Železničná doprava má svoje nezastupiteľné miesto najmä pri prepravách, ktoré je vzhľadom na ich objem, rozmery nákladu, prepravné vzdialenosti a ďalšie charakteristiky výhodnejšie uskutočňovať po železnici ako po ceste. V rámci osobnej prepravy predstavuje železnica dostupný, rýchly, bezpečný, environmentálne a cenovo prijateľný druh dopravy spĺňajúci podmienku zabezpečenia dopravnej obslužnosti daného územia.
Začiatkom predchádzajúceho roka došlo k zmene na vedúcej pozícii v jednej z najvýznamnejších stavebných firiem na Slovensku, v spoločnosti STRABAG, s. r. o. Novým konateľom sa stal Ing. Branislav Lukáč, s ktorým sme sa rozprávali o jeho doterajšom pôsobení a ďalšom smerovaní spoločnosti.
Príspevok v úvodnej časti stručne opisuje najvýznamnejšie problémy v úseku diaľnice D1 Turany – Hubová, ktoré počas prípravy údolného variantu vedeného v morfologicky, geotechnicky, urbanisticky a environmentálne exponovanom území neboli včas detegované. Ďalej informuje o alternatívnych variantoch diaľnice s dôrazom na synergický efekt diaľnično-železničného tunela Veľká Fatra dlhého 9 435 m, ktorý vďaka využitiu súbežného trasovania diaľnice a modernizovaného železničného koridoru ponúka komplexné riešenie dopravy v úseku Turany – Hubová.
Svoje poznatky z experimentálnej fyziky jednoducho preniesol do oblasti betónových konštrukcií a mostov. Obľúbený medzi stavbármi, typický svojou skromnosťou a zmyslom pre humor. Významný slovenský vedec, ktorý vo februári tohto roka oslávil 70 rokov svojho plodného života. Doc. RNDr. Andrej Jaroševič, PhD.
Od 7. marca je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby. Môžete si v ňom prečítať rozhovor s významným slovenským vedcom, doc. Andrejom Jaroševičom, ako aj konateľom spoločnosti STRABAG, Ing. Branislavom Lukáčom. Hlavnou témou časopisu je železničná doprava, v rámci ktorej je predstavená stratégia ŽSR na nasledujúce obdobie, modernizácia železničného uzla Žilina či optimalizácia medzistaničného úseku Devínska Nová Ves – Zohor. Informácie o najvýznamnejších problémoch na úseku diaľnice D1 Turany – Hubová nájdete v článku o komplexnom riešení dopravy v tomto úseku prostredníctvom tunela Veľká Fatra.
Mostný objekt sa nachádza na rýchlostnej ceste R1 Trnava – Banská Bystrica na úseku Selenec – Beladice, ktorý bol uvedený do prevádzky v októbri 2011. Je tvorený jednokomorovou nosnou konštrukciou s obojstrannými konzolami z predpätého betónu. Most s dĺžkou nosnej konštrukcie 762,4 m bol ako jediný na celom úseku rýchlostnej cesty R1 budovanej v rámci PPP projektu realizovaný technológiou letmej betonáže. Mostná konštrukcia sa nachádza nad údolím s potokom Kadaň a cestou III. triedy v maximálnej výške 32 m nad terénom.
Dopravný systém ovplyvňuje ekonomický, sociálny, výchovný a kultúrny vývoj každej krajiny. Rozvoj cestnej siete by mal preto zodpovedať týmto potrebám a zameriavať sa na budúci dopyt po doprave. Základom rozhodovania o ďalšom rozvoji sú finančné možnosti a technické podklady z dopravného inžinierstva, koncepcie rozvoja či bezpečnosti cestnej premávky. Ak sa pozrieme na Holandsko, vďaka cestnej sieti, ktorá predstavuje vyše 2 000 km diaľnic a približne 120-tisíc km ciest, a transparentnému podnikateľskému prostrediu sa tejto krajine darí nielen v doprave, ale aj v obchode viac ako kdekoľvek inde v Európe.
Voda predstavuje fenomén, ktorý v rozhodujúcej miere ovplyvňuje návrh stavebnej konštrukcie. Jej podcenenie vedie k poruchám konštrukcií, ktorých sanácia si vyžaduje nemalé finančné náklady. Príčiny negatívneho pôsobenia vody na stavebné konštrukcie môžu byť rôzne – nevhodné zásahy do režimu prúdenia povrchových a podzemných vôd, nerešpektovanie interakčných vzťahov medzi konštrukciou a horninovým prostredím, neadekvátny návrh stavebnej konštrukcie a podobne. Vplyvy negatívneho pôsobenia vody sú prezentované na príkladoch porúch vybraných inžinierskych konštrukcií.
