Oprava hojdacej lavice cez rieku Orava

„Slovensko sa môže popýšiť mnohými unikátnymi lanovými lávkami, medzi ktoré patrí aj predpätá oceľová lanová lávka v Dolnom Kubíne s rozpätím 100 metrov a s pylónmi, ktoré sa týčia do výšky takmer 27 metrov.“ Takýto opis lávky, ktorá prešla nedávno rekonštrukciou, môžeme nájsť v knihe Petra Pavlíka Mosty na území Slovenska.

Aj po viac ako 40 rokoch pôsobí lávka moderným dojmom. Hojdací most pre chodcov vybudovali v roku 1967 podľa konštrukčného patentu Arpáda Tesára, profesora Stavebnej fakulty vtedajšej SVŠT v Bratislave. Bysterecká lavica umožňuje prístup chodcom zo sídliska do mesta alebo k zrekonštruovanému ihrisku na ľavom brehu rieky. Naopak, na pravej strane rieky sprístupňuje futbalový štadión, zimný štadión a tiež aquapark, ktorý sa nachádza pri sídlisku Bysterec. Veľmi často ju využívajú aj cyklisti.

Generálna oprava

Pod nepriaznivý technický stav lavice pred generálnou opravou sa, prirodzene, podpísal čas. Z tohto dôvodu zabezpečilo mesto Dolný Kubín v roku 2013 vypracovanie rozšíreného diagnostického prieskumu lavice. Aj napriek tomu, že poruchy neohrozovali priamo bezpečnosť a statickú funkciu, ich podcenenie by mohlo mať nepriaznivý vplyv na životnosť a nosnosť konštrukcie v budúcnosti.

Výsledkom zhodnotenia stavebno-technického stavu jednotlivých častí konštrukcie bolo odporučenie zrealizovať opravu zistených porúch lávky pre chodcov. Ich súčasťou bola výmena asfaltového povrchu, ložísk, lán, osvetlenia, ako aj ošetrenie oceľovej konštrukcie a sanácia zničených častí betónových opôr.

Sanácia zničených častí betónových opôr

Na základe požiadaviek projektovej dokumentácie navrhla spoločnosť Mapei na izoláciu horného povrchu oceľovej mostovej konštrukcie ucelený systém s použitím striekanej izolácie na báze polyurea. Kompletný navrhnutý systém pozostával z aplikácie základného náteru, samotnej striekanej izolácie a návrhu vhodného penetračného náteru, ktorý rešpektoval finálnu povrchovú úpravu lávky vyhotovenú z asfaltu.

Príprava podkladu

Oceľový povrch musí pred nanesením penetračného náteru zostať za každých okolností čistý, pevný, suchý, bez prachu a voľných častí, olejov, voskov a lakov. Najlepšie výsledky sa pri príprave takéhoto podkladu dosiahli opieskovaním. Z tohto dôvodu sa daný spôsob použil aj na tejto lávke. Dokonale sa odstránili všetky zvyšky pôvodných náterov, hrdza, mastnoty, ako aj iné prípadné povlaky z povrchu.

Základný náter oceľovej konštrukcie

Na tento účel sa použil PRIMER EP RUSTOP, t. j. dvojzložkový epoxidový základný náter na zlepšenie prídržnosti povrchových úprav (na báze polyurea, prípadne polyuretánov alebo epoxidov) na oceľových povrchoch. Tento náter je schopný zabezpečiť aj dlhodobú ochranu pred tvorbou korózie. Výrobok po zamiešaní oboch zložiek vykazuje tekutú konzistenciu. Na očistený oceľový povrch sa nanášal ľahko valčekom. Z pohľadu teploty bolo ideálne prostredie na správnu aplikáciu v rozpätí od +10 do +25 °C.

Striekaná izolácia oceľovej konštrukcie

Do 24 hodín od nanesenia základného náteru sa pristúpilo k zaizolovaniu oceľovej mostovej konštrukcie. Dokonalá vodotesná membrána sa vytvorila použitím PURTOP 400 M, t. j. dvojzložkovej hybridnej polyurea membrány bez obsahu rozpúšťadiel. Táto membrána je určená výhradne na strojnú aplikáciu s použitím špeciálneho vysokotlakového striekacieho zariadenia na spracovanie dvojzložkových výrobkov s reguláciou teploty a samočistiacou pištoľou.

Základnými charakteristikami hydroizolácie sú vysoká pevnosť v šmyku a ťahu, mimoriadna pružnosť spojená s vysokou schopnosťou premostenia trhlín (aj pri nízkych teplotách), čo umožňuje vytvárať okamžite účinnú a súvislú hydroizolačnú membránu adaptovateľnú na akýkoľvek geometrický tvar konštrukcie. Na zabezpečenie dokonalej hydroizolačnej funkcie oceľovej mostovej konštrukcie bolo nevyhnutné aplikovať membránu v minimálnej hrúbke 2 mm.

Penetračný náter pod asfaltovú vozovku lávky

V projektovej dokumentácii bola ako finálna povrchová úprava lávky pre chodcov navrhnutá asfaltová vozovka. Neoddeliteľnou súčasťou systému Mapei sa stal návrh vhodného penetračného náteru na zaistenie dokonalej prídržnosti hydroizolačnej membrány na báze polyurea a konečnej pochôdznej povrchovej úpravy. Na tento účel sa odporučil PURTOP PRIMER NERO, t. j. jednozložkový náter v rozpúšťadle.

Penetračný náter je pripravený na priame použitie a vyznačuje sa veľmi jednoduchou aplikáciou pri teplote od +15 do +25 °C. Penetračný náter sa na lávke aplikoval použitím valčeka ihneď po vytvrdnutí hydroizolačnej membrány. Za čerstva nanesený náter sa presypal kremičitým pieskom s frakciou 1,2 mm.

Asfaltová vozovka

Penetračný náter bolo vhodné použiť pred vyhotovením konečnej pochôdznej vrstvy lávky z asfaltovej zmesi, ktorá sa aplikovala pri teplote 160 až 180 °C. Samotnej aplikácii predchádzala ešte za horúca vyhotovená kotviaca vrstva na báze bitúmenov modifikovaných butadién-styrénovým kaučukom (RBR).

Záver

Generálna oprava Bystereckej lavice cez rieku Oravu prebiehala na jeseň 2014. Realizačné práce trvali dva mesiace a mesto ich hradilo z vlastných zdrojov. Celkové náklady na opravu predstavovali približne 235 000 eur. Lávka pre peších patrí medzi dominanty mesta a vďaka svojej obnove môže opäť dlhé roky slúžiť občanom aj návštevníkom Dolného Kubína.

Oprava lávky pre chodcov

Miesto: Dolný Kubín
Realizácia: 2014
Technická podpora Mapei: dodanie systému na hydroizoláciu mostnej konštrukcie
Investor: mesto Dolný Kubín
Realizátor: DOSA Slovakia, s. r. o., Bytča
Mapei dodávateľ: MAPEI SK, s. r. o.

Reconstruction of hanging steel cable footbridge

Reconstruction of hanging steel cable ­footbridge is special of several reasons. First of all, the bridge was built in 1967 by design patent of professor A. Tesar and it is considered as one of unique prestressed steel cable bridge with a span of 130 m and with a height of 27 m, in Slovakia. Second, the contractor’s company decided to use the new waterproofing materials and technology of reconstruction for this bridge: the polyurea based product ­applied with special spraying machine.

TEXT A FOTO: Mapei

Čánok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby 2/2017.