Od 12. októbra je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 5/2017. Jeho hlavnou témou je tunelová výstavba, predovšetkým v Slovenskej a Českej republike. Samozrejme sa tak venujeme aktuálnemu stavu pri výstavbe tunelov Žilina, Višňové – Dubná skala či Poľana.
Verejné obstarávanie zákazky „Zabezpečenie verejného osvetlenia v Bratislave“ treba zrušiť. Mali by sa pripraviť nové podklady na spracovanie projektovej dokumentácie, ktorá by umožnila predložiť rozpočet projektu a zhodnotiť efektívnosť nákladov na správny výber poskytovateľa verejného osvetlenia.
Príspevok sa zaoberá otvorením, utesnením a zabezpečením stavebnej jamy objektu na Bezručovej ulici č. 3 a 5 v Bratislave. Stavba je situovaná v historickej zástavbe, preto sú v jej extrémnej blízkosti základy okolitých budov, ktoré prenášajú značné zaťaženia (obr. 1). Okrem toho sa stavba zakladá na mieste, kde sa pod priepustnými riečnymi naplaveninami Dunaja s voľnou hladinou vody v neogénnom podloží nachádzajú zeminy s extrémne tlakovou vodou. Takéto okrajové podmienky vytvorili predpoklad na ťažké a náročné zakladanie objektu.
Zmena klímy patrí k najväčším environmentálnym výzvam súčasnej spoločnosti. Už dnes možno badať niektoré jej prejavy, pozorované sú najmä nárasty teplôt vzduchu a extrémne prejavy počasia. Nepriaznivé dôsledky zmeny klímy priamo alebo nepriamo zasiahnu všetky sféry života a hospodárske sektory vrátane dopravy. Keďže vplyvy klimatickej zmeny sa prejavujú už aj na Slovensku, je nevyhnutné adaptovať pripravované projekty dopravnej infraštruktúry na meniacu sa situáciu a prijať potrebné opatrenia na zvýšenie ich odolnosti proti možným negatívnym vplyvom.
V predchádzajúcich článkoch cyklu o nízkoteplotných asfaltových zmesiach (NAZ) sme sa zaoberali tým, o čo vlastne ide a zmenami v súvislosti s novým TKP 41. Venovali sme sa spôsobom výroby NAZ a skúsenostiam skupiny COLAS s touto technológiou na Slovensku. V tomto záverečnom článku predstavíme výsledky štúdií, ktoré sa vykonali v rámci skupiny COLAS na Slovensku či v iných krajinách alebo na ktorých táto skupina participovala. Aby sme neboli ďaleko od reality a uväznení v laboratóriách, budeme hovoriť aj o terénnych skúškach a ich výsledkoch.
Od slávnostného otvorenia druhého mosta cez Dunaj v Bratislave, ktoré sa uskutočnilo 26. augusta 1972, uplynulo 45 rokov. Išlo o prvý most cez Dunaj v Bratislave postavený po 2. svetovej vojne. Uvedením do užívania otvoril urbanisticky ďalší priestor na rozširovanie novej Bratislavy na pravej strane Dunaja a na rozmach starej Petržalky. Projekt z prvej polovice 60. rokov predstavoval na vtedajšiu úroveň vedomostného poznania neobvykle architektonicky moderný a po statickej stránke veľmi odvážny projekt.
Diaľnica D3 vrátane úseku Čadca, Bukov – Svrčinovec je súčasťou európskeho multimodálneho koridoru č. VI.: Gdansk – Grudziadz/Warszawa – Katowice – Skalité – Čadca – Žilina. Tento koridor je podľa projektu TINA (Transport Infrastructure Needs Assesment) jedným z troch koridorov, ktoré tvoria nosnú sieť na Slovensku, a okrem vnútroštátnej prepravy zabezpečuje aj významnú tranzitnú medzištátnu prepravu v smere sever – juh s napojením na Českú republiku (cez výhľadovú R5) a Poľsko.
