Inžinierske stavby

Akashi Kaikyo - visutý most s najdlhším centrálnym rozponom 1191 m, hrúbka lana 112 cm.

Firma Vladimír Dostál vznikla na Morave v roku 1990 a zriadením organizačnej zložky začiatkom roka 2010 vstúpila aj na Slovensko. Hlavným zámerom bolo vybudovanie funkčnej spoločnosti, ktorá sa bude postupne etablovať a presadzovať v  konkurenčnom boji.

Mostný objekt 205-00 na R1 nad údolím, Hosťovským potokom a poľnou cestou v km 6,423 je najväčším mostom 2. úseku Selenec – Beladice. Dĺžka tohto 17-poľového mosta je 960 m, z toho 6 polí je dlhých približne 40 m a 11 hlavných polí má rozpätie 69 m. Realizovaný je unikátnou technológiou hornej výsuvnej skruže.

Bez vody niet života. Dnes už túto premisu vnímame nielen z pohľadu biológie, ale aj technického hľadiska, keďže voda je prakticky nevyčerpateľný zdroj ekologicky vyrábanej elektrickej energie. Na zabezpečenie jej dostatočného množstva sa budujú vodné stavby, ktoré ju zadržiavajú nielen ako zdroj pitnej vody a na závlahy, ale aj na priemyselné a energetické využitie. V neposlednom rade majú tieto stavby aj protipovodňový charakter. Vodné stavby sú však v prípade havárie aj potenciálnym nebezpečenstvom.

Cieľom tohto príspevku je informovať odbornú verejnosť o príprave významného cestného prepojenia rýchlostnej cesty R1 a diaľnice D1 z Banskej Bystrice do Ružomberka, o stave projektovej prípravy, návrhu technického riešenia a aspoň v krátkosti uviesť základné parametre charakterizujúce rozsah celej stavby.

V súčasnosti prebieha na území Slovenskej republiky modernizácia a výstavba vysokorýchlostných tratí. Súčasťou pripravovanej trate Púchov – Žilina (I. etapa) je aj tunel Diel s dĺžkou 1 081,7 m a tunel Milochov s dĺžkou 1 861 m.

Najvyšší most v Spojenom kráľovstve by sa mal začať stavať v meste Sunderland o dva roky. Zavesený most bude vysoký 187 metrov, dlhý 336 m a predpokladané investície dosiahnu 133 miliónov libier.

V úzkom priestore medzi Hričovským kanálom a korytom Váhu bolo potrebné umiestniť diaľničnú komunikáciu na mostný objekt estakádneho typu. Vzhľadom na jeho dĺžku a termíny výstavby sa pri návrhu uplatnili dve konštrukčné a technologické riešenia.

Po objavení parného pohonu a jeho uplatnení v železničnej doprave nastal prudký rozvoj železníc. Ťažké parné lokomotívy však mali problém s prekonávaním prevýšenia v hornatom teréne, preto boli stavitelia nútení hľadať výhodnejšie trasy, čo ich priviedlo k razeniu tunelov priamo cez pohoria.

Kvalitná a funkčná dopravná sieť patrí ku kľúčovým faktorom, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú rozvoj hospodárstva a priestorové usporiadanie územia štátu. Keďže existujúca diaľničná sieť obslúži len časť územia Slovenskej republiky, bola doplnená sieťou rýchlostných ciest, ktorá pokryje celé územie štátu. Slovensko je hornatá krajina, preto je výstavba diaľnic (D) a rýchlostných ciest (R) neodmysliteľne spojená s výstavbou tunelov.

Tunel pod hradom predstavuje pre Bratislavčanov z pohľadu mestskej dostupnosti veľmi dôležitú dopravnú tepnu a jeho rekonštrukcia je veľkým prínosom pre električkovú dopravu. Tunel pochádza z druhej svetovej vojny. Posledná rekonštrukcia prebehla v 80. rokoch minulého storočia, pričom jej zámerom bola zmena využitia tunela z cestného na električkový. Pod súčasnú rekonštrukciu sa podpísal jeho havarijný stav.

Veľké mestá a ich aglomerácie riešia problémy s dopravou vytváraním integrovaných dopravných systémov, ktorých cieľom je vytvoriť efektívnu alternatívu k individuálnej osobnej doprave. Integrovaný dopravný systém predstavuje spôsob, ako zosúladiť tarify, trasy a časové harmonogramy viacerých foriem hromadnej prepravy tak, aby cestujúci mohol jednoducho, pohodlne a rýchlo cestovať v rámci aglomerácie, a to s použitím viacerých nadväzujúcich druhov dopravy – vlaku, mestskej hromadnej dopravy či linky prímestskej dopravy na jeden cestovný lístok za rovnakých prepravných podmienok. Integrovaný dopravný systém má ponúknuť obyvateľom kvalitnú, pohodlnú, rýchlu a intervalovú verejnú dopravu, ktorá by mohla nahradiť individuálnu dopravu.

Príspevok sa zaoberá modernizáciou železničnej trate na úseku železničná stanica Trenčianska Teplá až po železničnú stanicu Beluša v zmysle medzinárodných dohôd AGC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach) a AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy) pri zohľadnení technických špecifikácií interoperability (TSI) európskeho železničného systému. Cieľom modernizácie je okrem zjednotenia prvkov infraštruktúry, zvýšenia bezpečnosti aj zvýšenie výkonnosti trate, traťovej rýchlosti a ponuka vyššieho štandardu služieb a kultúry pre cestujúcu verejnosť.

Príspevok sa zaoberá modernizáciou železničnej trate na úseku železničná stanica Trenčianska Teplá až po železničnú stanicu Beluša v zmysle medzinárodných dohôd AGC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach) a AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy) pri zohľadnení technických špecifikácií interoperability (TSI) európskeho železničného systému. Cieľom modernizácie je okrem zjednotenia prvkov infraštruktúry, zvýšenia bezpečnosti aj zvýšenie výkonnosti trate, traťovej rýchlosti a ponuka vyššieho štandardu služieb a kultúry pre cestujúcu verejnosť.

Výstavba rýchlostnej cesty R1 pokračuje od júla v intenzívnej, predĺženej prevádzke počas celého týždňa vrátane víkendov. Podľa harmonogramu sa začali pokladať prvé vrstvy asfaltu na všetkých cestných úsekoch a práce sa sústredili na nosné časti mostných objektov. Ku koncu sledovaného obdobia pracovalo na výstavbe PPP projektu Rýchlostná cesta R1 Nitra, západ – Tekovské Nemce a Banská Bystrica – severný obchvat 1 500 zamestnancov, 320 strojov a 500 dopravných prostriedkov.