Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša je súčasťou rýchlostnej komunikácie na trase Trenčín – Prievidza – Žiar nad Hronom – Zvolen – Lučenec – Rimavská Sobota – Košice. Novobudovaný úsek rýchlostnej cesty sa na východnom konci pri obci Vígľaš-Pstruša plynulo pripojil k úseku rýchlostnej cesty R2 Pstruša – Kriváň, čím vznikol ucelený úsek rýchlostnej cesty s dĺžkou približne 20 km.
Na zakladanie železničného mosta nad Nosickou priehradou treba vyhotoviť niekoľko desiatok veľkopriemerových pilót umiestnených pod dnom Nosickej priehrady, ktorá sa nachádza medzi mestami Púchov a Považská Bystrica. Pilóty s dĺžkou do 13 metrov sa budujú z pontónu umiestneného na hladine priehrady. Sú hĺbené technológiou vŕtania, pričom betón použitý na ich výrobu musí spĺňať prísne kritériá vyhotovovania pilót v mokrom prostredí a zároveň požiadavky na dlhodobú spracovateľnosť a čerpateľnosť na vzdialenosť väčšiu ako 100 metrov – na hladine Nosickej priehrady alebo pod ňou.
Operačný program Integrovaná infraštruktúra (OPII) je najväčším operačným programom v rámci Partnerskej dohody medzi EÚ a SR o využívaní európskych fondov v rokoch 2014 až 2020. Až 4,6 miliardy eur môžeme využiť na zmysluplné investovanie do rastu a zamestnanosti cez modernizáciu dopravnej infraštruktúry a rozvoj informačnej spoločnosti. O tom, čo to v praxi znamená a ktoré konkrétne projekty majú k tomuto cieľu prispieť, sme hovorili s Jurajom Mérym, generálnym riaditeľom sekcie riadenia projektov na Ministerstve dopravy a výstavby SR.
Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša bol slávnostne odovzdaný motoristom do užívania 16. mája 2017. Nachádza sa medzi Zvolenom a Lučencom a predstavuje priame napojenie na už vybudovaný úsek RC R2 Pstruša – Kriváň. Investorom stavby bola Národná diaľničná spoločnosť a dodávateľom Združenie R2 Zvolen východ – Pstruša v zastúpení spoločností CORSÁN-CORVIAM CONSTRUCCIÓN, S.A., a CHEMKOSTAV IS. Projektovú dokumentáciu na vykonanie prác vypracovala spoločnosť DOPRAVOPROJEKT. Výstavba sa riadila zmluvnými podmienkami červenej knihy FIDIC.
Od 1. januára 2017 sú v platnosti nové TKP 41 venované nízkoteplotným asfaltovým zmesiam (NAZ). V ostatnom čísle sme stručne hovorili o význame NAZ a o zmenách, ktoré sa dotknú výrobcov. V druhej časti článku sa zameriame na konkrétne technológie výroby NAZ a na skúsenosti s NAZ, ktoré nadobudla skupina COLAS počas svojho pôsobenia na tunajšom trhu.
Predmetný úsek diaľnice D3 je súčasťou základného komunikačného systému Slovenskej republiky a jeho účelom je zabezpečiť bezpečné, kapacitné a rýchle cestné odvedenie tranzitnej osobnej a nákladnej dopravy z územia Kysúc smerom od severu na juh. Diaľničný úsek D3 Svrčinovec – Skalité je súčasťou diaľničného ťahu D3 Hričovské Podhradie štátna hranica SR/PR. V úseku katastrálnych území obcí Svrčinovec, Čierne a Skalité viedla doprava po cestách 1/11 a 1/12 a takmer v celom úseku prechádzala zastavaným územím týchto obcí.
V praxi sa už používajú viaceré technológie, ktorými možno znížiť teploty pri výrobe asfaltových zmesí. Základnou požiadavkou na ich uplatnenie je dosiahnutie rovnakej spracovateľnosti a rovnakých výsledných parametrov asfaltových zmesí ako pri štandardných asfaltových zmesiach [7].
V polovici júna bol otvorený nový 15 kilometrový úsek diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité v polovičnom profile, na ktorom participovala aj spoločnosť MACCAFERRI CENTRAL EUROPE s.r.o. ako dodávateľ vystužených a oporných konštrukcií v hlavnej trase, ale aj na prístupových komunikáciách.
Mostný objekt „SO224-00 Most na D3 v km 10,800 nad preložkou cesty I/11 a Kysucou“ je jedným z nosných stavebných objektov stavby úseku „D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno)“. Hlavnou úlohou tohto mostného objektu je previesť dopravu na tomto úseku diaľnice D3 ponad cestu na Vranie, rieku Kysucu a vetvu cesty I/11 budovanú v rámci tejto stavby.
Sídla sa oddávna zakladali v blízkosti riek, pretože rieka bola zdrojom potravy, využívala sa na dopravu, zavlažovanie a často plnila aj obrannú funkciu. Daň za tento komfort si vyberali povodne, ktoré spravidla znamenali straty na životoch a majetku. Na zmiernenie následkov povodní a takisto na prevenciu pred nimi sa začali realizovať prvé úpravy tokov. Problémy, ktoré spôsobujú povodne, nemôžeme ignorovať ani v súčasnosti. Pri zavádzaní protipovodňových opatrení však treba mať na pamäti, že úpravy nemajú negatívne vplývať na ekosystém toku.
V období 09/2014 – 04/2016 bola realizovaná intenzifikácia ČOV Divín. Dodávateľom strojnotechnologickej a elektrotechnickej časti diela bola spoločnosť ČOVSPOL, a.s. Bratislava.
Mostný objekt SO 204-00 je nosným objektom stavby I/68 Prešov, odb. Škultétyho – ZVL, II. fáza. Nevyhnutnosť jeho návrhu vzišla z potreby realizácie mimoúrovňového kríženia prevádzaných ciest. Mostný objekt je situovaný nad zrealizovanou okružnou križovatkou a v tesnej blízkosti nových vetiev križovatky, ktoré sa plne využívajú cestnou nákladnou a osobnou dopravou.
Na Slovensku tvoria električky nosnú kostru mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a Košiciach. Ich význam však dlhé obdobie nekorešpondoval s kvalitou ponúkaných služieb. Obnova vozového parku prebiehala pomaly a sporadicky, do údržby a rozvoja tratí sa investovalo minimálne. So vstupom do Európskej únie prišla možnosť čerpania európskych fondov na obnovu a rozvoj. Po diaľniciach a železniciach sa tak „dostalo aj na električky“. V únii sme od 1. mája 2004, teraz máme jar 2017, v Košiciach aj Bratislave obnovený vozový park, no čo sa týka tratí, v oboch mestách máme len „spackanú električku“.
Projekt bratislavského obchvatu obstál vo vážnej konkurencii a 2. februára tohto roka získal najprestížnejšie ocenenie v oblasti projektového financovania na celosvetovej úrovni. Ako sa tento mimoriadne sledovaný projekt vyvíja a čo môžu od neho očakávať slovenskí vodiči? Pre Inžinierske stavby to komentuje priamo Juan José Bregel Serna, generálny riaditeľ konzorcia D4R7 Construction, s. r. o.
„Slovensko sa môže popýšiť mnohými unikátnymi lanovými lávkami, medzi ktoré patrí aj predpätá oceľová lanová lávka v Dolnom Kubíne s rozpätím 100 metrov a s pylónmi, ktoré sa týčia do výšky takmer 27 metrov.“ Takýto opis lávky, ktorá prešla nedávno rekonštrukciou, môžeme nájsť v knihe Petra Pavlíka Mosty na území Slovenska.
