Mimoúrovňová útvarová križovatka Prešov-západ je súčasťou úseku diaľnice D 1 Prešov-západ – Prešov-juh. Križovatka bude zabezpečovať vzájomné prepojenie diaľnice D 1, rýchlostnej cesty R 4, ciest I/18 a II/546 a komunikačného systému mesta Prešov.
Jeho starý otec patril k povestným liptovským murárom, ktorí stavali Budapešť. Otec toto remeslo prevzal a bol dlhoročným riaditeľom veľkej stavebnej firmy. Aj z maminej strany sa to hemžilo stavbármi a tak Žilinčanovi Igorovi Chomovi bolo všetko jasné: stavebná fakulta v Bratislave. Stavbársky fortieľ získaval v Nemecku i Rusku, aby svoje skúsenosti následne zúžitkoval na Slovensku. Už vyše dva roky pôsobí Ing. Igor Choma (1964) vo funkcii predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., a viac ako rok vo funkcii splnomocnenca vlády SR pre urýchlenú výstavbu nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry, odkiaľ priamo vykonáva prioritu vlády – urýchlenú výstavbu diaľnic. Ako sám tvrdí, v súčasnej situácii ovplyvnenej finančnou krízou sa pohybuje so zvýšenou aktivitou, lebo práve to je pre neho stimul k novým výzvam.
Dočasné rozšírenie diaľnice medzi Bratislavou a Trnavou na šesťpruh by malo byť spustené do prevádzky v máji 2010. Celková rekonštrukcia tohto 30 až 35 rokov starého úseku by mala skončiť v roku 2015.
Zaha Hadid je architektka, ktorá stále posúva hranice architektúry a dizajnu mesta. Svoj talent potvrdzuje aj v oblasti dopravných stavieb – koncom minulého roka uviedli v rakúskom Innsbrucku do prevádzky štyri lanové dráhy podľa návrhu tímu Zaha Hadid Architects. Aj keď nejde o významovo veľké stavby, Zaha Hadid ich povýšila na šperky v kontexte mesta a horskej krajiny.
S prívlastkom najväčšej križovatky európskych železničných ciest sa v Berlíne nad Sprévou tiahne nová Hlavná stanica. Nemá však iba medzinárodnú transportnú funkciu. Vystupuje súčasne ako symbol zjednotenia a prepojenia, a to priamo v meste, ktoré dlhé roky pred pádom komunizmu nedelila iba fiktívna železná opona, ale reálny betónový múr. Po jeho zborení sa Nemecko ocitlo v novej politickej, ale aj infraštruktúrnej situácii. Budova bývalej stanice Lehrter Bahnhof sa nachádzala na dôležitom priesečníku mnohých dopravných spojení, no rastúce požiadavky dynamickej spoločnosti si vynútili realizáciu moderného železničného komplexu. Nová berlínska Hlavná stanica je jedným z míľnikov prebiehajúcej európskej integrácie a zároveň dômyselnou symbiózou architektonického riešenia a denného svetla.
Spoločnosť Alfa 04 sa do vedomia odbornej verejnosti začala zapisovať od roku 2004. Jej projekčný tím sa špecializuje predovšetkým na projektovanie dopravných stavieb. Základnou filozofiou práce v spoločnosti je poskytnúť klientovi dielo na špičkovej úrovni spracovania a kvalifikované odborné konzultácie. O začiatkoch podnikania, projektovaní i mostoch sme sa porozprávali s predsedom predstavenstva, Ing. Miroslavom Maťaščíkom.
Výstavbu ďalšieho spišského úseku diaľnice D1 v časti Jablonov - Studenec s dĺžkou 5210 metrov odštartovali pod Spišským hradom. Nadväzuje na vyše trojkilometrový úsek Studenec - Beharovce, ktorého výstavbu rozbehli pred dvoma týždňami. Rovnako ako tento úsek, aj časť Jablonov - Studenec chcú odovzdať do predčasného používania na prahu leta budúceho roka. Dlhší úsek však len v polovičnom profile.
Ešte v tomto roku sa môže začať s výstavbou dvoch ipeľských mostov medzi slovenským Peťovom a maďarskou Pöstyénpusztou, Rákošom a Rárospusztou. Informovali o tom minulý týždeň v severomaďarskom Szécsényi predstavitelia slovensko-maďarského konzorcia, ktoré získalo zo zdrojov Európskej únie grant vo výške sedem miliónov eur.
