Spoločnosť ČOVSPOL, a.s., Bratislava, člen skupiny Veolia, dodávateľ technologických častí najmä vodohospodársky diel dokončila a úspešne odovzdala strojno a elektrotechnologickú časť diela intenzifikácie čistiarne odpadových vôd v obci Nižná n/Oravou.
Diaľnica D1 v úseku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka je súčasťou diaľnice D1 hranica ČR/SR – hranica SR/UR, ktorá patrí do medzinárodného ťahu E50 (Paríž – Norimberg – Praha – Brno – Trenčín – Žilina – Košice – Užhorod). Účelom stavby je dobudovať základný ťah D1, ktorý je súčasťou celoštátnej cestnej siete.
Dielo ČOV Nižná N/Oravou - zásobovanie vodou a kanalizácie oravského regiónu, Etapa II., Dodávka techlonológie pre aktivitu 4, sekcia 4 bola rekonštruovaná v rámci projektu „Zásobovanie vodou a kanalizácia oravského regiónu, etapa 2“. Cieľom projektu bolo zabezpečenie potrebnej kapacity a odstraňovanie nutrientov v súlade s požiadavkami Nariadenia vlády č. 269/2010 Z.z. a smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd v znení smernice Komisie 98/15/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1882/2003/ES.
Spoločnosť MACCAFERRI CENTRAL EUROPE s.r.o. a kolektív autorov pod vedením prof. Viliama Macuru, PhD. z Katedry vodného hospodárstva a krajiny, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vydali knižnú publikáciu s názvom „Použitie drôtokamenných konštrukcií v úpravách tokov“.
Základným prvkom, ktorý určuje fungovanie veľkého mesta a jeho okolia, je doprava. Tá sa dá nazvať funkčnou vtedy, ak nemusíte každé ráno stáť pri ceste za povinnosťami v kolónach a špekulovať, kadiaľ by ste sa dostali do cieľa čo najrýchlejšie. Ak je mesto preplnené osobnými automobilmi, v ktorých sedí v každom druhom len vodič, riešením je „kvalitná" hromadná doprava. A v Bratislave je jediným zmysluplným riešením koľajová doprava.
Príspevok je pokračovaním článku Progresívne technológie výstavby mostov vo svete, v ktorom boli opísané technológie FLEXI ARCH a OPS (tzv. organické predpätie). Venovali sme sa v ňom aj novým riešeniam prechodovej oblasti integrovaných mostov a výpočtom genetickými algoritmami. Táto časť sa venuje dvom technológiám, ktoré patrili ešte donedávna do žánru science fiction a ktoré napredujú veľmi rýchlo – technológii stavby mostov 3D tlačou a stavbám mostov s využitím dronov.
Napojenie miest Spišská Nová Ves a Levoča na diaľnicu D1 po dobudovaní diaľničných úsekov D1 Jánovce – Jablonov, I. úsek a D1 Jánovce – Jablonov, II. úsek je zabezpečené mimoúrovňovou križovatkou Levoča a privádzačom Spišská Nová Ves – Levoča, I. etapa. Spojenie mesta Spišská Nová Ves, južnej časti mesta Levoča a jeho okolia nie je riešené ideálne.
Keď sme minulý rok na Ground Zero udivene civeli na rozostavanú nadzemnú časť novej prestupnej stanice metra od Santiaga Calatravu, nemohli sme sa ubrániť vznešenému účinku monumentálnej skulpturálnej konštrukcie, ktorá zo zeme skutočne pripomína niečo medzi krídlami vzlietajúceho vtáka, archou vynárajúcou sa z hlbín Zeme a útrobami obrovskej veľryby.
Najdôležitejším a najnáročnejším stavebným objektom v rámci stavby Nosného systému MHD v Bratislave bola rekonštrukcia Starého mosta cez Dunaj. Starý most, pôvodne Most Františka Jozefa, bol postavený v roku 1890 ako prvý pevný most v Bratislave. Po súčasnej rekonštrukcii prevádza cez Dunaj obojsmernú dvojkoľajnú trať určenú pre električku a tram-train.
Od 13. mája je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 3/2016. Jeho hlavnou témou sú mosty, o ktorých výstavbu v tomto čase na Slovensku nie je núdza.
Železničná trať posudzovaná v štúdii je súčasťou V. železničného koridoru a má dĺžku 350 km. Cieľom štúdie bolo transparentným spôsobom zostaviť prijateľné množstvo ucelených variantných riešení, ktoré vstupovali do záverečného hodnotenia pomocou CBA analýzy, a z nich zostaviť konečné poradie a vybrať víťazný variant.
Mostný objekt SO 224-00 Most na D3 v km 10,800 nad preložkou cesty I/11 a Kysucou je jedným z nosných stavebných objektov úseku D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno). Hlavnou úlohou tohto mostného objektu je previesť dopravu na tomto úseku diaľnice ponad cestu na Vranie, rieku Kysucu a vetvu cesty I/11 budovanú v rámci tejto stavby.
Podľa štatistík bezpečnosti cestnej premávky sú najčastejšou príčinou vzniku dopravných nehôd človek a jeho správanie, technický stav a spoľahlivosť vozidla a tretím v poradí je stav cestnej komunikácie a prostredia v jej okolí (návrhové prvky, značenie, pevné prekážky a odvodnenie).
Článok sa venuje električkovej doprave v Košiciach a jej vývoju od pouličnej dráhy k zmodernizovanej infraštruktúre, ktorá sa prispôsobila tak, aby predbehla čas. Táto modernizácia môže byť zároveň začiatkom električkovej dopravy ako nosného dopravného systému v metropole východu.
Zariadenie s váhou 580 ton a dĺžkou 91 m sa využíva pri ukladaní prefabrikovaných nosníkov pri stavbe viaduktov.
