Podnikanie v oblasti realít je v súčasnosti ťažký chlebík. Aj v realitnom biznise však treba inovovať a hľadať nové spôsoby komunikácie so zákazníkmi. Franšízingový systém predaja nehnuteľností sa ujal v zahraničí a našiel svoje uplatnenie aj na Slovensku.
Premiérová konferencia týždenníka TREND o slovenskom priemysle sa zameriava na hľadanie ciest vedúcich k lepšej efektívnosti a modernej výrobe. Výkony slovenského priemyslu sa po významnom poklese pomerne rýchlo zotavili a doťahujú na úrovne historických maxím. Uplynulé roky však dôkladne preverili kondíciu domáceho priemyslu a zanechali svojich víťazov a porazených. Práve tí úspešnejší využili problémovú fázu na zavádzanie nových výrobných postupov a inovácii, zvyšovanie produktivity práce, expanziu na nové trhy a niektoré dokonca na rast v medzinárodnom meradle. Bude to však stačiť, aby domáci priemysel udržal tempo a kvalitu v porovnaní s vyspelým svetom? Aj o tom bude konferencia Priemyselný manažment 2011.
Piata realitná konferencia týždenníka TREND, ktorá sa konala v dňoch 15. a 16. marca v bratislavskom hoteli Gate One, ponúkla šesť diskusných panelov a niekoľko prednášok na tému stavu a budúcnosti realitného trhu a prostredia na Slovensku i v zahraničí. Jej názov bol Realitný trh objavuje radostné vyhliadky a viacero účastníkov diskusie sa vyjadrilo, že časy bezstarostného boomu sa už nikdy nevrátia. Konkurencia bude oproti minulosti už podstatne tvrdšia, pretože sa zmenili zákazníci – naučili sa preberať si v ponuke a počkať na želanú kvalitu.
Najviac moderných kancelárskych priestorov sa nachádza v Bratislave, avšak, vzhľadom na to, že kvalitných administratívnych priestorov je v poslednom období nedostatok, stále je priestor na vznik ďalších. Posilnený dopyt spôsobil aj oživenie a výstavbu niektorých projektov v Košiciach i v Žiline. Vyplýva to z výskumu poradensko-realitnej spoločnosti CB Richard Ellis, ktorá zároveň upozorňuje, že v hlavnom meste Slovenska sa spomaľuje rast objemu kancelárií.
Mesto, ktorého osud predurčil kov. S ním sa spája celá jeho moderná existencia – nebyť hliníka, z mestečka Svätý Kríž by zostala malá dedinka, ktorá by sa možno ani nedožila dneška. Vďaka priemyslu však Žiar žije doteraz a nedarí sa mu zle – v mnohých ohľadoch je v podstate svetlým bodom regiónu. Stále je však kam napredovať a jednou z mét vedenia mesta je dosiahnuť aj napriek hlinikárskemu a strojárenskému priemyslu zelený status.
Levoča je synonymom mesta s historickými skvostami na európskej úrovni. Mohutný fortifikačný systém s takmer dva kilometre dlhými hradbami chráni stredoveké kultúrne pamiatky, medzi ktorými hlavnú pozornosť púta výnimočné sochárske dielo Majstra Pavla v Chráme sv. Jakuba. Minuloročný zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO bol logickým vyústením snáh o zachovanie unikátneho súboru objektov, ktoré patria medzi ústredné turistické magnety tohto mesta na Spiši. Levoča – to však nie je len kultúra, história a súvisiaci cestovný ruch, jeho potenciál sa rozvíja aj v oblasti vzdelávania a priemyslu.
Každý výrobca alebo obchodník, ktorý sa domnieva, že práva k duševnému vlastníctvu nespadajú do záujmov jeho spoločnosti a z toho dôvodu ich môže ignorovať, hrá v rámci svojho podnikania veľmi nebezpečnú hru. Takmer s istotou možno vo všeobecnosti tvrdiť, že každá firma disponuje určitým hodnotným nehmotným majetkom, ktorý jeho majiteľovi stojí za to, aby bol chránený prostredníctvom niektorého druhu dostupných práv. Ide predovšetkým o výsledky ľudskej tvorivej činnosti, myslenia a vynaliezavosti. Tieto nehmotné aktíva tvoria duševný kapitál organizácie, pretože predstavujú nemateriálne faktory, ktoré prispievajú k výkonu firmy. Do organizačnej štruktúry sú začlenené vo forme štrukturálneho kapitálu, do zamestnancov vo forme ľudského kapitálu a do vzťahov s dodávateľmi, zákazníkmi a partnermi zase vo forme trhového kapitálu.1
Medzinárodný veľtrh stavebníctva CONECO na prelome marca a apríla verejnosti opäť predstaví novinky a výzvy jedného z najdôležitejších sektorov našej ekonomiky. Stavebníctvo, ktoré zažívalo ešte pred niekoľkými rokmi rozmach viditeľný v podobe novej bytovej výstavby, či nákupných stredísk a biznis centier, dnes čelí hlbokej kríze, z ktorej sa zatiaľ nenašlo východisko. Podľa prieskumov zaznamená slovenské stavebníctvo v priebehu roku 2011 už len mierny pokles, asi na úrovni 1,5 %. Scenár na rok 2012 je optimistický, očakáva sa návrat k rastu sektora. Problémom podľa prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Zsolta Lukáča ostáva naďalej nedostatok nových projektov. To, čo majú projektanti na monitoroch svojich počítačov dnes, by sa malo zhruba o rok realizovať, avšak zadávanie nových stavieb je prakticky nulové.
Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., robí radosť svojim klientom už 18 rokov. Od roku 1992 doteraz uzatvorili už viac ako 3 milióny zmlúv o stavebnom sporení a vďaka stavebnému sporeniu investovali do svojho bývania vyše 6,2 miliardy eur. O trhu s bytmi na Slovensku a perspektíve financovania bývania prostredníctvom stavebného sporenia sa zhovárame s Ing. Imrichom Bérešom, predsedom predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., ktorá pred pár dňami v rebríčku ekonomického týždenníka TREND Banka roka 2010 obsadila druhú priečku.
Výhodná geografická poloha z pohľadu ďalšieho rozvoja, študentské mesto, v ktorom študuje približne 10 tisíc mladých ľudí, dopravný uzol ako potenciál pre rozmach priemyselnej výroby či logistických parkov, ale aj mesto športu a rekreácie – to je krátka charakteristika Ružomberka, rozlohou piateho najväčšieho mesta na Slovensku. Celková mozaika tváre mesta v západnej časti malebnej Liptovskej kotliny je však oveľa pestrejšia.
Rezidenčný trh s bytmi a rodinnými domami sa podľa predpokladov na Slovensku v roku 2010 ustálil. Uviedol to dnes v Košiciach počas diskusného stretnutia časopisu Stavebné fórum s názvom Stavebno-investičné a realitné ambície 2010–2011 generálny sekretár Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Martin Lazík.
Včera v Bratislave prebehlo Stretnutie lídrov slovenského stavebníctva, ktoré organizovali spoločnosti CEEC Research a KPMG Slovensko s podporou Zväzu slovenských podnikateľov v stavebníctve. Na tejto výnimočnej akcii sa stretli predstavitelia najväčších slovenských stavebných firiem spoločne s ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánom Figeľom a ďalšími významnými osobnosťami odvetvia. Z úst zástupcov slovenských stavebných firiem zaznela kritika aj mierny optimizmus, ktorý už teraz možno bádať v očakávaniach ďalšieho vývoja stavebníctva. Strieborným partnerom Stretnutia lídrov slovenského stavebníctva bola spoločnosť Ramirent.
Írska dlhová kríza má negatívny vplyv aj na realitný trh v Česku, kde pôsobí veľa developérov zo zeleného ostrova. Pre finančné problémy materskej firmy Ballymore sa napríklad nebude realizovať jeden z najkontroverznejších projektov v samotnom centre Prahy, ktorým malo byť zbúranie a nová zástavba vnútrobloku medzi Václavským námestím a ulicami Na Příkopě, Jindřišskou a Panskou. Informuje o tom český hospodársky denník E15.
Vydavateľstvo JAGA aj tento rok na jeseň pozvalo svojich priaznivcov na JAGA večer, ktorý je vždy príjemným stretnutím s obchodnými partnermi, autormi a priateľmi. Tradícia JAGA večera má už viac ako 10. rokov a je príležitosťou na neformálne stretnutia ľudí pôsobiacich v oblasti architektúry a stavebníctva.
Štatistické údaje za 3. štvrťrok 2010 o cenách nehnuteľností na bývanie v eurozóne poukazujú na mierny optimizmus na trhu. Tendencia však nie je celoplošná. V niektorých krajinách eurozóny ceny nehnuteľností počas tohto obdobia medziročne vzrástli, v ďalších krajinách bol ich vývoj v rovnakom čase i segmente opačný. Uviedol to Mikuláš Cár z Národnej banky Slovenska (NBS) na medzinárodnej konferencii Real Estate Market Slovensko, ktorú minulý týždeň pripravil internetový časopis Stavebné fórum.sk. „Priemernú cenovú úroveň nehnuteľností na Slovensku stále určuje Bratislavský kraj,“ povedal Mikuláš Cár. „Nad celoslovenský priemer vyčnieva asi o tretinu. V prípade ostatných regiónov priemerné ceny v tomto segmente sa pohybujú približne na polovici úrovne bratislavského regiónu.“
