• OSMA
  • SKSI

Rozhovor s architektkou o drevostavbách

image 80240 25 v1

O súčasnom dopyte investorov po drevostavbách a o podrobnostiach projektu domu so zelenou čapicou sme sa porozprávali s jeho autorkou Ing. arch. Janou Dedecius Martochovou, ktorá nám veľmi ochotne rozpovedala príbeh svojej prvej realizácie.

Príbeh domu so zelenou čapicou

Akej pozornosti sa v súčasnosti tešia drevostavby?

Drevostavby sú dnes veľmi žiadané. Väčšina investorov, ktorí sa dnes púšťajú do novostavby, prichádza s tým, že chcú drevostavbu. Vo väčšine prípadov si nechajú poradiť; pýtajú sa, aká je naša skúsenosť, aké sú rozličné druhy technológií, a my zároveň zisťujeme, aká je ich predstava o realizácii. Veľkú výhodu drevostavieb vidím v použití obnoviteľného stavebného materiálu, v možnosti rýchlej výstavby v prípade masívnych drevených panelov a v neposlednom rade drevostavbu vnímam ako čistý a suchý spôsob stavania, ktorý nie je obmedzený žiadnym ročným obdobím, čiže stavať možno v podstate kedykoľvek.

Dnes stojaci rodinný dom sa nachádza na rozľahlom pozemku vo Vlčnove pri Starom Jičíne. Ide o mierne svahovitý pozemok, ktorý sa otvára smerom na juhozápadnú stranu.

Majú investori konkrétnu predstavu o svojom bývaní alebo sa spoliehajú na odporúčania architektov?

Predstava o budúcom bývaní je pri každom investorovi iná. Prichádzajú za nami aj ľudia, ktorí stavajú už svoj druhý či tretí dom a majú veľmi jasnú predstavu o tom, čo chcú, na čom im záleží. Dokážu jasne povedať, čo je pre nich dôležité, a zvyšok už nechajú na naše skúsenosti a odporúčania. Pri ujasňovaní zadania sa vždy snažíme od investora zistiť maximálne množstvo informácií a podnetov, ktoré s jeho budúcim domom súvisia. Tieto informácie zahŕňajú napríklad predstavu o veľkosti domu, technológiách, rozpočte, ale aj detaily, ktoré sa týkajú životného štýlu. Aj ten sa môže v návrhu domu odrážať. Spoločne sa snažíme zistiť, ako vnímajú pozemok samotný, výhľady, aké majú skúsenosti (príjemné aj nepríjemné) zo súčasného bývania. Všetky tieto informácie potom tvoria odrazový mostík, základnú osnovu, na ktorú nadväzujeme svojimi odporúčaniami a návrhmi.

Dá sa vždy vyhovieť požiadavkám klienta alebo sú niektoré až príliš prehnané?

Veľmi to závisí od toho, o aké požiadavky ide. Ak ide o požiadavku, ktorá súvisí s tým, že klient chce v priestore niečo konkrétne navrhnúť, ale my v tom napríklad nevidíme zmysel alebo to má zásadný vplyv na celkový koncept priestoru v dome, v takom prípade na to klienta upozorníme. V zásade je dôležité si uvedomiť, že návrh rodinného domu je určený konkrétnym ľuďom, ktorí v ňom budú bývať a budú všetky práce na dome financovať. Preto je veľmi ťažké povedať, čo je prehnaná požiadavka, pretože je to veľmi subjektívne. Ja osobne vnímam ako dôležité to, aby medzi investorom a architektom bola dôvera a aby si mohli navzájom povedať svoj názor. Myslím si, že vo väčšine prípadov sa požiadavkám vyhovieť dá, prípadne možno požiadavku mierne obmeniť tak, aby boli spokojné obidve strany.

Dom je pomyselne rozdelený na tri časti – hlavné dve sú od seba posunuté, tretiu časť tvorí veľká obytná terasa.
Ako sa vám spolupracovalo s investorom na tomto konkrétnom projekte?

Spolupráca na tomto dome bola skvelá a zároveň veľmi výnimočná. S investormi sme veľmi dobrí priatelia a miesto, kde dom teraz stojí, je záhrada, kde som trávila časť svojho detstva. Spolupráca na tomto projekte mi pomohla ujasniť si, akú dôležitú úlohu investori hrajú a ako veľmi je dôležité snažiť sa načúvať ich potrebám.

Na čo kládli majitelia najväčší dôraz?

Manželia mali v zásade jasnú spoločnú predstavu. Vedeli, že chcú jednopodlažnú drevostavbu, dokonca mali jasne definovanú maximálnu plochu domu do 120 m2, pretože takto si chceli „postrážiť“, aby si nevymysleli ďalšie miestnosti a dom sa vošiel do ich rozpočtu. Ďalšou špecifickou požiadavkou bolo, že dom musí mať presahy strechy, ktoré budú v lete tieniť a umožnia prejsť okolo domu aj počas dažďa suchou nohou. Zásadnou požiadavkou, ktorá mala vplyv na výslednú formu, bol návrh veľkej terasy, na ktorej by v budúcnosti radi usporadúvali spoločenské udalosti a kurzy, pretože obidvaja podnikajú vo sfére osobného rozvoja.

