzerali tak ako u našich západných susedov. Žiaľ, asi nebudú. Zmodernizovaných máme zatiaľ len 100 km trate a realizovať sa začalo ďalších 55 km z celkovej dĺžky 540 km koridoru č. Va. Ešte stále je šanca zmeniť postoj k rozsahu a kvalite modernizácie na zostávajúcich takmer 400 km. Je to výzva pre investora.
Darí sa vám ovplyvňovať investorov?
Dá sa to jedine osvetou, trvalým zvolávaním porád a uverejňovaním článkov a myslím, že sa nám to darí. Tým, že sa o téme rozprávame aj s výrobcami jednotlivých komponentov, dostáva sa do povedomia a pripravujú sa aj predpisy.
Čo je momentálne prioritou vo výstavbe železničnej siete na Slovensku?
Je nevyhnutné zrealizovať modernizáciu železničného koridoru č. Va. z Bratislavy cez
Žilinu a Košice až do Čiernej nad Tisou, ktorý tvorí chrbticu dopravnej infraštruktúry Slovenska. Z pohľadu budúcnosti, ochrany životného prostredia aj obslužnosti najpriemyselnejších regiónov Slovenska je to jediná cesta, ktorá koniec koncov už bola schválená v dopravnej politike štátu a ktorá napĺňa aj naše záväzky vyplývajúce z dopravnej politiky EÚ o posilňovaní podielu železničnej dopravy na celkovej preprave. Čím skôr si to uvedomíme a budeme konať, tým efektívnejšie a kvalitnejšie máme šancu zmodernizovať tento pre Slovensko mimoriadne dôležitý dopravný koridor.
Ktoré hodnoty sú pre vás ako človeka dôležité?
Najdôležitejšia je pre mňa serióznosť a vždy sa usilujem, aby vo vzťahoch vládol pokoj. Nemám rád stresy a klamstvá. Vo vzťahu k zamestnancom a priateľom mám rád otvorenosť a to platí aj v obchode. Keď niečo poviem, vždy sa to snažím splniť.
Ako vás vnímajú vaši zamestnanci?
Odborné schopnosti, kreativita, nasadenie a pritom obrovská zodpovednosť za kvalitu budúcnosti ctí väčšinu našich zamestnancov. Vysoko si vážim ich prácu a mrzí ma, že práca projektanta na Slovensku stále nie je dostatočne docenená. Zatiaľ si tvorcov a aranžérov nášho prostredia nevážime tak ako tých, ktorí ich návrhy realizujú alebo užívajú. Verím, že pre našich zamestnancov sú moje nápady, postoje a správanie ešte stále motivujúce a že zároveň vo mne cítia oporu, istotu a spolupatričnosť.
Ako trávite voľný čas? Čo vás zaujíma?
Voľný čas mi najviac vypĺňa tenis, golf, turistika a lyžovanie. Rád si vypočujem dobrú hudbu, vekom inklinujem viac k tej klasickej. Rád si však vypočujem aj dobrú modernú produkciu. Obdivujem architektúru, pekné obrazy a chutné vína.
| Ing. Slavomír Podmanický Narodený: 23. februára 1952 v Kysuckom Novom Meste Vzdelanie:
Priebeh zamestnania:
Súčasné pôsobenie:
|
Rozhovor pripravila Magdaléna Lukáčová
Foto: archív Slavomíra Podmanického
Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.
