Realitné fórum: Stavebníctvo je zdravé, ale vzniká úverová bublina
Konferencia Realitné fórum sa mimoriadne vydarila. Celkom 130 účastníkov sa aktívne zapájalo do diskusií o smart city aj parkovacej politike, v ktorých vystúpila Ingrid Konrad, hlavná architektka mesta Bratislava. Diskusie rozprúdil aj záverečný blog o trhu rezidenčného developmentu.
Rozlúsknu smart riešenia problém s parkovaním?
V utorok 10. apríla sa stal Hotel Trend Austria v centre Bratislavy centrom kľúčových tém realitného biznisu a miestom stretnutia špičiek slovenského developmentu, práva a architektúry. „Bratislava sa rozkladá na ploche takmer rovnakej ako Viedeň, ale žije tu štyrikrát menej ľudí. Potrebujeme hlavné mesto dotvárať,“ uviedol v úvodnom príhovore Ivo Nesrovnal, primátor hlavného mesta Bratislavy a zaželal prítomným úspešný deň. Takmer 180 účastníkov v príjemnej pracovnej atmosfére aktívne vstupovalo do diskusných fór kompetentnými otázkami.
„Nemyslíme si, že smart riešenia dokážu vyriešiť problém s dopravou a parkovaním. Dokážu však čiastočne eliminovať negatívne javy, napríklad parkovanie na chodníkoch, „divoké“ parkovanie v centre mesta a podobne. Už dnes existujú aplikácie, ktoré ukážu, kde je voľné miesto a urýchlia tak parkovanie. Smart riešenia momentálne spočívajú v ponuke otvorených dát, v zjednodušovaní procesov. Dobrým príkladom je Bratislavská mestská karta,“ konštatovala hlavná architektka mesta Bratislava Ingrid Konrad, ktorá zároveň podotkla, že toľko spomínané „chýbajúce metro“ tiež má svoje negatívne dopady, napríklad na zaľudnenosť ulíc a život v parteroch budov. Diskutujúci odborníci sa zhodli na tom, že najviac by kritickej bratislavskej doprave a parkovaniu pomohla električka a projekt TEN-T. Napokon vo vyspelých metropolách dokážu koexistovať automobily, hromadná doprava, peší aj cyklisti.
Realitná alebo úverová bublina?
Špičkový analytik NBS Mikuláš Cár v očakávanom diskusnom paneli o rezidenčnom trhu uviedol, že Slovensko je v ukazovateľoch tohto developmentu mierne nad priemerom EÚ28 a prakticky kopíruje krivku vývoja. „Vo štvrtom kvartáli 2017 sme evidovali náznak ochladenia na realitnom trhu. Jednou z príčin môžu byť aj regulačné opatrenia, ďalšie ešte len prídu. Napríklad celkový úver by od 1.7.2018 nemal prevýšiť 8-násobok čistého ročného príjmu žiadateľa o úver (tzv. Debt To Income – DTI). Očakávam aj istý psychologický efekt, kedy hroziace opatrenia motivujú práve nimi najviac ohrozenú skupinu ľudí a tí si zažiadajú o financovanie,“ uviedol v živo diskutovanom príspevku Mikuláš Cár, ktorý dodal: „Z nášho pohľadu je väčším rizikovým faktorom nadmerné zadlžovanie domácností, ako vývoj cien bývania, aj keď je medzi nimi významné prepojenie. Môžeme hovoriť o „úverovej bubline“.“ Martin Lazík z Reality.sk na grafoch ukázal, že rast cien nehnuteľností u nás je ťahaný mimo západného Slovenska. „Intenzívny rast cien je Košiciach, Banskej Bystrici, Prešove, Trenčíne a Žiline, a to oveľa zaujímavejší ako v Bratislave, Trnave alebo Nitre. Mimochodom hypotéky sa za rok 2017 na úverovaní nehnuteľností podieľajú „iba“ 10 miliardami eur a ostatné formy financovania 15 miliardami eur,“ uviedol M. Lazík.
Ján Palenčár, prezident NARKS dodal, že na zvyšovaní cien nehnuteľností sa prejavuje aj zdražovanie stavebných prác: „Sprísnením financovania bude ohrozená najmä skupina kupujúcich, ktorí hľadajú prvé, štartovacie a lacnejšie bývanie, teda jedno až dvojizbové byty. Predpokladáme, že sa posilní dopyt po nájomnom bývaní. Štát teda priškrtil možnosti financovania a zároveň ani neposkytol obyvateľom alternatívu – nevytvoril podmienky pre developerov, aby stavali nájomné byty.“
Tešíme sa na jesenné Realitné fórum!
