Každé euro z Bruselu mení Slovensko: Dopravné investície v rekordnom tempe
Časopis Inžinierske stavby 
Slovensko vstúpilo do jedného z najintenzívnejších období dopravných investícií v novodobej histórii. Rezort dopravy využíva kombináciu európskych fondov a domáceho rozpočtu tak, aby sa do roku 2026 rozbehli či dokončili projekty, ktoré zásadne ovplyvnia dopravnú dostupnosť krajiny. V centre pozornosti sú modernizácie železníc, dobudovanie diaľničnej siete a rozvoj udržateľných foriem dopravy.
Rezort dopravy zdôrazňuje, že jeho cieľom je premeniť každý eurofondový zdroj na reálnu stavbu, ktorá prinesie konkrétny prínos pre občanov a regióny. Ku každému projektu dnes pristupuje nielen ako investor, ale aj ako koordinátor systému, ktorý musí spájať stavebné, legislatívne a finančné procesy.
Európske peniaze v rekordnej výške
Najviditeľnejším úspechom uplynulého obdobia je rekordná podpora z európskeho nástroja CEF (Connecting Europe Facility) – viac ako 141 miliónov eur. Slovensko si tak v júli tohto roku v silnej konkurencii 27 členských štátov EÚ vybojovalo takmer osem percent z celej európskej obálky.
Ide o jeden z najväčších úspechov našej krajiny v oblasti dopravy za posledné roky a jasný dôkaz, že slovenské projekty dosahujú európsku úroveň kvality. Európska komisia vyslovene ocenila zlepšenie kvality našich projektov. Je to výsledok systematickej prípravy, odborného prístupu a intenzívnej spolupráce s Bruselom, uvádza rezort dopravy.
Najväčšia časť podpory – 97,26 milióna eur – smeruje do modernizácie trate Vydrník – Spišská Nová Ves, ktorá tvorí kľúčový úsek hlavného koridoru medzi Popradom a Košicami. Tento projekt prinesie zvýšenie traťovej rýchlosti až na 160 km/h, kratší čas cestovania, vyššiu spoľahlivosť vlakových spojení a tiež nový systém zabezpečenia a riadenia dopravy.
Ďalším strategickým projektom je príprava dokumentácie pre modernizáciu úseku Košice – Čierna nad Tisou až po hranicu s Ukrajinou, ktorý je dôležitou bránou pre osobnú aj nákladnú dopravu. Súčasťou balíka je aj modernizácia výhybiek v stanici Barca pre zvýšenie bezpečnosti a plynulosti dopravy v košickom uzle, ako aj modernizácia trakčnej meniarne v Ruskove.
Dôležitým komponentom investičného balíka je aj zlepšenie bezpečnosti vlakovej prevádzky prostredníctvom moderného európskeho zabezpečovacieho systému ETCS (European Train Control System). Ten sa nainštaluje na 23 nákladných lokomotívach ZSSK CARGO a 29 osobných vlakoch ZSSK.
V prípade nákladných lokomotív pôjde o implementáciu systému ETCS Level 2 Baseline 3 na sériu 363, čo prinesie vyššiu efektivitu a interoperabilitu nákladnej dopravy. Pri osobných vlakoch zlepší systém bezpečnosť, spoľahlivosť a kompatibilitu so sieťou iných členských štátov EÚ.
Celkovo tieto projekty predstavujú komplexný balík investícií, ktoré zvýšia rýchlosť, bezpečnosť a ekologickosť železničnej dopravy, pričom posilnia aj postavenie Slovenska ako tranzitnej krajiny medzi západnou Európou a Ukrajinou.
Modernizácia železníc ako dlhodobá priorita
Rezort dopravy rozbehol v posledných rokoch historicky najväčšiu modernizáciu železničnej infraštruktúry. Práce prebiehajú na viacerých úsekoch súčasne – od uzla Žilina cez úsek Svrčinovec – štátna hranica SR/ČR až po trať Poprad – Vydrník.
Len pred pár týždňami bola ukončená aj modernizácia a elektrifikácia trate Devínska Nová Ves – Marchegg vrátane modernizácie historického mosta cez Moravu. Táto modernizácia prináša priame a najrýchlejšie vlakové spojenie pre tisícky obyvateľov Slovenska, ktorí cestujú do Viedne a ďalej do sveta. Je to súčasť koridoru z bratislavskej hlavnej stanice, kam prichádzajú rýchliky z celého Slovenska.
Vďaka európskym zdrojom v Pláne obnovy a odolnosti prebieha najväčšia rekonštrukcia regionálnych tratí za stovky miliónov eur, a to naprieč celým Slovenskom. Vlajkovou loďou je modernizácia a elektrifikácia trate na východnom Slovensku medzi Bánovcami nad Ondavou a mestom Humenné, ktorá bude dokončená v decembri.
