Letisko v púšti

Leteckú dopravu v južnej časti Izraela zaisťovala až do roku 2017 kombinácia dvoch letísk v meste Eilat a v Ovde. Vzhľadom na nevhodnú polohu, keď asfaltová plocha dokonca delila mesto Eilat na dve časti, sa však nedala rozšíriť ich kapacita nad 1,5 milióna prepravených cestujúcich ročne.

To teraz vyriešilo nové Ramonovo letisko, ktoré má potenciálne v roku 2030 prepraviť až 4,25 milióna pasažierov na dovolenku na brehy Červeného mora. Mesto Eilat, ležiace na pobreží Červeného mora, dlhé obdobie sužoval okrem extrémov počasia aj hluk z lietadiel, ktoré pristávali v tesnej blízkosti historického centra mesta.

Letecká doprava hrá v tejto riedko osídlenej púštnej krajine južného Izraela dôležitú rolu pre miestnych obyvateľov, ako aj rekreantov a skrýva v sebe poten­ciál rozvoja turistiky aj z iných štátov.



Až doposiaľ však boli prekážkou nedostatočná kapacita a nevhodné umiestnenie letísk v Eilate a Ovde. Tie majú byť postupne zrušené a nahradené novým letiskom situovaným 18 km za Eilatom vo voľnej krajine, ktorá umožňuje prípadný rozvoj terminálu.

Drsný svet púšte

Na zelenej lúke tak vyrástlo moderné letisko na prašnej ploche Negevskej púšte. Prírodný kontext je neúprosný – okolitá príroda je síce unikátna a cenná, ale údolie parku Timna je vyhlásené bizarnými útvarmi vytvorenými veternou eróziou, pričom rovnaké vetrom unášané zrnká piesku útočia aj na akékoľvek miestne stavby.

Ryhy v púšti značia vyschnuté vádí (údolie vytvorené vyschnutými občasnými riekami) a slnko vyhreje okolie staveniska až na augustových 40 °C.

Príroda a kontrasty

Vyschnutá delta riek Nimra a Raham sa stala základom pre rozvrhnutie prístupových ciest a napojenie na cestnú a železničnú dopravu. Parkoviská sú organicky zvlnené, rešpektujú zárezy, ktorými kedysi tiekla voda, a otvárajú sa do šírky tam, kde leží letiskový terminál aj s technickým zázemím po svojej severnej a južnej strane.

Samotný terminál má naproti tomu ostré hrany, ktoré sú vytvorené rukou človeka. Zároveň ale reaguje na okolitú drsnú klímu tým, ako sa vyrovnáva s vysokými teplotami – vyleštené plochy povrchu odrážajú prebytočné lúče a lomené plochy sa samy tienia.

Logická dispozícia

Tvar letiskovej haly vychádza zo základného pôdorysu obdĺžnika. Aby sa priestory zbytočne neprehrievali, bola plocha strechy predĺžená cez okraj úžitkovej plochy, aby tienila terminál zo všetkých strán. Polohu vstupov v smere z parkoviska a z letiskovej plochy akcentujú deformácie na fasáde.

Pohyb ľudí vnútri haly majú zjednodušiť aj dvorany, ktoré sa do terminálu zarezávajú zboku a nechávajú do interiéru preniknúť okolitú prírodu. Prúd cestujúcich je dôsledne rozdelený podľa toho, či letisko opúšťajú alebo idú na niektorý z letov. Medzi týmito dvoma koridormi ležia bloky letiskových kancelárií a obchodov.

Udržateľnosť

Parcela na výstavbu nového letiska síce zabrala kus panenskej prírody, ale svojou konštrukciou sa snaží o čo najlepšie ekologické parametre. Energetické nároky budovy sú pokryté 8 ha fotovoltických článkov.

Prečítajte si tiež: Nádražní dialog – King’s Cross

Všetka vyťažená zemina bola využitá na stavbe na terénne úpravy, a aj keď je dispozícia pomerne hlboká, je osvetlená denným svetlom prenikajúcim zaskleným átriom.

Voda je dôsledne recyklovaná a chladenie uľahčuje systém dvojitej fasády s odvetrávanou medzerou. Sadové úpravy vnútri i mimo terminálu vzdávajú hold špecifickej estetike popraskanej pôdy, sukulentných rastlín a rozoklaných kmeňov tých najodolnejších stromov.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 8-9/2019.