Najvyššia drevená stavba na svete sa nestavia každý deň
Rakúsky architekt Oliver Sterl sa dostal k 84-metrovej výzve s názvom HoHo Wien vo viedenskej mestskej časti Aspern, ktorá sa vyvíja ako štvrť nového storočia. S architektom sme sa stretli na prednáškových podujatiach v Rakúskom kultúrnom fóre v Bratislave, organizovaných v rámci Salóna drevostavieb 2017.
V akom štádiu výstavby je 24-podlažný vežiak?
Ešte minulý mesiac sme dokončili stavebnú jamu vrátane vystuženia, rovnako ako hlbinné základy vytvorené vŕtanými pilótami. Do mája by sme chceli mať ukončenú základovú dosku a v júni by sme chceli ťahať stavbu nahor.
Budova by mala mať 84 m, čo bolo ešte nedávno pri drevostavbe nepredstaviteľné. Ako ste dosiahli, že ste mohli ísť do takejto výšky?
Viedenská stavebná norma predpisuje, že budovy s únikovou úrovňou viac než 22 m nesmú mať nosnú konštrukciu z dreva. Spoločne s viedenským stavebným úradom sme teda hľadali a napokon aj našli riešenie, ako pri tejto 84 m vysokej stavbe splniť požiadavky ochrany. Intenzívnou spoluprácou s týmto úradom sme dosiahli stavebné povolenie. Prispela k tomu aj drevená hybridná konštrukcia budovy a vystužené betónové jadrá.
OLIVER STERL
Narodil sa v roku 1969 vo Villachu v Korutánsku, diplom v odbore architektúra získal v roku 1999 na Technickej univerzite v Grazi. Už počas štúdia intenzívne pracoval v architektonických kanceláriách vo Villachu, Berlíne a Viedni. Od roku 2000 projektoval a viedol projekty v kancelárii RLP Rüdiger Lainer + Partner. Po získaní architektonického oprávnenia (2005) sa stal partnerom a konateľom v AK RLP Rüdiger Lainer + Partner.
Ako prebieha komunikácia medzi vami a investorom tohto domu? Bude projekt dokončený do konca roka 2018, ako je avizované?
Komunikácia medzi spoločnosťou Cetus a naším ateliérom RLP Rüdiger Lainer + Partner prebieha veľmi profesionálne, pretože máme spoločný cieľ: výstavbu najvyššej drevostavby na svete. Termín dokončenia budovy, teda koniec roka 2018, je realistický.
„Ak hľadáte niečo inovatívne na našom koncepte, tak je to vedomé iné uvažovanie oproti konvenčným zadaniam,“ hovorí váš kolega z ateliéru Rüdiger Lainer. Čo presne znamená pojem „iné uvažovanie“?
Museli sme nájsť systém, ktorý dostane hospodárnosť, predpisy stavebného zákona a architektúru „pod jednu strechu“. Konkrétne išlo najmä o vymyslenie jednoduchých spojov medzi jednotlivými konštrukčnými elementmi stavby. Museli sme vyriešiť čo možno najmenšie úseky z hľadiska požiarnej bezpečnosti pri zásahu požiarnikov a zároveň čo najväčšiu viditeľnosť dreva vo vnútri budovy. Tieto prístupy potom napĺňajú pojem „iné uvažovanie“.
V podkladoch sa uvádza, že vysokú úžitkovú hodnotu budovy dosahujete cez modulárnu skladbu a užívateľskú neutralitu plôch. Môžete to priblížiť?
Modulárna štruktúra znamená, že konštrukcia stavby pozostáva zo sériových prefabrikovaných elementov, ktoré sa na stavenisku už len namontujú. Pod užívateľskou neutralitou zase rozumieme postup, keď sú plochy medzi prístupmi a vonkajšou stenou v princípe navrhnuté užívateľsky neutrálne. Plochy teda môžu byť prispôsobené na rôznorodé využitie. Užívateľská neutralita takisto znamená, že využitie plôch môže byť uspôsobené na iný účel, ako to bolo pôvodne, a to v kontexte so zmenou hospodárskej situácie.