Slovenské železnice prechádzajú technologickou aj ekologickou premenou. Moderné diaľkové ovládanie tratí či nové trakčné systémy majú zvýšiť presnosť a spoľahlivosť spojov. Významné zmeny nastávajú aj vo vozovom parku. V posledných troch rokoch pribudlo 35 jednotiek Panter, štyri poschodové vlaky KISS a ďalšie sú na ceste.
Pripravuje sa nákup rýchlych elektrických súprav s maximálnou rýchlosťou 200 km/h, ako aj batériových jednotiek pre regionálne trate. Nové lôžkové vozne, klimatizované súpravy a moderné rušne Vectron majú zo železničnej dopravy urobiť dôstojnú alternatívu k individuálnej automobilovej doprave.
Diaľnice aj obchvaty: od Kysúc po Košice
Popri železniciach napreduje aj cestná infraštruktúra. Tento rok sa má otvoriť až päť diaľničných úsekov vrátane dlhé roky očakávaného tunela Višňové na diaľnici D1. Prvé kilometre už motoristi využívajú na Orave a pri Košiciach, ďalšie pribudnú v najbližších mesiacoch.
Osobitnú pozornosť venuje ministerstvo výstavbe diaľnice D3 na Kysuciach, kde sa po rokoch podarilo uzavrieť verejné obstarávania, podpísať zmluvy o dielo a koncom septembra sa začalo stavať. Vo fáze verejného obstarávania je aj úsek D1 Turany – Hubová, posledný z chýbajúcich úsekov diaľničného spojenia medzi Bratislavou a Košicami.
Významné investície smerujú aj do cestných obchvatov miest Prievidza, Šaľa a Sabinov, ktoré uľahčia život obyvateľom a znížia hluk aj emisie v mestách. Financovanie väčšiny investícií zabezpečuje Program Slovensko 2021 – 2027, ktorý je základným rámcom pre čerpanie eurofondov do roku 2027.
Zákon, ktorý zrýchľuje výstavbu
Jednou z najzásadnejších reforiem, ktoré posunuli dopravné investície dopredu, je zákon o strategických investíciách. Ten zrýchľuje povoľovacie procesy pri výstavbe diaľnic, železníc aj iných kľúčových stavieb. Umožňuje vstup na cudzie pozemky na účely prípravných prác, urýchľuje prevod vlastníckych práv medzi štátnymi správcami a zjednodušuje posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Výsledkom je rýchlejšie konanie a menej papierovania – to znamená, že projekty sa posúvajú dopredu bez zbytočných prieťahov.
Dve výzvy naraz: dočerpať aj rozbehnúť
Roky 2025 a 2026 sú pre dopravné investície rozhodujúce. Rezort musí zvládnuť dve paralelné úlohy – úspešne uzatvoriť staré projekty a zároveň rozbehnúť nové z Programu Slovensko. Ide napríklad o finančné ukončenie projektov, ako sú výstavba údržbových základní v Košiciach a Žiline, električkovej trate v Petržalke či elektrifikácie Moldava nad Bodvou – Haniska.
Do konca roka 2025 sa očakáva aj prvé čerpanie na modernizáciu úseku Poprad – Vydrník, zatiaľ čo Slovenská správa ciest pripravuje nové čerpanie na spomínaných mestských obchvatoch. Zároveň pokračuje implementácia Plánu obnovy, v ktorom musí byť desať železničných projektov dokončených do leta 2026 – v súlade s termínom oprávnenosti výdavkov.
Slovensko ako súčasť moderných európskych koridorov
Koncepcia rezortu dopravy jasne smeruje k tomu, aby bolo Slovensko pevnou súčasťou moderných európskych dopravných koridorov. Kľúčovú úlohu tu zohráva príprava vysokorýchlostných tratí (VRT), ktoré majú napojiť krajinu na sieť VRT v rámci V4. Štúdia realizovateľnosti už potvrdila výhody aj trasovanie projektu. Jedným z prvých krokov má byť vybudovanie novej stanice Bratislava – Západ, ktorá umožní napojenie vlakov VRT bez preťaženia hlavnej stanice.
Každé euro sa musí premeniť na výsledok
Aj v čase konsolidácie verejných financií zostáva rezort dopravy jedným z hlavných motorov investičnej aktivity štátu. Ministerstvo preto hľadá úspory vo vlastných organizáciách, no zároveň trvá na tom, že šetrenie nesmie ohroziť kvalitu služieb pre cestujúcich. V praxi to znamená efektívnejší manažment, lepšie plánovanie a prísnu kontrolu nad čerpaním eurofondov.
Doprava je totiž nielen o stavbách, ale o ľuďoch, ktorí v nich vidia konkrétny prínos – rýchlejšiu cestu do práce, bezpečnejšie železnice či čistejšie mestá. A ak sa podarí tempo udržať, Slovensko má šancu v najbližších rokoch dobehnúť európsky štandard dopravnej infraštruktúry.
TEXT: Ministerstvo dopravy SR
FOTO: Ministerstvo dopravy SR, STRABAG, s. r. o.