Pohľady

Aký bol váš zámer ako architektky?

Hlavným konceptom riešenia bolo navrhnúť dom, ktorý bude v súlade s okolitou prírodou a s výhľadom na krajinu. Išlo nám o prepojenie interiéru s exteriérom. Výsledkom je rozohraná kompozícia dvoch hmôt, ktoré oddeľujú spoločenskú časť od nočnej časti, a troch striech, ktoré vytvárajú horizontálnu líniu kopírujúcu rôznorodú svahovitosť terénu.

Situácia

Do akej miery ovplyvnilo návrh prostredie, v ktorom je dom situovaný?

Prostredie okolo domu ovplyvnilo celkovú hmotovú koncepciu domu veľmi zásadne. Dôležitý vplyv mal širší kontext okolia – otočenie pozemku na svetové strany a výhľady, ktoré sú z každej strany nádherné. Veľký vplyv mali aj prvky v bližšom okolí – stromy, ktoré sa tu nachádzajú. Orechy, medzi ktorými dom stojí, zasadil pred osemdesiatimi rokmi ako malý chlapec môj dedo a spoločne s investormi sme vnímali, že tam musia ostať ako bod, od ktorého sa začína nový príbeh.

... ale zároveň dovoľuje spočinúť na sedacej časti knižnice, odkiaľ možno pozorovať motýle opeľujúce rastliny v bylinkovej záhrade.
Aký konštrukčný systém ste zvolili?

Rodinný dom je navrhnutý ako rámová drevostavba (systém two by four).

Mohli by ste bližšie opísať skladbu obvodového a strešného plášťa?

Všetky nosné konštrukcie sú postavené z drevených hranolov. Dom je zateplený minerálnou vlnou a obložený smrekovcovými latami. Je založený na betónovej doske a jeho strecha je vo všetkých troch častiach navrhnutá ako zelená sukulentová. V interiéri sa vo všetkých obytných miestnostiach použili ekopanely, ktoré pomáhajú vytvárať vnútornú mikroklímu.

Aké materiály dostali najväčší priestor?

Investori sa v maximálnej miere snažili použiť ekologické a prírodné materiály, samozrejme s ohľadom na vopred stanovený rozpočet. Celá nosná konštrukcia je teda z dreva, z vonkajšej strany je obklad z českého smrekovca. Interiérové steny sú navrhnuté z ekopanelov, čo sú slamené panely, ktoré majú hneď niekoľko výhod v porovnaní so štandardne používaným sadrokartónom. Panely tvorí šesťcentimetrová lisovaná slama a vďaka tomu možno do nich čokoľvek kotviť (police, obrazy…). Zároveň pracujú s vlhkosťou vzduchu v interiéri a v neposlednom rade sú veľmi príjemné na dotyk. Ak to rozpočet investorov dovolí, snažíme sa od začiatku odporúčať práve tieto panely. Podlahy sú v celom interiéri z masívneho duba, okná sú rovnako drevené. Pri návrhu interiéru sme sa snažili použiť drevo všade tam, kde to bolo možné.

Nekompromisnou požiadavkou investorov boli okrem veľkej obytnej terasy na organizovanie víkendových kurzov aj presahy strechy.
Bolo by možné opísať bližšie použité technológie?

Celý dom je navrhnutý zo smrekovcových hranolov ako sendvičová drevostavba z vonkajšej strany opláštená OSB doskami. Medzi drevenými fošňami je zateplený minerálnou vlnou, minerálna vlna sa použila aj z vonkajšej strany. Fasáda je navrhnutá ako vetraná z českého smrekovca. Z vnútornej strany je navrhnutý rošt, na ktorý sú kotvené ekopanely. Tento rodinný dom vykurujú kozubové hypokaustové kachle, ktoré sa realizovali na mieru. Sú navrhnuté takmer uprostred dispozície a fungujú ako primárne vykurovanie iba na báze sálania – na kachle nie je napojený žiaden teplovodný ani teplovzdušný systém. Ako sekundárne vykurovanie sú na stropoch navrhnuté infrapanely, ktoré fungujú na báze elektrického vykurovania.

Aká je energetická trieda domu?

Je to nízkoenergetická stavba triedy B.

Aké boli celkové náklady na projekt a samostatnú realizáciu?

Investori sú moji veľmi dobrí priatelia a zároveň išlo o moju prvú realizáciu, takže sme sa dohovorili na barteri. V prípade, ak by sa projekt realizoval ako štandardná zákazka, bola by cena projektu od návrhu až po realizáciu približne 3 700 eur.
Cena celkovej realizácie domu bola približne 130 000 eur (cena je uvedená bez pozemku, vrátane pivnice a záhradného domčeka). Treba však upozorniť, že dom si stavala rodina svojpomocne, čím ušetrila približne 37 000 až 56 000 eur.

Rozhovor spracovala Andrea Dingová

FOTO: COARCHITECTS