Diaľnica D1 v úseku Prešov, západ – Prešov, juh je jedným z nevybudovaných úsekov hlavného diaľničného ťahu D1 na Slovensku, patriaceho do siete multimodálneho dopravného systému TEN-T medzi dvoma najväčšími mestami Slovenska – Bratislavou a Košicami. Tento úsek diaľnice situovaný vo východnej časti Slovenska, dlhý 7,9 km, je chýbajúcim spojením už vybudovaných úsekov D1 Svinia – Prešov, západ a D1 Prešov – Budimír.
Každoročne sa opakujúce záplavy predstavujú ľudské nešťastie a zároveň so sebou prinášajú obrovské ekonomické škody. Veľké škody môžu napáchať aj extrémne prietoky vo vodných tokoch, ktoré môžu porušiť nespevnené brehy riek najmä v oblastiach výstavby nových infraštruktúrnych projektov v blízkosti vodných tokov. Predkladaný príspevok prezentuje možnosti využitia geosyntetických materiálov pri ochrane brehov riek proti erózii a zároveň možnosti riešenia izolácií pri výstavbe záchytných nádrží.
V blízkosti diaľničného úseku D1 Jablonov – Studenec sa nachádza niekoľko významných kultúrnych pamiatok a minerálnych prameňov. Takisto tadiaľto prechádzala známa gotická cesta. Tieto skutočnosti sa zohľadnili aj pri projektovaní najväčšieho mostného objektu na tejto stavbe, ktorý rieši premostenie tiahleho údolia, existujúcej poľnej cesty do Jablonova a miestnej slatiny, ktorá je významným genofondom.
Cesta I/72 predstavuje dôležitú spojnicu v línii sever – juh v banskobystrickom regióne a výrazne ovplyvňuje rozvoj tejto časti regiónu. Riešený úsek cesty v dĺžke asi 4,2 km predstavuje z hľadiska morfologického, geologického, ako aj z pohľadu zásahu do chránených území najzložitejší úsek tejto komunikácie. Tento úsek prakticky vo všetkých ukazovateľoch svojimi parametrami nespĺňa požiadavky cesty prvej triedy. Nedostatočné parametre komunikácie, ako aj zlý technický stav si vynútili potrebu jej rekonštrukcie so zabezpečením zvýšenia bezpečnosti a plynulosti dopravy.
Mostné konštrukcie môžu byť s ohľadom na účinky seizmických namáhaní podľa eurokódov navrhnuté rôznymi metódami. Metódy rozdeľujeme na silové a deformačné. Nelineárna statická analýza (metóda prekročenia deformácií – analýza Pushover) sa používa ako jedna z metód založená na deformáciách. Poskytuje reálne výsledky výpočtov na pravidelné mostné konštrukcie. Tento príspevok opisuje základné princípy Eurokódu 8 na navrhovanie mostov na seizmické účinky na príklade realizovanej mostnej konštrukcie.
Slovensko je krajinou s pestrým geomorfologickým členením a veľkým podielom hornatého územia. Preto by tunely mali byť nevyhnutnou súčasťou výstavby železničných tratí, respektíve modernizácie koridorov. V súlade s týmto konštatovaním prebiehala v predchádzajúcich dvoch storočiach rozsiahla výstavba železničných tunelov. Budúcnosť tunelového staviteľstva v železničnom sektore na Slovensku je závislá od realizácie plánov modernizácie železničných tratí na vyššie rýchlosti, ktoré sú súčasťou Operačného programu Doprava, spolufinancovaného kohéznym fondom Európskej únie.
Nosná konštrukcia prvého Hangára VIP Handling na Slovensku na bratislavskom letisku M. R. Štefánika je vytvorená kombináciou oceľových a betónových prvkov. Oceľové prvky sa použili na vytvorenie strešnej konštrukcie a oceľových stužení v obvodových stenách, ktoré sú priamo spojené so zvislými betónovými konštrukciami – prefabrikovanými železobetónovými stĺpmi. Na miestach ukotvenia vstupných segmentových vrát zabezpečujú horizontálnu stabilitu stužujúce veže vytvorené z prefabrikovaných stĺpov spojených monolitickými železobetónovými stenami.