Počas roka 2016 spoločnosť ČOVSPOL, a.s. realizovala na ČOV Donovaly intenzifikáciu biologického stupňa
Stavba diaľničného obchvatu Košíc prispeje k lepšiemu a bezpečnejšiemu dopravnému spojeniu východu Slovenska a južnej trasy na Maďarsko. Diaľnica D1 skráti motoristom čas o 14 minút a prispeje k zníženiu dopravného zaťaženia na dopravných tepnách v Košiciach. Príspevok sa venuje mostným ložiskám, ktoré sa použijú na mostných objektoch tejto stavby.
Od 8. septembra je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 4/2017. Jeho hlavnou témou je geotechnika a zakladanie stavieb. V rámci tejto rubriky sa venujeme niekoľkým stavbám v Bratislave – stavebnej jame podzemnej garáže pri nadstavbe objektu Bezručova 3, hĺbkovému vibračnému zhutňovaniu pri založení bytových domov v Petržalke či hĺbkovému založeniu a ochrane stavebných jám na stavbe SKY PARK. K slovu sa dostávajú aj technológie zlepšovania podložia zemín, rôzne technické riešenia, produkty a poznatky z ich aplikácií.
Diaľničný úsek Čadca, Bukov – Svrčinovec je súčasťou diaľničného ťahu D3. V križovatke Hričovské Podhradie sa napája na diaľnicu D1, ktorá tvorí základný ťah v Slovenskej republike v smere východ – západ. Riešený úsek D3 (obr. 1) dopĺňa diaľničnú sieť v smere Žilina – Kysucké Nové Mesto – Čadca – Skalité, čím vytvára s úsekom D1 od Bratislavy jednu zo severojužných dopravných osí Slovenska.
Už viac ako štrnásť rokov sa spoločnosť AMBERG Engineering Slovakia, s.r.o. úspešne podieľa na realizácii tých najdôležitejších infraštruktúrnych projektov, či už v pozícii stavebného dozoru, alebo projektanta. Hoci švajčiarska skupina AMBERG sa počtom zamestnancov radí z celosvetového hľadiska skôr medzi skupiny menšie, svojou vysokou odbornosťou, znalosťami, skúsenosťami a viac ako 50-ročnou tradíciou, patrí v odbornom svete medzi popredné a uznávané európske skupiny firiem združujúce inžiniersko-projektové a konzultačné spoločnosti, čo je motiváciou aj pre našu spoločnosť.
Mesto Bánovce nad Bebravou začiatkom minulého roka úspešne ukončilo 1. etapu komplexnej rekonštrukcie verejného osvetlenia. Tá sa svojím rozsahom zaradila medzi najväčšie projekty svojho druhu na Slovensku a v rámci využitia dostupných dotácií predstavovala vskutku jedinečný projekt. To sa nakoniec odrazilo aj v zisku ocenenia Smart LED mesto roka 2016.
Súčasťou stavby ŽSR, Modernizácia trate Púchov – Žilina pre rýchlosť do 160 km/h, I. etapa, medzistaničný úsek Púchov – Považská Bystrica, je aj nový železničný most s označením SO 44-33-18, ktorý prevedie železničnú trať z ostrova v Nosiciach ponad koryto Váhu a štátnu cestu do tunela Diel. Článok sa venuje opisu základného usporiadania mosta, jeho konštrukčných častí a použitej technológie pri výstavbe.
Rast osobnej a nákladnej dopravy zaznamenal v poslednom desaťročí nebývalý rozvoj. Prekonali sa všetky prognózy rozvoja automobilovej dopravy, čo prinieslo zvýšené požiadavky nielen na kapacitu komunikácií, ale aj na životnosť vozoviek. Po zavedení mýta sa zvýšila aj intenzita ťažkej nákladnej dopravy na cestách I. a II. triedy, čo negatívne vplýva na kvalitu a bezpečnosť jazdy. Stav ciest I. a II. triedy je na viacerých miestach Slovenska v havarijnom stave a je len otázkou času, kedy budú tieto úseky prejazdné iba s obmedzeniami.
