Základným prvkom, ktorý určuje fungovanie veľkého mesta a jeho okolia, je doprava. Tá sa dá nazvať funkčnou vtedy, ak nemusíte každé ráno stáť pri ceste za povinnosťami v kolónach a špekulovať, kadiaľ by ste sa dostali do cieľa čo najrýchlejšie. Ak je mesto preplnené osobnými automobilmi, v ktorých sedí v každom druhom len vodič, riešením je „kvalitná" hromadná doprava. A v Bratislave je jediným zmysluplným riešením koľajová doprava.
Príspevok je pokračovaním článku Progresívne technológie výstavby mostov vo svete, v ktorom boli opísané technológie FLEXI ARCH a OPS (tzv. organické predpätie). Venovali sme sa v ňom aj novým riešeniam prechodovej oblasti integrovaných mostov a výpočtom genetickými algoritmami. Táto časť sa venuje dvom technológiám, ktoré patrili ešte donedávna do žánru science fiction a ktoré napredujú veľmi rýchlo – technológii stavby mostov 3D tlačou a stavbám mostov s využitím dronov.
Napojenie miest Spišská Nová Ves a Levoča na diaľnicu D1 po dobudovaní diaľničných úsekov D1 Jánovce – Jablonov, I. úsek a D1 Jánovce – Jablonov, II. úsek je zabezpečené mimoúrovňovou križovatkou Levoča a privádzačom Spišská Nová Ves – Levoča, I. etapa. Spojenie mesta Spišská Nová Ves, južnej časti mesta Levoča a jeho okolia nie je riešené ideálne.
Keď sme minulý rok na Ground Zero udivene civeli na rozostavanú nadzemnú časť novej prestupnej stanice metra od Santiaga Calatravu, nemohli sme sa ubrániť vznešenému účinku monumentálnej skulpturálnej konštrukcie, ktorá zo zeme skutočne pripomína niečo medzi krídlami vzlietajúceho vtáka, archou vynárajúcou sa z hlbín Zeme a útrobami obrovskej veľryby.
Najdôležitejším a najnáročnejším stavebným objektom v rámci stavby Nosného systému MHD v Bratislave bola rekonštrukcia Starého mosta cez Dunaj. Starý most, pôvodne Most Františka Jozefa, bol postavený v roku 1890 ako prvý pevný most v Bratislave. Po súčasnej rekonštrukcii prevádza cez Dunaj obojsmernú dvojkoľajnú trať určenú pre električku a tram-train.
Od 13. mája je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 3/2016. Jeho hlavnou témou sú mosty, o ktorých výstavbu v tomto čase na Slovensku nie je núdza.
Železničná trať posudzovaná v štúdii je súčasťou V. železničného koridoru a má dĺžku 350 km. Cieľom štúdie bolo transparentným spôsobom zostaviť prijateľné množstvo ucelených variantných riešení, ktoré vstupovali do záverečného hodnotenia pomocou CBA analýzy, a z nich zostaviť konečné poradie a vybrať víťazný variant.
Mostný objekt SO 224-00 Most na D3 v km 10,800 nad preložkou cesty I/11 a Kysucou je jedným z nosných stavebných objektov úseku D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno). Hlavnou úlohou tohto mostného objektu je previesť dopravu na tomto úseku diaľnice ponad cestu na Vranie, rieku Kysucu a vetvu cesty I/11 budovanú v rámci tejto stavby.
Podľa štatistík bezpečnosti cestnej premávky sú najčastejšou príčinou vzniku dopravných nehôd človek a jeho správanie, technický stav a spoľahlivosť vozidla a tretím v poradí je stav cestnej komunikácie a prostredia v jej okolí (návrhové prvky, značenie, pevné prekážky a odvodnenie).
Článok sa venuje električkovej doprave v Košiciach a jej vývoju od pouličnej dráhy k zmodernizovanej infraštruktúre, ktorá sa prispôsobila tak, aby predbehla čas. Táto modernizácia môže byť zároveň začiatkom električkovej dopravy ako nosného dopravného systému v metropole východu.
Zariadenie s váhou 580 ton a dĺžkou 91 m sa využíva pri ukladaní prefabrikovaných nosníkov pri stavbe viaduktov.
Na začiatku tohto roka sme sa navždy rozlúčili s Ing. Gabrielom Tevecom, dlhoročným významným odborníkom v oblasti betónových mostných konštrukcií na Slovensku. Keďže sa svojou prácou hlboko zapísal do povedomia slovenských i českých odborníkov v oblasti navrhovania, projektovania aj realizácie mostov z predpätého betónu, s úctou prinášame krátku rekapituláciu jeho bohatej odbornej činnosti.
Koniec minulého roka bol cieľovou páskou pre Operačný program Doprava 2007 – 2013, v súčasnosti už prebieha Operačný program Integrovaná infraštruktúra, časovo ohraničený rokmi 2014 až 2020. Železnice Slovenskej republiky – ako jeden z najväčších investorov na Slovensku vôbec – boli v oblasti modernizácie železničných tratí, využitia a naplnenia Operačného programu Doprava (OPD) mimoriadne úspešné a svoje ambície naplnili na viac ako 100 %. Rovnako smelé ambície má manažér infraštruktúry aj v novom programovom období.
V decembri minulého roka bol daný do užívania nový úsek diaľnice na východnom Slovensku D1 Fričovce – Svinia s dĺžkou 11,2 km. Tento diaľničný úsek bol postavený podľa tzv. žltej knihy Fidic, čo znamená, že pri dodržaní určitých podmienok mal zhotoviteľ voľnú ruku pri návrhu konštrukcií a mohol hľadať optimálne riešenia. Hlavným kritériom výberu riešenia bola cena, pričom najväčšia možnosť úspory sa núkala najmä pri návrhu mostných objektov.
Vyše hodiny cesty a približne 43 kilometrov od centra hlavného mesta Mexika sa dnes rozkladá územie, ktoré vybrali za novú vstupnú bránu do krajiny.
