Inžinierske stavby

Barrandovský most patrí medzi najvyťaženejšie dopravné tepny v Českej republike. Denne po ňom prejde 140-tisíc vozidiel. Most bol vybudovaný v 80. rokoch 20. storočia a jeho technický stav si už vyžiadal kompletnú rekonštrukciu.

Projekt, ktorý rieši komplexnú rekonštrukciu železničnej infraštruktúry v meste Žilina a jeho blízkom okolí, vstúpil v úvode roka 2023 do ďalšej fázy výstavby.

Pri výstavbe rýchlostných ciest sa využíva široký potenciál inžinierskych profesií. Geodetická zložka je významne prítomná vo fáze prípravy a projekcie, vo fáze samotnej realizácie diela, ako aj v záverečnej dokumentačnej časti.

V technologických priestoroch tunela a v priestoroch s technologickým vybavením v stavebných objektoch mimo tunela treba okrem splnenia fotometrických požiadaviek zabezpečiť aj zrakovú pohodu, zrakový výkon a bezpečnosť a zdravie personálu pri práci vo vnútorných pracovných priestoroch.

Slovensko sa nových veterných elektrární tak skoro zrejme nedočká. Investori, ktorí už niekoľko rokov čakajú na zjednodušenie celého povoľovacieho procesu, dostali totiž ďalšiu byrokratickú ranu. Tentokrát zo strany zdravotníkov.

Po zmenách v súčasnej stavebnej legislatíve prišlo na rad rozhýbanie strategických investícií. Predtým boli upravené v zákone o významných investíciách, ale napríklad výstavbe dopravnej infraštruktúry to však nepomohlo. Ministerstvo dopravy sa rozhodlo pre rázny návrh zákona.

Vďaka uhlíkovej stope môžeme porovnať vplyv rôznych osvetľovacích sústav na globálne klimatické zmeny.

Rekonštruovaný úsek s celkovou dĺžkou 43 km vedie od Podbanského až po križovatku s cestou I/66. Projekt Vysoké Tatry za 42 miliónov eur je financovaný z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja. Termín ukončenia projektu je stanovený na rok 2024, ale veľká časť rekonštrukčných prác je v súlade s harmonogramami hotová už v týchto dňoch.

Pre spoločnosť STRABAG, s. r. o., je výstavba úseku rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna jedným z kľúčových a najväčších aktuálne realizovaných stavebných diel na Slovensku. STRABAG sa na projekte účastní prostredníctvom združenia R2 Mýtna. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť.

Článok sa zaoberá opisom a možnosťami softvérového riešenia na hodnotenie premenných parametrov dlhodobo sledovaných úsekov (DSU). Toto riešenie bolo vytvorené v rámci rozborovej úlohy Slovenskej správy ciest ako nadväzujúce riešenie rozborovej úlohy z roku 2014 Metodika výberu kritérií sledovania a vyhodnotenia dlhodobo sledovaných úsekov. Priblížime architektúru, rozsah a možnosti použitia programu.

Čo s tým? Kľúčom je trvanlivosť. „V praxi to znamená vykonávať pravidelné prehliadky a menšie opravy priebežne, a nie problémy ignorovať,“ hovorí Ing. Ján Laco, PhD., Ceng MICE. Na základe skúseností zo zahraničia vie, že sa dá stavať k projektom v zmysle udržateľnosti zodpovedne a pri každom zadaní hľadať rôzne možnosti a najlepšie riešenia.

V bratislavskom prístave má vzniknúť terminál na skvapalnený plyn. Výstavba novej fosílnej infraštruktúry je podľa aktivistov v rozpore s dosiahnutím cieľov Parížskej dohody. Na prebytok kapacít upozornila aj Medzinárodná energetická agentúra.

Vzhľadom na charakter zadania a členitosť terénu bola montáž samotnej výsuvnej skruže zaujímavou technickou výzvou. Predmetný objekt sa skladá zo štyroch dilatačných celkov (DC) a je plynulým pokračovaním objektu SO 209-01. V prípade dilatačných celkov DC1 + DC2 sa tak technológia výsuvnej skruže napája na dve rôzne technológie výstavby.

V roku 2020 spoločnosť INSET, s. r. o., vykonala prieskum niekoľkých kanalizačných komôr v pražskej kanalizačnej sieti. Súčasťou požadovaných výstupov mali byť mračná bodov zobrazujúce priestorové usporiadanie kanalizačných komôr s osobitným dôrazom na vnútornú technológiu komôr a ich bezprostredného okolia. Mračná mali byť vytvorené ako podklad, z ktorého je možné ďalej vyhotoviť projektovú dokumentáciu pre budúcu výmenu vnútorných technológií komôr.

Tunel Bikoš je razený dvojrúrový tunel. Svojou dĺžkou približne 1 144 m (ľavá tunelová rúra, ďalej iba LTR), resp. 1 153 m (pravá tunelová rúra, ďalej iba PTR) sa radí do kategórie stredne dlhých tunelov. Tunel je súčasťou severojužného dopravného prepojenia rýchlostnou cestou R4, konkrétne úseku R4 Prešov – severný obchvat, I. etapa. Po krátkom úvode do projektu sa článok zameriava na porovnanie predpokladov z fázy projektovej prípravy (razenie tunela, vystrojovacie triedy, deformácie ostenia, zatriedenie sekundárneho ostenia) a skutočných podmienok zastihnutých počas výstavby vrátane navrhnutých opatrení proti napúčaniu.