Geotechnika je neoddeliteľnou súčasťou líniových stavieb – či už ide o oporné a zárubné múry, stabilizácie zosuvov, tunely, zlepšovanie konštrukčných vrstiev koľajového podložia, alebo špeciálne zakladanie mostných objektov. Inak to nie je ani pri modernizácii železničných tratí. Článok opisuje vybrané geotechnické stavby pri modernizácii železničnej trate Čadca – štátna hranica SR/ČR z pohľadu projektanta.
Tunel Bikoš s dĺžkou 1 155 m sa nachádza na rýchlostnej ceste R4 v úseku Prešov, severný obchvat, I. etapa (Prešov-sever – Prešov-západ). Článok približuje jeho hydroizolačný systém, realizovaný spoločnosťou Renesco, a. s.
Geobunková štruktúra TensarTech® Stratum® s výškou 1,0, resp. 1,3 m predstavuje osobitný priestorový konštrukčný systém vytvorený priamo na stavbe.
Cieľom článku je predstaviť širokej verejnosti spôsoby pasportizácie konštrukcií tunela Višňové, ktoré boli zrealizované predchádzajúcim združením dodávateľov Salini – Impregilo – Dúha.
Slovenská spoločnosť Uranpres, spol. s r. o., je v Poľsku podzhotoviteľom realizujúcim dva dvojrúrové cestné tunely s označením TD-1 a TD-2.
Tunel Branisko, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2003, je s celkovou dĺžkou 4 975 m najdlhším slovenským tunelom. Nachádza sa na diaľnici D1 v úseku medzi obcami Behárovce a Fričovce. Predstavuje jednorúrový tunel s obojsmernou prevádzkou s priemernou dennou intenzitou približne 12 800 áut. Zaradený je do kategórie E.
Spoločnosť PORR s. r. o. rozširuje svoje pôsobenie o divíziu špeciálneho zakladania. Zámerom je ponúknuť partnerom dlhodobé skúsenosti a znalosti rakúskej spoločnosti pôsobiacej na trhu viac ako 150 rokov.
Rýchlostná cesta R2 Kriváň – Mýtna disponuje najdlhšou estakádou na Slovensku s dĺžkou 4,374 km, prechádzajúcou údolím Krivánskeho potoka. Estakáda je rozdelená na dva stavebné celky 209-01 a 209-02, pričom dilatačný celok DC4 stavebného objektu 209-01 bol realizovaný metódou letmej betonáže pomocou štyroch párov Doka-vozíkov letmej betonáže.
Železničná trať Žilina – Čadca je zaradená medzi tranzitné medzinárodné koridory na území SR ako súčasť paneurópskeho koridoru č. VI Žilina – Zwardoň – Gdynia a úsek Čadca – št. hranica ČR/SR je prepojením tohto koridoru s koridorom č. 3 v sieti ČD.
V marci 2019 rozviazala Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zmluvu s taliansko-slovenským zhotoviteľom úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, združením Salini Impregilo – Dúha.
Spoločnosť Slovnaft plánuje v areáli svojej bratislavskej rafinérie vybudovať centrum na energetické zhodnotenie komunálneho aj priemyselného odpadu. Proti tomuto projektu vznikla petícia, ktorá ministerstvo životného prostredia žiada, aby zámer spaľovne neschválilo.
Z Bratislavy do Viedne pôjdeme rýchlejšie. Doteraz sa tak nedialo najmä pre krátky a zastaraný úsek medzi Devínskou Novou Vsou a štátnou hranicou s Rakúskom, ktorému chýbala elektrifikácia. Zmení sa to až v roku 2024, vďaka čomu by cesta medzi dvoma hlavnými mestami mala trvať 40 minút.
Vo Švédsku sa začala otáčať prvá plnohodnotná veterná turbína z dreva, ktorá je najvyššou svojho druhu na svete. Je postavená na princípe modulárneho systému a jej výhodou sú nižšie emisie pri výrobe aj menej problémov pri preprave a montáži.
Výsledky výskumu naznačujú veľmi efektívny spôsob vytvorenia modifikovanej asfaltovej zmesi odpadovým polymérom s vlastnosťami, ktoré spĺňajú všetky kritériá kladené na asfaltové zmesi. Výhodou tejto metódy je aj to, že je aplikovateľná v bežnej výrobni asfaltovej zmesi bez dodatočnej investície do akéhokoľvek prídavného zariadenia.
Potreba vybudovať ekodukt vznikla z dôvodu zásahu stavby diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité s priľahlou križovatkou Svrčinovec do nadregionálneho biokoridoru pre veľké šelmy a ostatnú zver, ktorým sa tento biokoridor zúžil. Potrebu vzniku ekoduktu potvrdilo aj Primerané posúdenie vplyvov stavby na územie sústavy Natura 2000, spracované pre predmetné územie, ktoré navrhlo riešiť vzniknutý zásah vybudovaním systému ekoduktov s minimálnou prechodnou šírkou 80 m.