Modernizácia železničnej stanice Brunovce bola podľa harmonogramu výstavby poslednou ucelenou časťou stavby (UČS 21) s názvom ŽSR, Modernizácia železničnej trate Trnava – Nové Mesto nad Váhom, žkm 47,550 – 100,500 pre traťovú rýchlosť do 160 km/h, II. etapa, a pre stanicu znamenala prestavbu na zastávku.
So stavebníctvom sa zoznámil už v detstve, keď pomáhal otcovi stavať rodinný dom. Počas štúdia na stavebnej fakulte v Bratislave bol obdivovateľom generácie erudovaných pedagógov, ktorí umocnili jeho nadšenie pre inžinierske stavby a uviedli ho do mostárskych odborných kruhov. Zotrvanie na katedre betónových konštrukcií a mostov, avšak v tesnom prepojení s praxou, odštartovalo jeho kariéru. Dlhoročný vysokoškolský pedagóg, prezident Národného komitétu fib SR, riaditeľ spoločnosti Projstar-PK – doc. Ing. Milan Chandoga, PhD.
Článok uvádza geotechnickú analýzu príčin porušenia a návrh sanačných opatrení oporného múru vybudovaného v zosuvnom území. Nitrianska kotlina – a najmä oblasť obce Handlová – sú problematické z hľadiska výstavby stavebných objektov, a to pre výskyt množstva rôznych typov zosuvov. Nerešpektovanie miestnych inžinierskogeologických pomerov, podcenenie statického návrhu konštrukcie oporného múru a chyby pri realizácií stavebného diela viedli k porušeniu oporného múru realizovaného pre objekt predajne potravín v Handlovej.
Verejno-súkromné partnerstvá, takzvané public-private partnerships alebo PPP, sú dnes už pomerne známym pojmom, pričom ich základnou ideou je rozsiahlejšie využitie súkromného sektora (najmä jeho skúseností a schopnosti efektívne hospodáriť) pri zabezpečení verejných služieb. Pritom však nedochádza k trvalému prechodu rozhodovania alebo vlastníctva na súkromného partnera. Hoci sa tento spôsob spolupráce postupne rozširuje aj do ďalších oblastí na Slovensku, zatiaľ sa o ňom hovorí najmä v súvislosti s diaľničnými projektmi. Naplno ho plánuje aplikovať aj súčasná vláda, ktorá chce urýchliť dobudovanie diaľnice z Bratislavy do Košíc a chýbajúce úseky rýchlostnej cesty R1. O aktuálnych otázkach pri využívaní PPP projektov sme sa porozprávali s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Národnej diaľničnej spoločnosti Ing. Igorom Chomom.
Na Slovensku sú PPP projekty alebo projekty verejno-súkromného partnerstva známe najmä vďaka diaľničným projektom. V porovnaní s inými európskymi krajinami sa však u nás koncept PPP začal uplatňovať pomerne neskoro. Dnes je ale zrejmé, že za posledné dva roky sa Slovensku podarilo významne pokročiť a o PPP sa už nehovorí len v súvislosti s dobudovaním siete diaľnic a rýchlostných ciest, ale aj s projektmi v oblasti zdravotníctva, športu či kultúry. Ako však býva vo svete zvykom, aj u nás sa začalo uvažovať o PPP najskôr pri projektoch v oblasti dopravnej infraštruktúry.
Dom v českých Černošiciach podľa projektu architekta Davida Damašku z pražského AAA Ateliéru je zaujímavou ukážkou toho, ako sa dá aj na pozemku ohrozeného záplavami, postaviť dom, ktorý prípadnej povodni dokáže odolať. Architektonický koncept vyvýšenia domu nad terén prostredníctvom betónovej podnože vyžaduje premyslené technické riešenie.
1. fórum koľajovej dopravy V dňoch 15. až 16. marca 2005 sa konala v Bratislave medzinárodná konferencia pod názvom 1. fórum koľajovej dopravy. Spoločnosť PSKD – Prevádzka a stavby koľajovej dopravy zorganizovala túto […]