Výškový drevodom bude v centrálnej oblasti Aspern-Seestadt, ktorej urbanizmus sa buduje podľa vášho konceptu. Aké sú jeho najdôležitejšie prvky a ako sa bude vyvíjať do budúcnosti?
Cieľom bolo vytvoriť mestskú štvrť, ktorá splní sociálne, ekologické a ekonomické požiadavky. Mix rôznych priestranstiev, užívateľská rozmanitosť, zlepšenie mikroklímy a mobilita tvoria základné prvky navrhnutej časti územia. Integrácia prírody do projektu je vitálnou súčasťou každodenného života – od zelených striech cez fotovoltické skulptúry až po urbánne úžitkové záhrady.
Sú tieto princípy výstavby výškových drevostavieb a urbanizmu použiteľné aj v iných krajinách?
Tento koncept sa dá v princípe uplatniť všade. Ako som už spomenul, závisí to predovšetkým od dobrej spolupráce so stavebným úradom a investorom, pri ktorej je dôležitá aj istá dávka pragmatizmu.
Ako vyzerá budúcnosť drevovýstavby? Myslíte, že bude expandovať aj do iných architektonických druhov?
Výškové stavby patria skôr ku kulminačným bodom využitia dreva v stavebníctve. Vo vidieckych oblastiach a vo sfére menších stavieb sa predsa drevo používa už dlho. Predsudky vo vzťahu k požiarnej bezpečnosti pri viacpodlažnej bytovej výstavbe u nás v Rakúsku pomaly, ale isto prekonávame.
HoHo Wien najvyššia drevostavba
Klient: cetusBaudevelopment GmbH, Bmstr. Ing. Caroline Palfy/Günter Kerbler/Kerbler Holding
Architektúra: RLP Rüdiger Lainer + Partner;
Arch. Univ. Prof. Rüdiger Lainer + Arch. DI Oliver Sterl
Celková podlažná plocha: 25 000 m²
Plocha na prenájom: 19 500 m²
Počet poschodí: 24
Výška: 84 m
Termín výstavby: 10/2016 – 12/2018
Výška investície: 65 mil. €
Podarilo sa vám už prekonať predsudky ľudí v nazeraní na drevostavby?
S každým pozitívnym príkladom možno presvedčiť čoraz viac kritikov. Rozpory sa týkajú predovšetkým zovšeobecňovaných predsudkov okolo požiarnej bezpečnosti. Viedli sme dlhé diskusie a podarilo sa nám dosiahnuť, aby sme napokon dostali stavebné povolenie.
V ateliéri RLP pôsobíte už 12 rokov. Aký veľký je to ateliér, ako máte rozdelenú prácu na jednotlivých projektoch a čím všetkým sa zaoberáte?
V našej kancelárii pracuje v súčasnosti 29 kolegov a kolegýň. Všetci sú „multitaskeri“, môžu byť teda zaangažovaní do akéhokoľvek projektu. Typologicky sa venujeme širokému spektru – od bytovej výstavby cez kancelárske budovy až po revitalizácie a zábavné centrá. Okrem toho poskytujeme vysokokvalitné služby na poli urbanizmu a generálneho plánovania.
Je pre vás dôležitý osobitý architektonický štýl?
Vlastný štýl nie je naším prvoradým zámerom. Dobrá architektúra spája úžitkovú hodnotu s kultúrnou pridanou hodnotou, a to pre verejnosť, investorov aj pre užívateľov. Na to hľadáme riešenia, ktoré sú ako posolstvá rozoznateľné aj vizuálne. Ak chcete, toto možno nazvať vlastným osobitým štýlom. Z nášho pohľadu je však „štýl“ viac teoreticko-historickým pojmom alebo marketingovým nástrojom.
TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY
FOTO: RLP RÜDIGER LAINER + PARTNER
Článok bol uverejnený v časopise ASB 4/2017.
